Vstávame ráno o pol piatej a po rannej hygiene a šáljke kávy sadáme do auta a vyrážame smer Trenčín. Počas cesty raňajkujeme a tesne pre Trenčínom pozorujeme východ slnka. Je zima, trochu panikárim keď teplomer v aute ukazuje -2 stupne celzia- na toto nie som predsa oblečená.. Zastavujeme pri tom istom Lidli, kde sme minule etapu končili a mne je zima. Našťastie to vyzerá, že za chvíľu (rozumej hodinu:D) začne svietiť slnko a konečen bude teplejšie. Neznášam zimu…
Rozbiehame sa uličkami Trenčína a asi po 5tich kilometroch nechávame mesto za sebou. Lesíkom a lúčkami sa dostávame do Drietomy, prebiehame aj popri prvej studničke, tú však ignorujeme, ja som sa ešte ani nenapila z mojich fľašiek, v zime pijem o dosť menej. Za Drietomou nás čaká celkom strmé stúpanie, z nevinného kopčeka sa nakoniec vykľuje poriadny kopec, hore nás však nečakajú výhľady, len malú lúčka a strmý zbeh dole:) Prichádzame do sedla pod Sokolím kameňom kde je krásne obnovená studnička oplývajúca výdatným prameňom aj v tomto dlhotrvajúcom suchu.
Nasleduje samotný Sokolí kameň, veľká výhľadová skala, ktorá nám poskytne prvé parádne výhľady dnešného dňa.
Nasleduje Machnáč a následne hranice s Českom, tu sa cesta hrdinov SNP spája so známou diaľkovou trasou stezka Českem. Chvíľu bežíme popri hraničných kameňoch kým sa definitívne nepreklopíme do Česka. V bufete na Mikulčinom vrchu stretáme Jožka, ktorý išiel zaviezť auto do cieľa a bežal nám oproti. Dáme si kávu a prvú žemlu, sme v polovici a máme za sebou 22 kilometrov. Ide to celkom rýchlo.
Nasleduje asfalt, lúky a lesné cestičky, väčšinu výškových už máme za sebou a tak skoro stále bežíme. Priebehame ku kamennej boude, a na tabuľke stojí, že Veľká Javorina je už len 3 kilometre od nás. Avšak na tých posledných 3 kilometroch nás čaká ešte aj posledné celkom strmé stúpanie.
Do cieľa prichádzame o druhej poobede, čo je naozaj výborný čas, keby sme vedeli, že nám to tak dobre pôjde, možno by sme nebookovali ubytko na Holubyho chate. A možno áno, boli sme na ňu clekom zvedavý.
Chata má plnú terasu aj reštauráciu hostí, jedlo je lahodné a pivko výborné. Poobedie využívame na prechádzku, jedlo, oddych, zase jedlo 😀 Raňajky sa objednávajú deň vopred, vyberáme si ham & eggs a párky. Reštaurácia je pekná, zrekonštruovaná, čo sa však o izbách a sprchách (sú spoločné na chodbe) povedať nedá. Úprimne, horšiu izbu sme zatiaľ zažili len v Štóse, ale cena nie je taká vysoká a jedlo je fakt skvelé, tak to neberieme až tak hrozne.
Ráno pobalíme, dáme raňajky a kávu a o 8mej vyrážame na kratučkú etapu do Myjavy.
Naša trasa dlho lemuje hranice a vedie krásnou alejou, veľmi pekný úsek, po 5tich kilometroch sa začne zvažovať a ďalších 5 si užíme jemné zbehy lesnými chodníčkami.
Potom sa už pri Starej Myjave napájame na asflat a ten nás vedie až do cieľa v Myjave.
