Nová Baňa… Niekto si môže myslieť, že keď som tu strávila prakticky celé detstvo, spoznala som už každý kút… Ale ja z neho poznám len malú časť (väčšinou okolo domu mojej starej mamy). Skutočne som začala objavovať okolie, až keď som začala behať.
Tentoraz mám namierené na kopec Priesil. Cestou by mal byť hrad hrad na kopci Hrádok nad obcou Tekovká Breznica (samozrejme som ho nenašla). Z hradu Breznica, ktorý bol postavený v 13. storočí, zostali len ruiny. Niekoľkokrát ho vypálili Turci a koncom 18. storočia strácal na význame, čoraz viac chátral. Dážď a mráz zničili múry. A potom v pokojnejších časoch to ľudia rozobrali a postavili si domy. Kedy hrad úplne zanikol, nie je známe. Na stavbu kostola boli použité veľké bloky z veží. Posledné stojace spomienky sú vysoké asi 1 meter, rozpadajúce sa pozostatky jednej veže.
Keď som vyrazila (okolo 8. hodiny ráno), počasie nebolo celkom príjemné – mrholenie a pochmúrne vyzerajúce mraky. Aj to môže byť dôvod, prečo som narazila na stádo 20 srniek a jedného jeleňa (jasné, že v tom momente, keď som sa snažila fotiť, utiekli).
Výstup na Hrádok je dosť náročný, potrebujem párkrát prejsť do kroku. Cesta je sotva viditeľná, ale značky sú nové a pekne viditeľné. Je tu vyhliadka (len 200 m od cesty)
Ako som stúpala na Priesil, sneh bol čoraz hlbší. Terén bol dosť technický, veľa balvanov a menších skál a cesta bola málo využívaná. Chvíľu sa zabávam pri rozlišovaní stôp zvierat (líška, jeleň, jeleň, jazvec a samozrejme diviak). Sneh bol hlboký, stúpanie náročné a ja som začala uvažovať o zmene plánu (prvý plán bol okruh, ale predo mnou je asi 8 km v tomto snehu). Rozhodla som sa vrátiť z Priesilu tou istou cestou.
Blízko Priesilu bol sneh po kolená a keď som stála pod posledným stúpaním, skoro som to vzdala. Ale vďaka mojej tvrdohlavosti stúpam hore (treba použiť ruky, pulz 200, celá spotená…)
