Pre mňa už druhý ročník parádnej 2 dňovej bikovačky, tentokrát v okolí Kokavy nad Rimavicou. Ubytované sme boli v Starej škole v Kokave, ide o klsickú “kocku” zo 70. rokov, ktorej vdýchli moderné interiéry s odkazom na sklársku tradíciu Zlatej Zuzany. V areály sa totižto konajú aj rôzne výstavy s cieľom znovu vdýchnuť žvot sklárskemu remeslu.
Prvý deň sme začínali v Kokave a prvou zastávkou boli fínske domčeky v Utekáči. Ide o drevené skladacie domy zo severu Európy, ktorédostali miestni sklári niekedy v 50. rokoch minulého storočia výmenou za vagón termosiek.
Podľa miestneho pamätníka Jána Haluku domy z Fínska prišli do Lučenca po železnici. Poskladané dielce dvoch rozmerných domov potom previezli sklárski robotníci autom do Utekáča a v časti Salajka ich aj zmontovali.
Z Utekáča sme pokračoval na Sihlu, kde nás prichýlili v Markeovom dvore, nachystali nám fajný obed a kávičku a my sme sa mohli občerstvené pustiť cez Lom nad Rimavicou do záverečného zjazdu až do Kokavy.
Druhý deň bol viac v znamení kultúrnych zážitkov. Na pláne bolo pozrieť si staré kostoly v Rimavskej Bani a Kraskove a pohrebisko Kyjatickej kultúry.
Kostol v Rimavskej Bani je v opevnenom areáli a predstavuje dodnes výraznú dominantu obce a krajin viditeľnú zďaleka. Postavili ho zrejme okolo roku 1300. Kostol bol pôvodne vymaľovaný zvnútra i zvonka. Maľby čiastočne odkryl v roku 1893 I. Groh, celkový odkryv a reštaurovanie však prebehli až v rokoch 1956 – 1958.
Najzachovalejšia maľba kostola na severnej stene lode zobrazuje legendu o sv. Ladislavovi, dynamickú kompozíciu oslavujúcu hrdinstvo a rytiersky život. Príbeh sa začína vľavo, kde sa vypínajú hradby Varadína, spoza ktorých vidieť úzkostlivé pohľady žien a smútiacu postavu mladej devy pod hradbami. Uprostred je zobrazený boj uhorského a kumánskeho jazdectva pri Čerhalme. Na rozdiel od pokojného podania legendy v Kraskove je tu zachytený neľútostný boj plný emócií. Autor si dal záležať na detailnom zobrazení postrojov, farby koní, odevov a pokrývok hlavy, ktoré rozlišujú uhorské a kumánske vojsko. Hoci ďalšie pokračovania výjavu – zápas sv. Ladislava s Kumánom, pomoc Ladivy pri jeho zabití a oddych kráľa v jej lone – sú značne poškodené, umožňujú utvoriť si predstavu o tomto stredovekom príbehu komponovanom do dramatickej dejovej osnovy pomocou výrazných línií.
V interiéri sa nachádza aj hodnotný, v nedávnej dobe reštaurovaný kazetový strop z roku 1783, barokový oltár z roku 1745 s kazateľnicou z roku 1747 a vyrezávané stallum z roku 1695.
Kostolík v Kraskove postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v prvej polovici 14. storočia na mieste o niečo staršej stavby. Išlo o typickú ranogotickú stavbu tých čias, ešte s niektorými románskymi prvkami. Niekedy v 60. – 80. rokoch 14. storočia dostala freskovú výzdobu, ktorej autorom bol zrejme majster z Talianska.
V 15. storočí stavbu opevnili a neskorogoticky upravili. V roku 1555 bol kostolík poškodený pri nájazde tureckých vojsk. Od roku 1596 patrí evanjelikom, ktorí si ho prispôsobili svojim liturgickým potrebám a zamaľovali nástenné maľby.
V roku 1751 dostal objekt novú strechu, do roku 1758/68 je datovaný kazetový strop v lodi. V roku 1814 boli pôvodné gotické okná zväčšené.
V roku 1901 boli I. Huszkom objavené stredoveké fresky a v roku 1906 ich tento maliar aj nie celkom šťastne reštauroval.
V horách nad Kyjaticami je umiestnený archeologický Pamätník ľudu kyjatickej kultúry znázorňujúci prehistorické žiarové pohrebisko z mladšej a neskorej doby bronzovej ( 1100 – 700 pred naším letopočtom).
Pozostáva z troch mohylových násypov, pod ktorými sú uložené skrinkové žiarové hroby, pohrebnej hranice a dvoch skrinkových hrobov s imitáciou keramiky. Archeologickým výskumom sa preskúmalo spolu 192 žiarových hrobov, zistila sa poloha osady, našiel sa bronzový poklad a ďalšie bronzové predmety. Ľud kyjatickej kultúry sa zapodieval poľnohospodárstvom, mal rozvinutú metalurgiu bronzu a zvládol aj výrobu železa. Osídľoval jaskyne a budoval mohutné hradiská. Pohrebisko má európsky význam.
