Druhý deň na trase bol trochu oddychovejší, čakalo nás o niečo menej kilometrov ako zvyšné dva dni, tentokrát “len” 37. A tak sme si mohli dovoliť vyraziť neskôr a vychutnať si parádne talianske raňajky ( čo sa nám samozrejme tak trochu vypomstilo, lebo prvé tri hodiny som bežala s totálne plným žalúdkom a už bolo aj veľmi teplo). Ale ten croissant stál zato:)
Vyštartovali sme z Tarvisia až o 8:00 smer Coccau. Parádny lesný trailík obohatený o makety zvieratiek v životnej veľkosti. Za Coccau nás čakala adrenalínová atrakcia v podobe starého vysutého mosta cez rieku Gailitz, s prehnitými doskami.
Naštastie nás udržali a my sme mohli pokračovať čím ďalej tým vyhriatejšími lúčkami k najkrajšej časti dnešného dňa – Lagos di Fusine. Ide o dve kryštálové ľadovcové jazeré na pomedzí Talianska a Slovinska, obklopené Julskými alpami.
Prechádzame od spodného jazera, tmavšieho, priezračného k hornému jazeru s krásne modrou hladinou. Nad jazerami je bufet, kde si už klasicky dávame radler a začíname naše stúpanie k chate Rifugio Zacchi, nachádzajúcu sa v 1380mnm.
Dávame si parádnu kávu a pokračujeme smerom na chatu Ponza, kde sa otvárajú krásne výhľady na údolie a aj na jazerá.
Po chvíli však prichádzame k šasti kde sa pôvodný chodník s reťazami zrútil a musíme ho obchádzať dosť strmým chodníčkom pomedzi kosodrevinu, hore to ešte ide, ale cestou dole sa mi celkom trasú nohy a musím si dávať veľký pozor aby som sa nepošmykla na nestabilnom podklade. zvládli sme to a nasleduje zbeh naspäť k spodnému jazeru, kde si dávame poslednú prestávku dnešného dňa. Vychutnávame si krásu hôr odrazených na hladine jazera.
Záver predstavuje 12km po rovinatej cyklotrase, nekrytej stromami a ja ju už nevládzem stále bežať, prehrievam sa a tak striedame beh s chôdzou. Ubytovanie sme si našli skoro na brehu jazera Jasna v Krajnskej gore a tak dnešnú etapu končíme po pás ponorený do ľadovcového jazera 🙂 Chladíme prehriate svaly a užívame si výhľady na okolité hory.
