NOhy po včerajšku prekvapivo fungujú a my sa vydávame na ďalšiu etapu, tento krát z Kurimky do Bardejova.
Krásnym spestrením trasy je hrad Zborov (na ktorý ale vedie zachádzka, preto sme si ho boli pozrieť včera v rámci aktívnej regenerácie:) Najstaršie zmienky o Zborovskom hrade, alebo tiež prezývanom Makovický hrad pochádzajú zo začiatku 14. storočia. V minulosti bol dôležitým obranným hradom.
Pôvodný kráľovský gotický hrad nemal spočiatku veľkú rozlohu. Skladal sa z mohutnej hranolovitej veže, paláca a nepravidelného nádvoria, do ktorého pribúdali neskôr ďalšie budovy. V čase, keď sa krajina pripravovala na obranu pred osmanskou agresiou, bol tento gotický hrad prestavaný na veľmi modernú renesančnú reprezentatívnu pevnosť so základným opevnením podľa vzoru talianskej architektúry. Noví majitelia zrekonštruovali najstaršie časti, rozšírili obytné aj hospodárske priestory a hradby. Okrem prestavby základného horného hradu prestavali tiež druhé nádvorie a k nemu pribudlo ešte tretie nádvorie s polkruhovou baštou, obranným múrom a strielňami. Na tretie nádvorie sa vstupovalo dômyselnou vstupnou bránou na juhozápadnej strane s padacím mostom. Systém trojitého opevnenia mal znemožniť prepadnutie hradu a zaistiť ho pred dobytím aj v prípade, že by nepriateľ obsadil vstupnú bránu. Od roku 1680 však chátral a jeho osud spečatili v roku 1914 boje medzi ruskou armádou a rakúsko-uhorským vojskom v chotári obce, ktoré ruiny hradu ťažko poškodili . Po vojne sa hrad ďalej rozpadal a z kedysi majestátneho feudálneho sídla zostali len ruiny.
Dnes sa v areáli Zborovského hradu zachovali múry a torzá architektúr. Miestami sú v múroch zachované strieľne, nárožné kvádrovanie, otvory okien či dvier. Od roku 2010 prebiehajú na hrade revitalizačné práce.
Zo Zborova začíname stúpať na Stebnícku Maguru, je teplo, slniečko svieti a v lese kvitnú snežienky. To je síce krásne, ale voda vo fľaškách sa podozrivo rýchlo míňa 🙂
Na vrchole stebnícke Magury sa nachádza parádna rozhľadňa (na ktorú vedie nekonečné točité schodisko). Novopostavená vyhliadková veža sa podobá na takzvanú Berzewiczovú vežu postavenú v roku 1905 na rovnakom mieste, ktorá bola zničená počas prvej svetovej vojny v roku 1918, replika veže odráža pôvodný dizajn.
Vysmädnutí zbiehame do Bardejovských kúpeľov, kde po chvíli blúdenia a hľadania nachádzame mionerálne pramene.
Sú našou záchranou, dopĺňame fľaše a vyrážame kúpeľnou promenádou k poslednému kopčeku, ktorý nás delí od Bardejova.
