Náš posledný deň na trase, čaká nás prechod cez Karavanské hory naspäť do Rakúska a potom ešte 30km dlhý relatívne rovný úsek späť do Arnoldsteinu.
Vstávame ráno o 4tej, jedálenička nášho hostelu je naštastie otvorená nonstop, aj s kávovarom a tak dávame rýchlu kávu a hostel opúštame ráno o 4:42. Raňajkujeme cestou cez Krajnsku goru, vychutnávame si ranný chlad. Dnes má byť horúco, predpoveď hovorí o 33 stupňoch a tak len dúfame, že druhá polovička trasy rakúskom nepôjde po slnku, lebo sa uvaríme zaživa.
Krajnsku goru nechávame za sebou a prvých pár kilometrov bežíme popri úpätí hory popri riečke. Na 5tom kilometri začíname stúpať a strmo stúpame až na hrebeň. Hore však na chvíľu opúšťame Alpe Adria trail a zachádzame necelý kilometrík na Techantinger Mittagskogel s nadmorskou výškou 1823mnm. Ponáka nádherné výhľady nie len na Karavanky, ale aj do nížin v Rakúsku a aj na Faaker See.
Nasleduje 6kilomtrov prekrásnym hrebeňom s dychberúcimi výhľadmi, najradšej by sme ním bežali oveľa ďalej. Avšak Alpe Adria nás vedie iným smerom.
Začiname klesať a trasa sa stáva čím ďalej rovinatejšou. Prebehneme cez pár dedín až k Faaker See, kde už takmer bez vody zastavujeme v bufete na brehu Faaker See. Radler je už klasika, dopĺňame fľašky a umývame spotené tváre, teplota stúpa, pocitovo je cez 30.
Nasleduje pre nás jedna z najťažších častí, cez Finkenstein moor, močarisko s vysokou trstinou, cez ktorý vedie dlhá rovná prašná cesta, na obednom slnku, bez kúska tieňa. Našťastie po nej nasledoval lesík a o pár kilometrov ďalej sme narazili na rieku Gail, neodolali sme a išli sme sa k nej schladiť. škoda len, že v tom teple sme boli zas suchý už za pár minút.
Prichádzame do kúpeľného mestečka Warmbad, a keďže je už z nás cítiť koľko kilometrov máme zasebou, radšej ostávame na terase miestnej reštaurácie, aj keď vnútorné priestory sú klimatizované. Radler v nás rýchlo mizne a nám neostáva iné, len pokračovať v jazde:) Kúpeľný park je naozaj nádherný s kobercami nasadených lúčných kvetov.
Pokračujeme starou rímskou cestou, ktorá je dodnes viditeľná vďaka hlbokým koľajám, ktoré ostali v skale po kolesách vozov. Mal by tu byť aj vodopád a prameň, avšak je príliš sucho a tak nachádzame len suché koryto. Zachraňuje nás potôčik pred Oberschutom, kde sa aspoň schladíme a následne prameň na námestíčku v Oberschute, kde plníme už úplne prázdne fľaše. Dobre, že som neskákala od radosti, keď sme ho tam zbadali, už som bola zas prehriata a aj poriadne smädná.
Čaká nás posledných 10 kilometrov, väčšinou po cykloceste naštastie väčšinou krytej stromamy. Po hodinke a pol doniehame do Arnoldsteinu a naším cielom nie je ubytko, ale miestny obchod, lebo už aspoň hodinu sa tešíme na ochutenú pomarančovú minerálku 😀
Bol to parádny zážitok plný emócií, výhľadov, strmých stúpaní a rovnako strmých zbehov, adrenalínu a potu, na ktorý budem ešte dlho spomínať.
