-

Veľkofatranská magistrála
Predpoveď počasia úplne nabádala k vziať s pár dní voľna a stráviť ich mimo mesto. Nápad som mala hneď, podme si prejsť Veľkú Fatru. Jožko hneď súhlasí, ale navrhuje varantu, ktorú ešte ani jeden z nás nešiel, tú pravú Veľkofatranskú magistrálu, z Ľubochne (nie z Ružomberka ako ju väčšina ľudí, vrátane mňa zvykne chodiť). Bez nejakých veľkých úvah súhlasím.
Plán je za jeden deň prebehnúť magistrálu, prespať na Kráľovej studni a po raňajkách zbehnúť do sásovej. Balíme batôžky, sú plné a ťažké, berieme aj veci na chladnejší večer, prespatie, hygienu a aj jedla viac ako zvyčajne, predsa len 47km a 3500 nastúpaných metrov nám nejakú dobu bude trvať.

Výhľad z Kopy Ráno nasadáme na autobus, v autobuse raňajkujeme a o 8:20 vysadáme v Ľubochni. Úvod je jemný, skvelý na rozhýbanie stuhnutého tela. Potom však začne ta pravá zábava 😀 Stúpame strmákom smer Kopa, hore na nás čaká kríž a nádherný výhľad.

Studnička vo Vyšnom Rudne, prvé osvieženie Následne klesáme do Ľubochnianskeho sedla a zas stmo hore na Vyšné rudno. Cesta je buď zarastená, alebo po výrube chýba značenie a na chodníku sú poválané zvyšky ťažby. Predierame sa vpred a cez sedlo Príslop začíname výstup na Kľak. Stúpanie je dlhé, veď Kľak má 1394mnm., ale hore je parádny výhľad na všetky strany, sadáme na skaly, vyťahujeme obed (rozumej krajec chleba s maslom a syrom:D ) a kocháme sa.

Smerovník na Kľaku 
Vyhľad z Kľaku Vravím si fajn, na smerovníku je už aj chata pod Borišovom, tam si dám pivko, to bude dobré 😀 Ale trasa stále vedie buď strmo hore, alebo strmo dole a síl mi ubúda, stehná zo strmých zbehov bolia. A ako bonus som si tak jemne rozťala koleno keď som preliezala padnutý strom cestou k druhej studničke (100 výškových sklesať z hrebeňa, len kvôli pollitru vody? ale minulé skúsenosti nás poučili, že bez vody je ešte horšie ako k nej sklesať tvrdo vydreté metre)

Koleno potom celkom pekne opuchlo a zmodrelo Stúpame na Javorinku a ja už mám dosť, hore žujem keksík a a smerovník hovorí, že za polhodinku by sme mali byť na Borišove.

cestou na Javorinku Vravím si dobre, za nasledujúcim kopčekom už bude. Vyškriabem sa na kopček a ona tam fakt je…Akurát, že nie pod kopcom na ktorom stojím ja, ale na tom protiľahlom a aj to nie v sedle, ale dobrý kus do kopca. Nadávam, zatínam zuby a idem.

Jožko ma už čaká s pivkom a radlerom Z chaty pod borišovom je to ešte kus cesty, ale nám sa zdá prekvapivo ľahšia ako doteraz, stúpania nie sú také strmé, terény menej technické, len energie už nemám toľko koľko by som chcela. Chvíľu kráčame, chvíľu bežíme, čím ďalej tým viac kráčame a menej bežíme xD.

Cestou na Krížnu Tieto cestičky sú nám už známe a tak na Krížnej posielam Jožka napred zajednať nám večeru, stíhame len tak tak, tak aby nám nezaveli kuchyňu, pretože jedlo už nemáme. zopár roviniek ešte pobehnem, ale potom už definítívne došli sily a od Kráľovej skaly už len kráčam.

Z Kráľovej studne Vchádzam do izby, líham si rovno na koberec, šťastná, že som to dokázala, ale zato poriadne vyčerpaná.. A už ma jožko ženie do sprchy, máme 15minút do zavretia kuchyne 😀 žalúdok mám stiahnutý a tak mi trvá zjesť večeru dobrú hodinu. Ale som na seba hrdá, toto bol pre mňa zatiaľ najťažší beh v mojom živote. Popíjame pivko a na Veľkú Fatru padá noc.

47.89km, 3467 nasúpaných metrov, 11h15min, z toho 10h40min aktívny čas -

Hrad Sivý kameň, Končitá
Zrúcanina hradu sivý kameň sa nachádza na andezitovom brale nad obcou Podhradie neďaleko Prievidze. Hoci sa z hradu do súčastnosti zachovalo pomerne málo, hradné bralo poskytuje krásny výhľad na okolitú krajinu.

Pod hradom Pozostatky hradu z polovice 14. storočia sú viditeľné priamo z obce. Krátkym stúpaním z centra obce sa čochvíľa dostanete k poľnej ceste. Tu vás o správnom smere upozorní tabuľa s nápisom Sivý Kameň. Celý výstup na hrad trvá približne 15 minút.
V súčasnosti môžeme pri návšteve hradu pozorovať jeho nepatrné pozostatky, ktoré naznačujú aspoň rozlohu a zvyšky muriva. Z vnútorného gotického hradu sa zachovali obvodové múry hranolovej veže.

Andezitové bralo, na ktorom je hrad postavený 
Jednen z mála pozostatkov hradu Hrad Sivý Kameň bol postavený krátko pred rokom 1350 ako kráľovský hrad. Stavbu hradu si vyžiadali pomery, ktoré nastali po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Nakoľko sa okrem Bojnického hradu v okolí žiaden iný nenachádzal, vznikla potreba vybudovania ďalšieho administratívneho centra.
Neskôr hrad patril rôznym rodom. V roku 1430 pripadli oba hrady naspäť korune. V roku 1431 kráľ daroval hrad Sivý Kameň Gregorovi Majthényimu a jeho dedičom. Od toho času zostal hrad i panstvo v trvalej držbe rodiny Majthényiovcov.
Koncom 16. a na začiatku 17. storočia začal úpadok hradu. V roku 1626 povstalci Gabriela Bethlena napadli hrad aj ostatné majetky Majthényiovcov a dôkladne ich vyplienili.
Prvé desaťročie 18. storočia prinieslo hradu ďalšie útoky, tentoraz Rákocziho vojakov. Čoskoro sa z významného panstva stala ruina. Pozostatky hradu následne rozobrali obyvatelia Podhradia.
Končitá

Prírodná pamiatka končitá Od chaty pod Končitou, v Gebňárovej doline, ku ktorej sa dostaneme z obce Kamenec pod Vtáčnikom, vedie neoznačený chodník k vrcholovým bralám Končitej.
Za potokom sa dvíhajú skalné útvary Končitej, ku ktorým vedie vychodený chodníček.Končitá bola v roku 1973 vyhlásená za Prírodnú pamiatku
V okolí sú menšie aj väčšie skalky obrastené sýto zeleným machom. Bralám Končitej dominuje 30 metrov vysoká andezitová veža. Od Končitej po hrebeni smerom vľavo prídeme na Čertové chodníky. Nachádzajú sa tu obrovské balvany tiež pokryté zeleným machom, skalné bralá, okná a úzke tiesňavy.

čertove chodníky 
Jaskyňa v skalnom brale -

Bzovík
Je to pôvodne benediktínsky (neskôr premonštrántsky) kláštor prestavaný na pevnosť (zámok), neďaleko obce Bzovík.
Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti z Olomouca, ktorí šírili duchovnú kultúru a vzdelanosť, no tiež nové hospodárske poznatky a nové spôsoby obrábania pôdy.

vonkajšie hradby Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.
Žigmund Balaša vyhnal z kláštora rehoľníkov okolo roku 1530 a hneď nato začal kláštor prestavovať na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strielne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.

Objekt stále rekonštruujú V roku 1620 kláštor vyhorel, koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho.
Ďalšie obdobie už spelo k jeho zániku. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.

Vonkajšie hradby sú viac zachované ako vnútorné stavby Areál bývalého kláštora sa nachádza v stave zrúcaniny, okrem vonkajšieho opevnenia, ktoré vykazuje známky zachovalosti a rekonštrukcie. Zaparkovať môžete rovno pri objekte.

Priekopa s vodou -

Hrad Divín a Kalamárka
Pri vodnej nádrži Ružiná na juhu stredného Slovenska leží obec Divín,nad ktorou sa vypína zrúcanina hradu Divín.
Hrad postavili koncom 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. Najmä v druhej polovici 16. storočia zohral dôležitú úlohu v systéme obrany stredoslovenských miest pred Turkami. V druhej polovici 17. storočia ho nešťastne preslávil jeho majiteľ Imrich Balassa, ktorý prepadával a raboval okolité dediny. Po jeho smrti v roku 1683 cisárske vojsko hrad dobylo a odvtedy je v ruinách. Sčasti sa zachovali len niektoré múry, okenné otvory a strielne.

Hrad Divín, pekná rozsiahla zrúcanina Pôvodný hrad, dnešný horný hrad postavili na vrchole vápencového brala, ktorým sa končil rad pahorkov, vybiehajúcich do močaristej kotliny. Pôdorys hradu je pretiahnutý v západo- východnom smere. Je prispôsobený tvaru temena skalného brala. Hrubý obvodový múr, ktorý sa pravidelne zalamuje podľa nerovnosti a nepravidelnosti terénu, vytváral vonkajší plášť hradu. K nemu vo vnútri pristavili obytné a hospodárske krídla. Medzi nimi bol malý dvor, na ktorom možno predpokladať cisternu. Obvodový múr nebol zosilnený baštami ani inými výstupkami, ktoré by umožňovali flankovanie- ochranu múru streľbou zo strán. Stavitelia hradu počítali pravdepodobne viac s pasívnou ochranou ako aktívnou. Pasívnu ochranu umožňoval masívny, asi 2 m hrubý múr. Aktívnou obranou bola streľba cez štrbinové okná v múre, ktoré sú aj napriek najnovšiemu zamurovaniu miestami badateľné.

Maketa pôvodného hradu Turistická atraktivita Kalamárka je jednou z najvýznamnejších prírodných lokalít v Podpoľaní. To, čo Vás v tejto lokalite očarí, je extrémne členitý reliéf, ktorý má za sebou už dlhú horolezeckú tradíciu, preto sa nazýva ako andezitová bašta športového lezenia.
Okrem horolezcov sa tu ročne vystrieda aj množstvo turistov, ktorí bažia po adrenalínových zážitkoch z týchto skalných stien. Celá vrcholová plošina na Zadnej Kaľamárke je turistom voľne dostupná. Nachádza sa tam praveké hradisko – archeologická lokalita, kde môžete vidieť cisternu na vodu ako stopu po prvých obyvateľoch Kaľamárky. Pre horolezcov ponúka toto andezitové bralo dva sektory na lezenie, a to horné skaly na Zadnej Kaľamárke a dolné skaly na Prednej Kaľamárke, ktoré sú vysoké do 20 metrov a nanovo preistené borhákmi. Nachádza sa tam aj vyhliadkový bod na detviansku kotlinu a jedna z najkrajších skalkárskych ciest na Slovensku – Indián.

Trošku zaliezť si tu môžu aj menšie deti 
niektoré cesty majú aj vyznačené pomenovanie Ide o veľmi nenáročnú turistiku, keďže pri oboch sa nachádza parkovisko veľmi blízko

Divín, 2.36km, 1 hod 
Kalamárka: 1.6km, 40 min