Ďaľšia etapa trasy hrdinov SNP, tento krát z kúpeľov Štós až po Dobšinský kopec. Čakala nás dlhá etapa a k tomu sme museli prirátať aj dlhé cestovanie autom, čo znamenalo veľmi skoré ranné vstávanie. Z Bystrice sme odchádzali už o pol 5 ráno, raňajky aj rannú kávu som si vychutnávala cestou v aute. Do kúpeľov Štós sme dorazili o 7:15 a o pár minútiek neskôr sme už cupkali po červenej značke:)
Vzduch sa rýchlo okrieval a ja som sa už po pár kilometroch prezliekala z bundičky až do kraťasov. Po ceste by malo byť dosť studničiek a tak máme všetci len po dve pollitrové fľašky, ktprých obsah v nás veľmi rýchlo mizne. Prvá voda mala byť pri poľovníckej chate Pipitka, keď sme však k nej s nádejou dobehli, nebola tam ani kvapka vody. Rýchlo prehľadávame mapu, kde by sa mala nachádzať ďaľšia studnička, pretože už nám ostáva asi len dva deci vody. Naštastie najbližšia studnička je len 3.5km od nás a tak bežíme ďaľej.
Pri útuľni SNP Úhorná stretávame dvoch chalanov čo tam prespávali a pýtame sa na vodu. Vravia, že voda v prameni Smolníka síce je, avšak iba kvapká, že včera tam dali zrezanú fľašku a že si kľúdne môžeme zobrať čo nakvapkalo. Ušetrili nám aspoň pol hodiny čakania, kým by nám voda nakvapkala do všetkých fľašiek (5 zo 6tich sme vďaka nim naplnili veľmi rýchlo). A kým čakáme na posledný polliter, desiatujeme žemle a dopĺňame energiu.
Prechádzame úhornianskym sedlom a v polovici cesty na Skalisko stretávame jožka, ktorý išiel odviezť auto do cieľa a bežal nám oproti. Je oveľa rýchlejší ako mi a tak máme na konte skoro rovnaký počet kilometrov, on 30, my 31.
Zo Skaliska zbiehame na chatu Volovec, jednak na radler a jednak nám už zas dochádza voda a ďaľšia je až o 15 kilometrov. Radler nás všetkých parádne osvieži a po polhodinke už sme zas na nohách smer sedlo Súľová.
Zo sedla na nás čaká ešte jedno nepríjemné stúpanie a potom vraj sú to už len vlnky. Nuž ale aj na vlnky treba mať energiu:D
Po ceste prebiehame popri útulni Gálová, krásne miesto s úžasným výhľadom, avšak kvôli dezinfekcii bola chata zavretá.
Nasleduje zbeh lesnou cestičkou, konečne oddychovejší úsek až po vyhliadkovú vežu Suchý vrch, kde sa z cyklo cesty odpájame a zas musíme sľapať do kopca. Úprimne, máme už celkom dosť, v nohách cez 50 kilometrov a každý kopček začína byť výzvou.
Konečne dobiehame do sedla Kruhová, ktoré už poznáme, minule sme túto časť už prebehli, konečne, už len 5 kilometrov. Nevládzeme a zvyšok už len pri západe slnka odkráčame. Aj tak sme všetci spokojní, že sme to zvládli.
