Zaparkovali sme v ústí Stratenského kaňonu. Keďže máme radšej okruhy ako ísť jednu trasu dvakrát, tak sme najskôr museli zájsť popri ceste do dediny Stratená. Statená je dedina v údolí rieky Hnilec v južnej časti Slovenského raja. V minulosti to bola banícka osada, známa svojimi vysokými pecami, ktoré v roku 1783 postavili Csákyovci. Neskôr ich vlastnila rodina Coburgovcov. Posledná vysoká pec fungovala do roku 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo drevorubačstvom, stavbou blízkych štôlní a prácou vo vysokých peciach. V obci sa dodnes zachovávajú zvyky a oslavy Slovenského národného povstania a oslobodenia obce. V kaplnke postavenej okolo roku 1800 bola umiestnená drevená plastika Márie Magdalény z dielne Majstra Pavla z Levoče.
Asi v polke dediny sme odbočili a začali stúpanie pomedzi Sokolie skaly na rázcestie Občasný prameň. Na rázcestí sme sa vybrali smerom k Havranej jaskyni a následne do Stratenského kaňonu.
Stratenský kaňon je najužšia časť hlbokej Stratenskej doliny – 14 km dlhého úseku Hnilca medzi Dobšinskou Ľadovou jaskyňou a Dedinkami v Slovenskom raji. Vyvíjala sa niekoľko miliónoch rokov hĺbkovou eróziou Hnilca v miestach, kde boli zlomami porušené mohutné vrstvy vápencov a dolomitov. Výsledkom tohto vývoja je dolina s priečnym profilom „V“ (nemá rovné dno), t. j. roklina so zomknutými meandrami, skalnými stenami, početnými jaskyňami, ponormi, vyvieračkami a vodopádmi ,so svojráznymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Kaňon (ak by to bol naozaj kaňon, takmal by širšie dno a teda aj priečny profil “U”, ako napr. v úseku doliny Slanej medzi Brzotínom a Plešivcom v Slovenskom krase) je prístupný bezbariérovým náučným chodníkom pre peších a cyklistov po zvyškoch asfaltovej cesty, ktorá bola pre autá zjazdná až do roku 1971. Vtedy tento komplikovaný úsek nahradil a skrátil cestný tunel Stratená v dĺžke 326 m. Dávid mal vtedy 5 rokov.
