Tento krát na náš čakala 45km dlhá etapa zo Zliechova do Trenčína. O 7mej ráno sme zastavili auto pred tými istými potravinami, kde sme minule končili etapu. Na november bol nadpriemerne teplý deň, slniečko presvitalo cez oblaky, ideálne počasie na behanie.
Cestička sa vlnila hore dole lúkami, neskôr sa zmenila na lesnú cestu a pomaly sme stúpali na Vápeč. Stúpanie bolo dlhé, hádam aj 10 kilometrov, ale len veľmi mierne. Až samotný záver bol strmší, ale zato nás Vápeč odmenil krásnym kruhovým výhľadom do širokého okolia.
Následne sme sklesali do Hornej Poruby a pokračovali dlho lesnou cestou pokrytou lístím. Lístie zakrývalo mláky, bahno a aj korene či kamene, takže každý z nás skočil aspoň do jednej mláky. Niekde pri kamenných vrátach sme stretli Jožka, ktorý išiel zaviezť auto do cieľa v Trenčíne a bežal nám oproti. Už sme sa všetci tešili na nejaké ošvieženei v Trenčianskych Tepliciach. Našli sme si krčmičku v baračke pri jazierku a nealko radler v nás len tak mizol.
Z Teplíc do Trenčína to bolo zas lístím zapadaním lesním chodníčkom, tak povediac len cez kopec. Trenčín nás však vytrápil, 5 kilometrov po asfalte, prebiehanie z jednej strany cesty na druhú a jediná zaujímavosť čo nám po ceste ponúkol, bola silueta hradu v pozadí.
Ale celkovo sme si to užili, tento jesenný deň bol ako stvorený na takúto krásnu etapu šuchotavím lístím.
