Pôvodne nazývaná útulňa pod Chabencom (1623 m) sa nachádza tesne pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier a je postavená na mieste bývalej horskej chaty.
Vychádzali sme z obce Magurka, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1080 m. Nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí Nízkych Tatier v závere Ľupčianskej doliny pod štítmi Latiborská hoľa (1648 m.n.m.), Ďurková (1749 m.n.m.), Chabenec (1955 m.n.m.).
Magurka vznikla v 14. storočí ako súčasť banského podnikania v jej okolí. Ťažba zlata sa začala okolo roku 1250. Vtedy bol ešte v súkromnom vlastníctve. Neskôr bola Magurka vo vlastníctve obce a fyzických osôb, no vyťažené zlato bolo potrebné odovzdať do cisárskej pokladnice. Za vlády Márie Terézie prešla ťažba zlata do rúk štátu. V roku 1835 boli otvorené nové šachty – Ritterstein a Kilian a v roku 1848 štôlňa Ruseger. Zlato sa ťažilo podľa starého systému, vodné stupne a ručné umývanie, neskôr strojové umývanie. V roku 1860 sa tu začali stavať domy a v roku 1888 tu pracovalo 250 baníkov. V tom istom roku bol na Magurke objavený antimón. Ročne sa tu vyťažilo 10-11 kg zlata, rovnaké množstvo striebra a 3000 – 4000 m3 antimónu. Najväčšia bola šachta Kilian – 3 km dlhá, Ruseger meral 1600 m, Ritterstein 1400 m. Ostatné boli kratšie. Vyrobený materiál sa vozil do Ružomberka, až neskôr bola postavená lanovka z galérií ku vchodom. Táto namáhavá práca bola príčinou, že výroba bola oveľa drahšia ako výnosy z ťažby, a tak bola v roku 1923 ťažba navždy zastavená. Štát previezol stroje do Banskej Štiavnice, budovy rozpredali a na Magurke zostalo len pár rodín. V roku 1928 mala Magurka 20 domov a 75 ľudí. Mimoriadne vzácnym objektom je banícky kostol. V jeho veži sa dodnes zachoval mohutný rapkáč, ktorý bolo počuť široko-ďaleko. V minulosti sa používal na zvolávanie baníkov do práce a oznamovanie konca „šichty“, no používal sa aj pri iných príležitostiach.
