Vstávame do krásneho slnečného dňa, teším sa, lebo dnes máme na pláne trasu po úplne neznámych chodníčkoch, z Handlovej na Veľký a Malý Grič.
Keď prichádzame o 8mej ráno do Handlovej ešte stále svieti slniečko. Auto nechávame na parkovisku kúsok do miesta kde sa spája červená a zelená značka, aj keď nás čakajú ešte zo 2kilometre mestom, pretože červenou máme ísť hore a po zelenej sa budeme vracať.
Na Veľký Grič je to z Handlovej len necelých 6 kilometrov, je to výrazný kopec, viditeľný z diaľky, ľahko rozpoznateľný, najmä vďaka svojim skalným stenám a bralám. Ponúka panoramatické výhľady na Handlovskú kotlinu, Kremnické vrchy, Strážovské vrchy a aj Považský Inovec.
My však vidíme aj temné oblaky, pokrývajúce celú severnú stranu a už tak trochu tušíme, že možno zmokneme, keďže vieto fúka naším smerom. A skutočné, o 5 minút už prší, vykľuje sa z toho celkom intenzívna prehánka, ale našťastie netrvá dlho a tak pokračujeme smerom k Jarabej skale. Tu sme podľa pôvodného plánu mali zliezť z hrebeňa a žltou značkou sa vracať.. Ale zlákal nás Vtáčnik, ktorý podľa turistickej značky bol tuším 1:50 (cca 5km). Tak sme si povedali, že ho predsa nemôžeme obísť 🙂 O hodinku už stojíme na vrchole Vtáčnika a hádajte čo vidíme? Nič, iba kríž a nepreniknuteľnú hmlu, navyše tu fúka silný, studený vietor a tak sa nezdržujeme a bežíme späť.
Začína liať, naozaj intenzívne liať, po chvíli sa našťastie mení dážď na sneh a tak nie sme úplne na kompletku mokrí. Avšak lístie mokré je a tak mám za chvíľu v teniskách potopu. Volíme teda hrebeňom sa vracať čo najkratšou cestou (haha tá má ešte 17kilometrov:D).
Za chvíľu však utíchne aj sneženie a tak sa znovu pohrávme s myslienkou na Malý Grič. Kto vie kedy sem prídeme najbližšie.
A tak za Veľkým Gričom odbáčame na náučný chodník smerom Malý Grič. Znovu prší, je vôbec možné zmoknúť v jeden deň trikrát?
Po 15 minútach dážď ustáva a Malý Grič určite stojí za to nepohodlie. Výhľady sú krásne a my sa kocháme pohľadom na pestrofarebné zmiešané lesy pod nami. Nezdržavame sa dlho, síce teraz neprší, ale zas až také teplo nám nie je:)
Posledných 5 kilometrov späť do Handlovej je už len z kopca, čo je moja záchrana, lebo už som celkom vyčerpaná a vďaka miernemu sklonu dokážem bežať celý čas. Dobiehame k autu, vlezieme dnu a znovu sa spustí lejak. Nuž nie vždy nám počasie praje, ale aj tak sme prežili parádny deň.
