Keďže samotná Manínska tiesňava je veľmi krátka a cestovať z takej diaľky len kvôli cca 200 metrom sa mi až tak nepozdávalo, rozhodli sme sa pre okruh cez Partizánsku jaskyňu a skončiť pri Manínskej tiesňave.
Zaparkovali sme v kempe pod Manínskov tiesňavou, kde sa zároveň začína aj žltá turistická značka. Kemp je to parádny s bazénom, novou kuchynkou aj sociálnym zariadením, plánujeme sa sem budúci rok vrátiť a prespať tu pár nocí:)
Značka po asi kilometri začína celkom prudko stúpať až sa zmení na serpentíny. Z niektorých je krásny výhľad na Považský hrad a dolinu pred ním. Po vystúpaní serpentín prichádzame na oddychové miesto s ohniskom a aj nachystaným drevom. My však nemáme čo opekať a tak sa len rýchlo občerstvíme a pokračujeme k jaskyni.
Partizánska jaskyňa je voľne prístupnou jaskyňou.Tvorí ju jedna jediná chodba, dlhá približne 20 metrov. Samotná jaskyňa sa nachádza na skalnom brale Veľkého Manínu a aj napriek tomu, že neobsahuje žiadnu krasovú výzdobu, pre nás bola veľmi zaujímavá. Posledných prá metrov k jaskyni vedie ppo skale so zabezpečovacími prvkami. A to Dávid miluje.
Zrejme už podľa názvu, bude každému jasné, na čo táto jaskyni slúžila. Je to miesto, kde sa počas SNP ukrývali partizáni.
Od jaskyne skoro stále strmo klesáme až po ústie manínskej tiesňavy.
Ešte pred 100 rokmi mala tiesňava úplne iný tvar. Jej skaly neboli obrastené vegetáciou, ako je tomu dnes.
Najužšie miesto bolo pre vozy neprejazdné a furmani museli náklad vyložiť, vozy rozobrať a opäť zložiť. Bolo tomu tak do roku 1933, kedy bola odstrelená časť brala. V tom čase bola cez tiesňavu vybudovaná spevnená cesta.
Po prejdení tiesňavou sme ešte zabočili k jaskyni pod Černokňažníkom, ktorá bola síce menšia ako Partizánska jaskyňa, zato sme v nej objavili netopiera a výhľad tiež stáli zato.
V čase túry mal Dávid čerstvýh 6 rokov.
