Naša prvá spoločná prespávačka na horskej chate, kde sme si všetko čo potrebujeme museli vyniesť na vlastných chrbtoch. Veľké dobrodružstvo v Malej Fatre.
Pre niekoho bežná vec, pre nás to bolo niečo naozaj veľké, Dávid si prvý krát balil svoj vlastný batoh (lego a sladkosti, očividne vie čo je dôležité:) ) a ja som prvý krát balila dvoch ľudí do jedného batoha.
Na Chatu pod Suchým vedie niekoľko turistických trás, aj som nám vybrala tú z Nezbudskej Lúčky okolo zrúcaniny Starhradu. Do Nezbudskej Lúčky sme prišli vlakom a hore na chatu je to 8.6km a výživných 931 výškových metrov.
Starhrad sa nachádza oproti hradu Strečno, na opačnom brehu rieky Váh nad Domašínskym meandrom. Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skalného brala. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je krásny výhľad. Je to ideálne miesto na prestávku a posilnenie pred najnáročnejšou časťou výstupu na chatu.
Nasleduje naozaj strmé stúpanie až po vrch Plešel, počas ktorého som si “kedy už budeme na chate” vypočula asi 47 krát.
Samotná chata sa nachádza v nadmorskej výške 1075 m.n.m, pod vrchom Suchý. Pôvodná chata bola z roku 1938, chata bola dvojposchodovou budovou s podkrovím, postavená bolo vo veľmi modernom štýle a vo vkusne zariadených izbách a spoločnej nocľahárni bolo celkovo až 80 lôžok. Generátorom osvetlená chata mala aj jedáleň a kuchynku, v ktorej si turisti mohli pripraviť jedlo. Nechýbal ani vodovod. Túto chatu však v roku 1944 podpálili nemecký vojaci, horela 25 hodín a hasiť ju chatári nesmeli.
Z pôvodnej chaty zostali len základy a komín, stavba novej začala v roku 1947. Najskôr sa začala výstavba hospodárskej budovy. Začiatky boli veľmi náročné, bývalo sa v stane, neskôr v drevorubačskej búde. Materiál sa vozil zo Strečna na vozoch pod Starý hrad, tam bolo prekladisko prekryté plachtou a odtiaľ ho nosili hore ľudia a mulice po chodníkoch. Chatu dokončili v lete 1949. Bola takmer identická s prvou chatou, akurát bez čelných okien v podkrovnej časti, keďže sedlová strecha bola nahradená symetrickou.
Terajšia chata ponúka kuchyňu s celoročnou prevádzkou a turistické izby so spoločným sociálnym zariadením. Keďže elektrina je dodávaná pomocou generátora, tak o 10 všetko zhasne a aj teplá voda je dostupná len v obmedzenom množstve:)
Ale pre nás to bol úžasný zážitok, že sme spolu zvládli výstup a pobyt sme si užili aj s takýmito pre moderný svet “nekomfortnými” podmienkami.
Na druhý deň sme zbehli dole a stihli sme si pred vlakom ešte pozrieť lom Nezbud – ide o zatopený lom, v ktorom sa kedysi ťažila asfaltová drvina, má peknú zeleno-modrú farbu a dá sa obísť dookola.
Dávid mal v čase výletu 6 rokov.
