Konečne sa to podarilo! Túto etapu sme mali v pláne už asi 5x, ale vždy sme ju museli presunúť kvôli nevhodnému počasiu an hrebeni, prípadne iným problémom. A tak sme konečne zabehli z Telgártu až na Čertovicu.
V Telgárte parkujeme pri kostole, presne na tom istom mieste, kde minule naša etapa skončila. Prebehneme mestom a za chvíľočku sme na odbočke do lesa. Včera pršalo, a tak sú tráva aj stromčeky ešte mokré, čo samozrejme znamená, že po chvíľke sú mokré aj moje nohy:) Najskôr stúpame hustým lesom, potom popod stožiare až na horské pasienky, slnko sa strieda s hmlou, teplo so zimou.
Cestou na Kráľovu hoľu nám príroda nachystala prekrásne divadlo, na Kráľovej holi však všetko zastrela nepriestupnou hmlou, ktorá sa s nami držala ešte pekných pár kilometrov.
Na Andrejcovej sme si dali prestávku, pivko, chlebík a doplniť fľašky z prameňa. Tešila som na výhľad na Vysoké Tatry, ktorý je z radeto nádherný, dnes nám však nebol dopiaty a tak sme pokračovali ďalej.
Po zvyšok cesty nám už slniečko svietilo a vďaka včerajšiemu daždu boli aj studničky plné.
Avšak od útuľne Ramža skoro až po Čertovicu bol chodník vcelku zarastený a tak sme o behu mohli viac menej len snívať a postupovali sme len pomaly. Mne osobne sa prvá polka dnešného dňa páčila oveľa viac ako druhé polovica, aj napiek výživnému stúpaniu na Kráľovu hoľu.
