Behať na začiatku marca môže byť ešte zradné, na horách ešte môžu byť celkom hlboké snežné polia, hlavne v tienistých úsekoch sa niekedy držia až do mája. A tak sme trasu vyberali v nižších nadmorských výškach. A táto trasa je úplne ideálna na jar, je behateľná, caštokrát vedie lúkami, ktoré by boli v lete príliš prehriate od slnka. A v polke sa nachádza Hájovňa, kde sa dá kúpiť káva, radler, koláčik…
Trasu odporúčam v tomto smere, s prvou zastávkou neďaleko Repisťa, kde sa nachádza hrad Marcus. Ide o repliku stredovehého hradu, ktorý bol však postavený až v 21. storočí. Jeho súčasťou je Kaplnka sv. Barbory, ktorá je jedným zo zastavení Barborskej cesty. Kaplnka stojí na mieste, kde sa kedysi baníci pristavovali cestou do práce a modlili sa k svojej patrónke za dobrú fáračku a ochranu. Dnu sa však nedostanete, ide o súkromný majetok, ktorý nie je prístupný verejnosti.
Z hradu Marcus pokračujeme Barborskou cestou až do sedla Červená Studňa, kde sa nachádza rovnomenný tajch a Hájovňa. Stavbu tajchu navrhol J. K. Hell. Chcel využiť jeho strategickú polohu na vybudovanie náhonného jarku, ktorý by privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja.
V Hájovni sme si dali kávu a nealko radler, a keďže bolo teplo, užili sme si ich na slniečku na lavičke pred Hájovňou. Naspäť do Vyhní sme sa vybrali po hrebeni na opačne strane doliny, po náučnom chodníku Andreja Kmeťa. Ide o peknú cyklocestu, ktorá ponúka aj výhľady na už spomínaný hrad Marcus. Z cyklotrasy odbáčame na žltú, ideme si pozrieť výhľady z Jelenej skaly. Z jej vrcholu možno za priaznivých podmienok vidieť nádhernú krajinu od Tribeča až po Nízke Tatry. Z okolitých vrchov sa vám predvedie Vtáčnik, Kremnické vrchy či Pohronský Inovec.
Z jelenej skaly zbiehame zelenou až dole do údolia a stratené metre zas prudko nastúpavame neznačenou lesnou cestou. Dostávame sa na nie veľmi využívanú zelenú turistickú značku a po nej miernym klesaním zbiehame až na Hájsku skalu.
Na parkovisko sa vraciame aj popri kúpeľnej kaplnke Panny Márie Kráľovnej. Ide o rané dielo známeho architekta Ladislava Hudeca prežilo ničivý požiar kúpeľov v roku 1945 a dnes stojí na kopci nad obcou ako pamätník zašlej slávy kúpeľov, ukrývajúci plastiku sv. Jána Nepomuckého.
