-
Skymaraton Chopok
Už dávno som nepretekala,hlavne z dôvodu, že máme kopu vlastných projektov a málo voľných víkendov:)
Ale keď som dostala štartovné na skymaraton Chopok, neodmietla som a tak som sa 6.9.2025 postavila na štart pod Chopkom pred hotelom Srdiečko.
Startovací výstrel spravádzalo hrmenie v pozadí a aj keĎ búrky predpovedali až na poobedie, prišli hneď ráno. V priebehu 30 minút som bola do nitky mokrá a podmienky boli o to ťažšie, šmykľavé korene, mokré kamene, blato.. Ale aspoň nebolo horúco.
Počas búrky Po úvodnom stúpaní na Kosodrevinu nasledoval traverz skoro až po chatu M.R. Štefánika a dosť veľa úsekov sa dalo bežať, od chaty nasledoval dosť dlhý strmý úsek dole k jaskyni mŕtvych netopierov, kde bolo celkom šmykľavo, išla som relatívne pomaly a ustála som to bez pádu. Späť na Kosodrevinu viedol pekný celkom behateľný chodníček a tak som bežala koľko to len šlo.
Po búrke aj slnko vyšlo Občerstvovačku som prebehla len s doplnením iontov a čakalo ma dlhé, naozaj dlhé stúpanie do Krížskeho sedla, tu som začala cítiť, že mi sily ubúdajú a veru mali prečo, skoro 20km a skoro nič som nezjedla.. chyba..
prvá polka za mnou Na občerstvoačku na Chopku som to väčšinou odkráčala a tam som do seba napchala banán a horalku, doplnila tekutiny a po tatranskej žula preskákala až do Demänovského sedla, kde sa chodníček začal znovu dvíhať.. Už som cítila, že dnes to bude veľmi náročné, lebo síl bolo menej ako by som chcela, najmä do kopca..
Ale zo strany od jasnej sa stále valila hmla Zbeh z Krúpovho sedla bol strmý, kamenisto blatitý a namáhavý, zobral mi veľa síl, ale lesík od Záveru širokej doliny bol nádherne hmlistý, mystický, machom pokrytý, ten som si užila.
Mystický lesík Posledná občerstvovačka na Bielej púti a už len stúpanie, snažila som sa doplniť energiu, ale vedela som, že už to bude viac kráčanie ako behanie.. Až po Orliu skalu to ale celkom išlo, išla som celkom rezkým krokom. Ale hore zjazdovkou? To ma už totálne vyplo a ledva som išla z nohy na nohy, hlava ma chcela bolieť, žalúdok protestoval… Nebol to síce výkon roka, ale nevzdala som to, a vykráčala som to až do ciela, v ciely som bola ako 6ta žena s časom 7h 33min.
Pomaly a ponuro hore zjazdovkou, miestami skoro značky nebolo vidieť 
43,4 km, 7h 33min, 2680m stúpania -
Považský hrad a Lietava
Máme radi hrady, a najviac sa nám páčia zrúcaniny, ktoré môžeme prebádať sami, bez sprievodcu. A počas nášho víkendu v Súľovských vrchoch sa nám podarili hneď dva takéto hrady.
Považský hrad je zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu. Podľa neoverených správ hrad bol postavený už v roku 1128 na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je však až z roku 1316, kde sa spomína ako Bystrický hrad.
Vstup do Považského hradu Najstaršou časťou hradu bola veža, stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopoval hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo severovýchodu, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom.
Zachované múry Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb.
2.5km, 1hod Hrad Lietava sa nachádza 10 km od krajského mesta Žilina v blízkosti vrchu Cibuľník na východnom okraji Súľovských vrchov.
Múry Lietavy Svojou mierou zachovania patrí medzi najväčšie (rozloha 1 hektár zastavenej plochy) a najkrajšie zachované zrúcaniny nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Lietava je anozaj veľká hradná zrúcanina Zánik goticko-renesančného hradu je datovaný do roku 1753 a zrúcanina bola opustená v lesnom poraste do roku 1999. Vtedy vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré od roku 2003 vykonáva záchranu objektov, formou citlivej stabilizácie, konzervácie a čiastočnej obnovy. Hrad je stále voľne prístupnou zrúcaninou.
Hrad sa pyšne vypína nad krajinou a je z neho nádherný výhľad do okolia. Hradné múry jednotlivých objektov stoja dodnes do značnej výšky. Majú zachované otvory okien, prípadne vstupov a architektonických detailov, kamenné profilované konzoly bývalého arkiera, oblúčikové atiky, delové a kľúčové strieľne, miestami aj časti profilovaných ostení. V priestoroch bývalej kaplnky sa zachovali nábehy kamenných gotických rebier a na niektorých múroch zvyšky omietok.
Vstupná brána My sme si však výhľady nemohli užiť, lebo celou cestou hore nám pršalo a hrad obklopovala hustá hmla.
Lietava v časoch svojej slávy 
5.16km, 1h 30 min aktívny čas, 2h spolu -
Manínska Tiesňava
Keďže samotná Manínska tiesňava je veľmi krátka a cestovať z takej diaľky len kvôli cca 200 metrom sa mi až tak nepozdávalo, rozhodli sme sa pre okruh cez Partizánsku jaskyňu a skončiť pri Manínskej tiesňave.
Zaparkovali sme v kempe pod Manínskov tiesňavou, kde sa zároveň začína aj žltá turistická značka. Kemp je to parádny s bazénom, novou kuchynkou aj sociálnym zariadením, plánujeme sa sem budúci rok vrátiť a prespať tu pár nocí:)
výhľad zo serpentín Značka po asi kilometri začína celkom prudko stúpať až sa zmení na serpentíny. Z niektorých je krásny výhľad na Považský hrad a dolinu pred ním. Po vystúpaní serpentín prichádzame na oddychové miesto s ohniskom a aj nachystaným drevom. My však nemáme čo opekať a tak sa len rýchlo občerstvíme a pokračujeme k jaskyni.
Partizánska jaskyňa, na jej konci je takmer úplná tma Partizánska jaskyňa je voľne prístupnou jaskyňou.Tvorí ju jedna jediná chodba, dlhá približne 20 metrov. Samotná jaskyňa sa nachádza na skalnom brale Veľkého Manínu a aj napriek tomu, že neobsahuje žiadnu krasovú výzdobu, pre nás bola veľmi zaujímavá. Posledných prá metrov k jaskyni vedie ppo skale so zabezpečovacími prvkami. A to Dávid miluje.
výhľad z pred jaskyne Zrejme už podľa názvu, bude každému jasné, na čo táto jaskyni slúžila. Je to miesto, kde sa počas SNP ukrývali partizáni.
Od jaskyne skoro stále strmo klesáme až po ústie manínskej tiesňavy.
Manínska tiesňava Ešte pred 100 rokmi mala tiesňava úplne iný tvar. Jej skaly neboli obrastené vegetáciou, ako je tomu dnes.
Najužšie miesto bolo pre vozy neprejazdné a furmani museli náklad vyložiť, vozy rozobrať a opäť zložiť. Bolo tomu tak do roku 1933, kedy bola odstrelená časť brala. V tom čase bola cez tiesňavu vybudovaná spevnená cesta.
Na záver ešte jedna jaskyňa Po prejdení tiesňavou sme ešte zabočili k jaskyni pod Černokňažníkom, ktorá bola síce menšia ako Partizánska jaskyňa, zato sme v nej objavili netopiera a výhľad tiež stáli zato.
V čase túry mal Dávid čerstvýh 6 rokov.
10.58km, 3h52min aktívny čas, 4h 25min spolu -
Súľovský hrad
Súľovský hrad sa nachádza na obľúbenej turistickej trase cez Súľovské skaly. Hrad Súľov je postavený na skalnom brale a ponúka krásne výhľady. Túra vedie náučným chodníkom – ide o cca 5km okruh so 17timi zastávkami.
skalné okno Hrad vznikol v 13. storočí s cieľom ochrany neďalekej cesty. Považuje sa tiež za najťažšie prístupné hrady tejto oblasti. Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Hradný areál sa skladal z horného a dolného hradu, pričom vzdialenosť medzi týmito dvoma časťami hradu možno odhadnúť na 25 metrov, výškový rozdiel od úrovne dolného hradu k podlažiu prvého poschodia horného hradu je 14 metrov. Výška ruiny je približne 18 metrov.
cestou na hrad Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi po oknách.
V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu.
V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamennom schodišti, skalný pylón, ktorý nesie stopy po schodišti a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyššie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži.
Cestou z hradu Chodníček z hradu je na prvých pár 100 metroch dosť vyšmýkaný a aj keď sú k dispozícií zábradlia, aj tak ide o celkom adrenalínovú záležitosť. Ale zvládli sme to bez pádu. V čase túry mal Dávid čerstvýh 6 rokov.
5,28km, 1h 58min aktívny čas, 2h 53min spolu -
SNP Girl’s projekt deň 8
Ďaľšia etapa našej cesty SNPčkou, tentokrát z čertovice do Hiadeľského sedla.
Pre nás jedna z najkrajších etáp hrebeňom Nízkych Tatier, o niečo náročnejšia na logistiku a aj na výber počasia. Báli sme sa hlavne aby sme sa neupiekli, lebo na tejto časti hrebeňa sa voda dá doplniť len na horských chatách a nakoniec nám bolo zima:D Ranných 5 stupňov sa cez deň vyšplhalo sotva na 10 a na vetre bola pocitovka ešte nižšie. Polku cesty som bežala s rukavicami a aj čelenka musela byť. O deň neskôr vo Vysokých Tatrách dokonca nasnežilo.
štartovací bod – čertovica Hlavné vrcholy sedeli v oblaku, ale aj tak sme si užili krásne výhľady. Aj turisticky bola táto etapa omnoho navštevovanejšia ako tie tie predošlé.
Oblaky sa prelievali cez kopce celý deň Z čertovice sa začína stupákom do Kumštovho sedla, všade popri chodníčku sú zrelé maliny a čučoriedky, dokonca vyššie aj brusnice. Ale na ich spásanie veru nebolo času. Po necelých 2 hodinách sme pri chate M. R. Štefánika, ale nezastavujeme, máme v pláne až kávu na kamienke. Od štefáničky je už chodník oveľa viac technickejší, prechádzame kamennými poliami, čo náš postup značne spomaluje, a pomaličky začíname cítiť aj hlad.
Lucka cestou na Štefáničku Po troch hodinách dorážame na Kamienku, kde si vychutnávame kávičku, parádny čaj z horských bylín a žemlu. 15km, 3 hodiny a 1100 nastúpaných metrov. Dnes to bude celodenný výlet:)
Aj o tomot je cesta hrdinov SNP Pokračujeme cez Dereše, Poľanu, Chabenec až do sedla nad útuľňou Ďurková, kde sa od nás odpája Jožko a vracia sa späť po auto. S Luckou sa rozhodujeme nezastavovať, vody máme dosť a nie je až také teplo aby sme ju museli nutne doplniť. Máme zasebou 26km v čase skoro 5h a v nás mizne ďaľšia žemľa. Dnes nám chutí:D
Smerujeme na Chochuľu, kde by sme sa mali stretnúť s MIlošom a zvyšok hrebeňa dobehnúť s ním. Hrebeň si s Luckou naozaj užívame, i keď mne je miestami zima. Miloš je rýchly a stíha zbehnúť až do sedla pod Skalkou. Nohy už máme celkom unavené a do cieľa ešte 12km.
Pomaly to odsýpa, ale keď prejdeme Prašivú, spomalujeme úplne do kroku, strmý terén a šotolina predstavuje pre Lucku priveľké riziko zbiehania, má unavené nohy a bojí sa aby sa nepotkla. Popravde, nijak mi to nevadí a kráčam s ňou, nohy mám už tiež celkom pekne rozflákané.
horské lúky Dostávame sa do hiadeľského sedla a natískajú sa nám spomienky ako sme práve v tomto mieste začínali etapu do sedla Šturec. Strminu kráčame, ale keď zlezieme na aspfalt, hrdinsky sa rozbiehame a bežíme až k autu. Radler, šlapky a suché tričko z nás robí dokonale šťastných ľudí:D S jožkom sa stretávame v reštike, kde dávame neskorý obed o veľkosti “celý deň som bežala”. Bola to paráda.
44.19km, 8h 42 min aktívny čas (9:07 total), 2277 nastúpaných metrov -
Výzva na Andrejcovú
Tento mesiac prebieha výzva na Andrejcovú a ja som sa rozhodla sa zapojiť. Andrejcová je útuľňa v Nízkych Tatrách s prekrásnymi výhľadmi na tie Vysoké. Je položená v nadmorskej výške 1410 metrov nad morom. Už som ju raz v minulosti navštívila, keď sme bežali hrebeňom Nízkych Tatier, nikdy som však na ňu nešla z Pohorelej, kde bol štart tejto výzvy. A tak som sa rozhodla to vyskúšať.
Trasa je relatívne krátka (3.5km), ale stúpanie je celkom strmé (595 nastúpaných m). A tak som sa veru poriadne zapotila, kým som vyliezla hore. Túto výzvu som zdolala za 39min a 22s.
Samotná výstavba začala v máji 1968 a z veľkej časti boli použité lokálne suroviny; kameň a drevo. Upravený bol i blízky prameň a v októbri 1968 bola stavba skolaudovaná. Využívaná bola od začiatku turistami a trampami, počas letného spásania hôľnych lúk poskytovala útočisko aj pastierom či dokonca samotnému dobytku.
Objekt dlho chátral a výraznejšie bol opravený až v roku 2005, kedy útulňu zčasti zrekonštruovali.
Od roku 2014 je útulňa pod správou chatára Marek Šurinu, ktorý postupne za pomoci miestnych nadšencov objekt ako aj okolie revitalizuje a zveľaďuje. Opäť sa menila krytina na streche, opravil sa komín s vyhrievacím telesom, chata sa postupne celá zaizolovala aby mohla poskytnúť komfort a bezpečie aj v zimných mesiacoch.
Aj samotný výstup ponúka nádherné výhľady a ako bonus sa môžete najesť saldkých malín, ktorých bolo naozaj neúrekom
Útuľňa s výhľadom na Vysoké Tatry 
8.14km, 1h 11min, 595 nastúpaných m -
Zo Žarnovice do Novej Bane
Naša prvá veľká turistika s Dávidom. Iba vo dvojici, prvý krát turistika, ktorá by sa dala nazvať hrebeňovkou, bez možnosti skrátenia.
Chcelo to hlavne odvahu, trpezlivosť, hravosť a kopu jedla a veľa vody 🙂
Začíname pod kalváriou v Žarnovici a celý čas ideme modrou turistickou značkou. Stúpaním vstupujeme do lesa, kd eje príjemný chládok, miestami preliezame popadané haluziny – zvyšky po ťažbe, inde sa zas zastavujeme na sladkých černiciach.
V prieseku popod elektrické vedenie sa nám podarilo stretnúť tri malé diviačiky a kúsok ďalej v lese zas srnčeka. Dávid dokonca našiel modlivku, pre mňa neviditeľnú, keďže mala farbu suchej trávy.
Modlivka Piknik na lúke nám dodal síl a sáčok cukríkov pomohol prekonať krízu 🙂 Osviežili sme sa v studničke pod Ihanovom, kde bolo dosť vody aj napriek suchému letu.
Studnička Najvyšší bod bol vrch Johan, ktorý je aj súčasťou náučného chodníka Novobanské povesti. Zárovaň ponúka aj najkrajšie výhľady.
Vrch Johan Posladných pár kilometrov nám Dávidko vymýšľal hry (teraz nemôžeme stupiť na žiadny kameň…) a tak nám to rýchlo ubiehalo. Túru sme zakončili na novobanskej Zvoničke, Dávidko zaslúženým nanukom a džúsom a ja craftovým pivkom.
Výhľady z vrchu Johan Áno, bolo to dlhé, miestami na motiváciu náročnejšie, pre nohy od obstávania boľavé, ale bolo to aj krásne, a ja som na neho nesmierne hrdá.
V čase túry mal čerstvých 6 rokov.
15.59km, 582m stúpania, 5h46min aktívny čas, 8h 33min spolu -
Aktívna dovolenka na Morave
Južná Morava je krajom nekonečných viníc, malebných dediniek, hradov, zámkov a jazier. Leží kúsok od hraníc so Slovenskom a je ideálna na bicykle.
Kostol na kopci s výhľadom na Zaječí Našim východiskovým bodom bolo Zaječí, kde sme boli ubytovaní. Každé ráno sme začínali behom k vodnej nádrži Nové mlyny, prebehli sme sa pori vode a vracali sme sa vinicami. Po raňajkách sme nasadli na bicykle a išli sme spoznávať okolie.
vodná nádrž Nové Mlyny Veľmi zaujímavé sú monumenty akoby náhodne rozmiestnené v lednicko-valtickom areály, ako napríklad Tri Grácie – ide o kryté stĺporadie pred ktorým stojí súsošie, pre ktoré sa vzžil názov tri Grácie. Kaplnka svatého Huberta je trojboká stavba v ktoej strede sa nachádza socha sv. Huberta, stojaca na podstavci so sochami anjelov.
kaplnka sv. Huberta Janov hrad je umelá zrúcanina stredovekého hradu, bol obyvateľný a slúžil ako lovecký zámoček.
Janov Hrad 
Zámok v Ledniciach Štátny zámok v Ledniciach patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v česku, je obklopený prekrásnymi záhradami a jeho súčasťou je aj palmový skleník. Súčasťou priľahlého parku je aj akvadukt, čínsky pavilón, benátska fontána a minaret
minaret Jeden deň sme si spravili cyklovýlet do Rakúska, cestou sme si pozreli kolonádu na Rejstne, ale všetci sme sa zhodli, že na českej strane hranice je to pre nás zaujímavejšie
A keďže máme radi kopce, nemohli sme si odpustiť prebehnúť Pavlovské vrchy, ide o vápencové pohorie nad obcou Pavlov s najvyšším vrchom Devín (550mnm). Nachádza sa tu aj hradná zrúcanina Devičky – názov hradu podla povesti pochádza od troch zkamenelých dievčat, ktoré dnes stoja ako tri skalné útesy pred hradom.
a samozrejme sme ochutnávali: lahodné vínka, osviežujúce pivá, sladké zmrzliny a nejaké tie kulinárske špeciality
za týždeň sme nabicyklovali 185 km, nabehali ďaľších 85 a k tomu prešli ešte zopár extra kilometrov.
-
SNP girl’s project deň 7
Štartujeme o 6tej ráno z ubytovania v Mlynkách. Dnes nás čaká Dobšinský kopec, Voniarky, Čuntava a v Telgárte končíme.
Nohy sa ešte úplne nespamätali zo štvrtkového prebehu Veľkej Fatry, bežať dole kopcom vyslovene bolí. Ale príležitosť treba využiť a keď sme už tu, dáme aspoň kratšiu etapu.
Z ubytovania to máme na červenú do sedla Kruhová kilometer a 170 výškových metrov, je sviežo a my sa predierame malinčím mokrým od rosy. Občas si trochu pokričíme, predsa len včera sme videli výstražné tabuľky o zvýšenom výskyte medveďov.
Prvé ranné výhľady Lúkami zbiehame k dobšinskému kopcu, križujeme asfalt a pomedzi stádo kráv smerujeme na Voniarky. Včera sme tu boli na bicykloch, dnes po vlastných. Pri chate Gápel doberám vodu. Cestička sa kľukatí pomedzi stromy, chvíľami nás zavedie na zakvitnuté lúky. Je tu nádherne. S Luckou sa zhodujeme, že toto je pre nás zataiľ najkrajsí úsek.
So stúpajúcim slnkom stúpa aj teplota Lúky s veľkou biodiverzitou sú nádherné 
Výhľad pred strmou prťou Od čuntavy trasa pokračuje už len štrkovou cestou, pre nás menej zaujímavou ako kľukatiace sa lesné chodníčky. Akoby na ospravedlnenie sa nám otvára výhľad na Tatry a my sa kocháme. Tipujeme to na Lomnický štít.
Tatry v pozadí Za poslednou zákrutou sa nám ako na dlani ukáže Kráľova hoľa, tá nás však čaká až nabudúce, počas hrebeňovky Nízkych Tatier, dnes sa končí v Telgárte.
Kráľova hoľa Už si robíme chúťky na kávu, trasa nás privádza na asfaltku, až tak sa nám to nepáči, ale čo už, z červenej sa neschádza 🙂
Chmaroššký viadukt Prebiehame popri prameni hrona a oproti Chmarošskému viaduktu dávame pauzu v slávnom Depo kafe. Musíme uznať, kávu majú dobrú, len tá zmrzka by mohla byť oveľa lepšia. Most pochádza z roku 1933 a je prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu v Československu. Telgártska slučka patrí medzi najnáročnejšie železničné technické stavby na Slovensku, pretože vďaka Telgártskemu tunelu, Telgártskemu a Chmarošskému viaduktu prekonáva náročné stúpanie, až 31 metrov a sklon 12,5 ‰ (promile). Viadukt tvorí 9 oblúkov. Je vysoký 18 m, dlhý 113 metrov a prechádza ponad Gregorovu dolinu, nazývanú Chmaroška. Tento unikátny viadukt bol postavený počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia a na jeho budovaní sa podieľalo viac ako 7 000 ľudí. Na stavbe pracovali muži a ženy, väčšinou miestni obyvatelia.
Dobiehame do Telgártu, kde sa pri kostole stretávame s Ľubkou, ktorá nám veľmi ochotne doviezla auto z Mlyniek a tým pádom nám umožnila si túto etapu prebehnúť. Bola to naozaj prekrásna etapa, a skvelé ráno v horách.
25.42km, 931 nastúpaných metrov, 4:00 aktívny čas -
Mlynky na bicykli
Mlynky sú malá obec na okraji Slovenského raja a ležia kúsok od Palcmanskej maše.
Palcmanská maša je najväčšia vodná nádrž na úzamí Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, táto nádrž je dôležitou súčasťou prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná, prvej prečerpávacej elektrárne na Slovensku.
Palcmanská maša Z Mlyniek sme prešli popri Palcmanskej maši na Dobšinský kopec, dnes to veru nebola rovinatá bikovačka, stúpanie bolo celkom strmé. Nasleduje zjazd dole do dobšinej po lesnej ceste, baby majú techniku zvládnutú lepšie a tak si to okolo mňa len tak preletia 🙂 V Dobšinej máme problém nájsť neičo otvorené kde by sme sa osviežili, ale miestni obyvatelia sú veľmi milí a naviedli nás do vedľaších uliečiek k úžasnému pánovi krčmárovi. Pivo má priam šľahačkovú penu, ale keďže ja na bicykli nepijem, vyberám si nealko radler.
Nasleduje stúpanie dobšinským kopcom, pár kilometrov musíme prejsť po hlavnej frekventovanej ceste. Všetky sme radi keď odbáčame na lesnú cestičku, mierime k nejakej novovybudovanej rozhľadni.
K rozhľadni cestou na rozhľadňu nastúpame skoro 700 výškových metrov. ale ten výhľad stojí za to. Vidíme až na Kráľovu hoľu.
Kráľova hoľa v pozadí 
Výhľady z rozhľadne Už nás čaká len zjazd späť na mlynky, baby berú plavky a ide sa k maši. Ja som zimomravá a strčím tam len nohy, ale obdivujem ich ako v tej studenej vode plávajú.
Pláže na maši 
40km, 788 nastúpaných metrov, 3h 38min
-
Subscribe
Subscribed
Have a WordPress.com account? Log in now.
