Štartujeme 8:30 ráno v Myjave, po 2 hodinách v aute sa stuhnutému telu veľmi nechce. Mierime na Bradlo. Bradlo je najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny. Známy je však hlavne tým, že na jeho vrchu stojí mohyla M.R. Štefánika.
Pod Bradlom je krásne zrekonštruovaná chata Bradlo, kde sme si dali skvelé kapučíno.
Z Bradla prebehneme Brezovou pod Bradlom, celkom dlhý asfaltový úsek strieda stúpanie. Znovu sa ocitáme v lese, ktorý je krásne prevoňaný medvedím cesnakom. Užívame si prvú jarnú zeleň.
Zachádzame z trasy na dobrovodský hrad, veĎ sily ešte máme a tabuľka ukazuje len 10 minút. Hrad dobrá voda, je gotický hrad, teda už len zrúcanina ležiaca v strednej časti Malých Karpát a je súčasťou prírodnej rezervácie Slopy, zaberajúca 8467 metrov štvorcových. Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v okolí. Hrad je dnes v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene, ktorá celým objektom prerastá. Napriek tomu jeho ruiny sú malebným doplnkom tejto časti malokarpatskej krajiny.
Zbiehame do obce Dobrá voda, kde nás už čaká Jožko, ktorý k nám bežal z ciela, kde odparkoval auto. Má pre nás nie úplne potešujúcu správu, že do ciela to máme ešte 25 km (rátali sme s 19timi). Už sa ale inak nedá, len ísť 😀 Stúpame k Mihalovej, kde sa nachádza krásna útulňa Jozefa Maka slúžiaca hlavne diaľkovým turistom.
Slnko svieti a teplota stúpa, voda nám už dávno prestala chutiť a snívame o nealko radleri, alebo kofole. Mňa začínajú trápiť kolená, kvôli zanedbanej jóge sa začali ozývať ITB šľachy.
Jožko však dvíha morálku, pri chatovej oblasti zbadal tabuľku, že ak si zájdeme 250 metrov, tak by sme mali dojsť ku krčme u Stana. Neváhame, a o 5 minút si už užívame svieži pomelo grep radler.
Nasleduje nepríjemný úsek po asfaltke bez chodníka, keĎže je to hlavná cesta, máme z toho nepríjemný pocit. Našťastie je to asi len kilometer a znovu vbiehame medzi stromy. Nasleduje stúpanie na Záruby. záruby sú najvyšším vrchom Malých Karpát.
Na mnohých častiach vystupujú vápencové bralá, charakteristické pre túto časť pohoria. Poskytujú zaujímavé pohľady na okolie. Na vrchole stojí kríž.
Hrad Ostrý kameň bol pohraničný hrad postavený na ochranu Českej cesty v 13. storočí. Po poškodení za Rákociho povstania sa hrad zmenil na ruiny. BOl postavený na konci strmého horského hrebeňa, od ktorého ho oddeľuje priekopa vysekaná do skaly. Skladal sa z obytného paláca, pozorovacej a strážno-obrannej hranolovej veže.
Nasleduje prudký zostup, kde už moje kolená značne trpia. Ešte 2 kilometre asfaltom k autu a sme v ciely. Vyprahnutý otvárame nealko radlery a dopĺňame tekutiny a cukor. Dnes to bol náročný úsek, ale vďaka tomu nás zajtra čaká už len 15km dlhá etapa.
