Author: Sona Volentierova

Zejmarská roklina je najkratšou tiesňavou v Slovenskom raji, no aj tak je v nej všetko, čo by každá tiesňava mala mať. Aj keď táto roklina nemá toľko vodopádov ako iné rokliny, nájdete tu vodopády kapitána Jána Nálepku, ktoré určite stoja za to.

Východiskovým bodom tiesňavy je osada Biele Vody. Zejmarská tiesňava je značená modrým turistickým chodníkom a je priechodná len jedným smerom – proti prúdu rieky. Je dlhá 1 km so stúpaním 227 m.

Trás je tu niekoľko. Na geravy je možné sa vyviezť aj lanovkou, je tu bufet a minizoo. Vyberáme si dlhšiu a (hlavne pre mňa) atraktívnejšiu okružnú trasu cez Dedinky – Zejmarská roklina, ústie – Geravy – Veľké a Malé Zajfy – Stratenská píla – Dedinky, Palcmanská Maša (okružná trasa má 3:30 hod. – s deťmi o niečo dlhšie…, prevýšenie 591 m)

Dávid mal v tom čase 5 rokov.

Nad Banskou Bystricou sa nachádza kúsok Slovenského raja. Volá sa skalná vyhliadka Trávny Ždiar na Suchom vrchu. Nájdete tam čarovný les, skaly rôznych veľkostí a pozoruhodných tvarov, často pokryté kobercom machu, roztrúsené pod skalnou stenou. Na vysoký útes sa vyšplháte pomocou kovových rebríkov, ktoré vám pomôžu prekonať niektoré exponované miesta.

Okružná trasa na skalnú vyhliadku je dlhá približne 800 metrov, takže sa dá zvládnuť pomerne rýchlo. Určite sa však oplatí ísť pozrieť do tejto malebnej mini rokliny, kde k pocitu, že ste v raji, chýba už len vodopád.

Je rýchlo a ľahko dostupné autom, parkovacie miesto je neďaleko a naozaj sa tam bavíme. Dávid mal v tom čase 5 rokov.

Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom vrchu Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, približne 5 km severne od obce Jelenec (Gýmeš). Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov – spolu s Haličským hradom.

Hrad postavili v 13. storočí a bol jedným z posledných, kde ešte v 18. storočí prebiehali stavebné práce. Gýmeš bol definitívne opustený až v 19. storočí.

Existuje niekoľko teórií o pôvode názvu. Slovo „gím“ znamenalo v starej maďarčine jeleň. Druhá verzia hovorí aj o ľudovom názve vrchu „Dym“ a od tohto názvu bola pomenovaná aj obec Dýmeš, neskôr Gýmeš.

Vyrazili sme z obce Kostoľany pod Tribečom a urobili sme si okružnú túru. Dávid mal v tom čase 4 roky.

Pohronský Inovec je pohorie sopečného pôvodu, ktoré je súčasťou Slovenského stredohoria.

Najvyšším bodom je Veľký Inovec dosahujúci výšku 901 metrov. V pohorí prevláda andezit a ryolit. Južnú časť pokrývajú listnaté lesy s najviac zastúpenými dubmi. Južné svahy strmo klesajú a okolitý terén Hronskej pahorkatiny sa dvíha až o 600 metrov. Severná časť má charakter náhornej plošiny a v okolí Veľkej Lehoty, prevládajú pasienky a rozptýlené osídlenie.

Začali sme na Drozdove okružnou túrou na Inovec a späť. Cesta vedie prevažne lesom alebo lúkami, s niekoľkými vyhliadkami.

Dávid mal v tom čase 5 rokov.

Bralce proste milujeme. Tentoraz s mojou mamou, Dávidom a jeho bratrancom – mojím synovcom.

Kečka je skutočný klenot, ukrytý v srdci prírodnej rezervácie Bralce na okraji Štiavnických vrchov.

Cesta na vrchol Kečky je jednosmerná a skrýva množstvo fascinujúcich miest.

Trasu charakterizujú úžasné skalné útvary – pozostatky ťažby ružového ryolitu – a tiež chránená flóra. Miesta vybavené reťazami či rebríkmi aspoň čiastočne pripomínajú Slovenský raj či Jánošíkove Diery. A samozrejme, nechýbajú ani úžasné výhľady do okolia.

Turistický chodník, značený zelenou farbou, začína na okraji obce Hliník nad Hronom (pri ceste smerom na Sklené Teplice). Na začiatku chodníka nájdete veľkú informačnú tabuľu s mapou a informáciami o prírodnej rezervácii Szabóová skala a Bralce, ktorej súčasťou je aj Kečka.

Po pár minútach sa zrazu ocitnete v úplne inom svete. Vo svete tak fascinujúcom, že neviete, či sa zastaviť a obdivovať svoje okolie alebo pokračovať v ceste a objavovať, čo sa skrýva za ďalšou skalou. Krajina sa mení ako vo filme – obrovské skalné monumenty, machom obrastené kamene, malé kamenné moria, štrbiny, jaskyne, schody, rebríky, reťaze a mnoho iného.

Dávid mal v tom čase 5 rokov.

Trasa náučného chodníka vedie popri najvýznamnejších bansko-technických a historických pamiatkach súvisiacich s ťažbou rúd drahých kovov v Novej Bani. Chodník je rozdelený do dvoch historicko-tematických okruhov. Trasa A (čierna) s dĺžkou 4,3 km a prevýšením 210 m vedie po stopách povrchovej a podzemnej banskej činnosti v stredoveku, prechádza náročnejším lesným terénom v oblasti Mýtneho vrchu a Gupne v južnej časti ložiska. Trasa B (zelená) je o niečo menej náročná a vedie prevažne v intraviláne mesta v časti Vŕšky. Je dlhá 5,6 km a má prevýšenie 130 m. Prezentuje najmä baníctvo od 16. do 19. storočia vrátane úpravní rúd a banského vodohospodárskeho systému.

Dávid mal v tom čase 4 roky a prešli sme ho po čiernej značke.

Niekoľko kilometrov severne od Topoľčianok v pohorí Tribeč, na západe Slovenska, sa nachádza zrúcanina hradu Hrušov vypínajúca sa na skalke vo výške 488 m.

Tento kráľovský hrad postavený v 13. storočí strážil obchodnú cestu cez pohorie Tribeč. V roku 1708 ho zničilo cisárske vojsko a odvtedy chátra. Jeho zachované múry však navodzujú romantickú atmosféru a poskytujú pekný panoramatický výhľad na Tribeč a Pohronský Inovec.

Vychádzali sme z obce Hostie, ktorá nie je klasickým východiskovým bodom, ale prechádzka bola naozaj pekná.

Dávid mal v tom čase 4 roky.