Niekoľko kilometrov severne od Topoľčianok v pohorí Tribeč, na západe Slovenska, sa nachádza zrúcanina hradu Hrušov vypínajúca sa na skalke vo výške 488 m.
Tento kráľovský hrad postavený v 13. storočí strážil obchodnú cestu cez pohorie Tribeč. V roku 1708 ho zničilo cisárske vojsko a odvtedy chátra. Jeho zachované múry však navodzujú romantickú atmosféru a poskytujú pekný panoramatický výhľad na Tribeč a Pohronský Inovec.
Vychádzali sme z obce Hostie, ktorá nie je klasickým východiskovým bodom, ale prechádzka bola naozaj pekná.
Dávid mal v tom čase 4 roky.
Tam vonku je kopa zábavy7.26km, 240m výškových, 3h 10 min
Prosiecka dolina je krasová dolina v Chočských vrchoch, ktorými prechádza zo severu na juh. Jejcelková dĺžka je 3,5 km.
Z geologického hľadiska ide o krasové kaňonovité údolie potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi, podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vytvorila typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami z odolnejších vápencov. Typickými vonkajšími krasovými znakmi sú aj početné rokliny, najmä na začiatku a konci doliny. V doline je niekoľko prameňov a ponorov.
Jednou z najväčších atrakcií je vodopád na konci doliny. Dávid mal v tom čase 4 roky.
Z diaľky to nevyzeralo až tak zaujímavoAle keď sme prišli bližšie…K vodopádu po skaláchV lete vodopád nemá veľa vody
Vodopád Červené piesky je považovaný za jeden z najkrajších vodopádov na Slovensku.
Dostanete sa k nemu z rázcestia Vidová v Prosieckej doline, odkiaľ vedie krátky chodník do slepej doliny Červené piesky, kde sa nachádza tento približne 15 metrov vysoký vodopád.
V suchých obdobiach v riečke tečie len malý pásik vody, takže ak ho chcete vidieť v plnej kráse, odporúčame ho navštíviť na jar alebo po silných dažďoch.
Dávidova obľúbená časť – rebríky a reťazea lozenie je tiež zábava
Ak idete s dieťaťom, vezmite si jeden pár topánok navyše, pretože sme niekoľkokrát križovali potok..
Jánošíkove diery sa nachádzajú v Národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Pozostávajú z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Hlboký potok, ktorý ich sformoval. Nachádza sa tu viac ako dvadsať vodopádov. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.
Východiskovým bodom do Dier sú osady Biely potok (Hotel Diery) a Štefanová. Jánošíkove diery sú dostupné po atraktívnych značených turistických chodníkoch s lávkami, rebríkmi a reťazami.
Niektoré rebríky dosahujú výšku 12 až 15 m
Dávid mal v tom čase 4 roky a prešli sme Dolné a Horné diery.
železné mosty boli pre neho hračkaVodopádov bolo naozaj mnoho
Medzi Dolnými a Hornými dierami sa nachádza Podžiar. Nájdete tu oddychové miesto s malým prístreškom, kde si môžete kúpiť občerstvenie. Mám veľmi ráda pivo, tak môžete hádať čo som si dala ja?
A chutí oveľa lepšie na čerstvom vzduchupohľad na Poludňové skaly z PodžiaruRebríky si fakt užíval, nezastal ani na sekundu,takže všetky fotky sú rozmazané:D12.82km, 471m výškových, 4:41 aktívny čas, 6h 4min spolu
Čajkovské brálie sú skupiny väčších a menších skálných reliéfov na južnom okraji Štiavnických vrchov severovýchodne od Čajkova v časti Varta – Smutný vrch medzi dolinami Čajkovského potoka a Podlužianky. Vznikajú vystavením počasiu a mechanickým zvetrávaním starotreťohorných andezitov. Jednotlivé skalné útvary (veže, bloky, ihly a pod.) sú pozdĺž puklín oddelené a vplyvom gravitácie sa niektoré ich časti zosúvajú po strmých svahoch.
Nachádza sa tu náučný chodník Čajkovské brálie. Dávid mal v tom čase 4 years roky.
Pre neho je veľká zábava liezť po skaláchMusí sa vyštverať na každú z nichNáučný chodníkSalamandra žijúca pri potoku blízko náučného chodníka8.78km, 253m výkových, 4h 9min
Čabraď alebo Litava je zrúcanina hradu nachádzajúca sa neďaleko obce Čabradský Vrbovok uprostred Krupinskej planiny na kopci nad údolím Litavy. Pôvodne sa tento hrad volal Litava.
Postavili ho v 13. storočí a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bolo chrániť cesty vedúce do banských miest. V druhej polovici 16. storočia to bola významná protiturecká pevnosť a Turci sa ju niekoľkokrát márne pokúšali dobyť. Jeho stredoveké jadro tvorila centrálna veža chránená štyrmi baštami a hradný palác, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zakriveným vstupom na horné nádvorie. Posledné prestavby v 17. storočí premenili vnútorný hrad na pohodlný kaštieľ. Keď sa Koháriovci v 18. storočí presťahovali do novopostaveného luxusného domu vo Svätom Antone, význam hradu rapídne upadol. Úpadok urýchlila skutočnosť, že ho samotní majitelia dali v roku 1812 podpáliť, aby zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. K hradu patrí aj sýpka, ktorá bola k areálu hradu pristavaná v 19. storočí. Na posledných kresbách z 19. storočia ho možno ešte vidieť ako funkčnú stavbu, no dnes sú už spolu s hradom ruinami.
Dávid mal v tom čase 3 roky.
Pôvodne padací most pri vstupe do hradu.Ruiny hraduJedného dňa sa možno dočkáme rekonštrukcie9.83 km, 248m výškových, 3h 46min
Šútovský vodopád je štvrtý najvyšší vodopád na Slovensku. Nachádza sa v Malej Fatre v nadmorskej výške 830 m n.m., približne 4 km od obce Šútovo. S výškou 38 m je najvyšším vodopádom v Malej Fatre. Je napájaný vodou zo Šútovského potoka, ktorý pramení v nevšednom skalnom útvare Mojžišove pramene. Tie sú od vodopádu vzdialené asi 1 km. Potok priamo nad vodopádom je široký 2,5 metra.
Dávid mal v tom čase 4 roky.
Šútovský vodopádŠútovský potokPočasie nebolo ideálne, mrholilo a bolo zima, ale zvládli sme toSalamandra10.15km, 335m výškových, 2h 51 min
Zaparkovali sme v ústí Stratenského kaňonu. Keďže máme radšej okruhy ako ísť jednu trasu dvakrát, tak sme najskôr museli zájsť popri ceste do dediny Stratená. Statená je dedina v údolí rieky Hnilec v južnej časti Slovenského raja. V minulosti to bola banícka osada, známa svojimi vysokými pecami, ktoré v roku 1783 postavili Csákyovci. Neskôr ich vlastnila rodina Coburgovcov. Posledná vysoká pec fungovala do roku 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo drevorubačstvom, stavbou blízkych štôlní a prácou vo vysokých peciach. V obci sa dodnes zachovávajú zvyky a oslavy Slovenského národného povstania a oslobodenia obce. V kaplnke postavenej okolo roku 1800 bola umiestnená drevená plastika Márie Magdalény z dielne Majstra Pavla z Levoče.
Asi v polke dediny sme odbočili a začali stúpanie pomedzi Sokolie skaly na rázcestie Občasný prameň. Na rázcestí sme sa vybrali smerom k Havranej jaskyni a následne do Stratenského kaňonu.
Skutočná turistika začína pár metrov za dedinou Stratená.
Stratenský kaňon je najužšia časť hlbokej Stratenskej doliny – 14 km dlhého úseku Hnilca medzi Dobšinskou Ľadovou jaskyňou a Dedinkami v Slovenskom raji. Vyvíjala sa niekoľko miliónoch rokov hĺbkovou eróziou Hnilca v miestach, kde boli zlomami porušené mohutné vrstvy vápencov a dolomitov. Výsledkom tohto vývoja je dolina s priečnym profilom „V“ (nemá rovné dno), t. j. roklina so zomknutými meandrami, skalnými stenami, početnými jaskyňami, ponormi, vyvieračkami a vodopádmi ,so svojráznymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Kaňon (ak by to bol naozaj kaňon, takmal by širšie dno a teda aj priečny profil “U”, ako napr. v úseku doliny Slanej medzi Brzotínom a Plešivcom v Slovenskom krase) je prístupný bezbariérovým náučným chodníkom pre peších a cyklistov po zvyškoch asfaltovej cesty, ktorá bola pre autá zjazdná až do roku 1971. Vtedy tento komplikovaný úsek nahradil a skrátil cestný tunel Stratená v dĺžke 326 m. Dávid mal vtedy 5 rokov.
Krátko potom ako som si kúpila svoj e-bike som samozrejme chcela vyskúšať niečo dlhšie(dôvodom bolo hlavne, že často vozím syna a na mojej mestskej klasike som už nevládala utiahnuť kopce). Niečo, čo bude pre mňa výzva. Tak som presvedčila Jožka, aby sme skúsili bikovačku z Bystrice do Novej Bane po starých cestách.
Starý most cez rieku Hron pre pešíchjazero Revištské Podzámčie
Obed sme si dali na brehu jazera s výhľadom na zrúcaninu hradu Revište. Užívali sme si výhľady a parádne počasie. Ideálny deň na outdoorové aktivity. Únavu som začala pociťovať niekde okolo 65 kilometra, ale tých 65 km bolo za minimálneho použitia baterky. Takže som an seba hrdá. A káva a pivko v Novej Bani bolo tak osviežujúce, že by som si to celé kľudne zopakovala..
Svijany v mestečku Nová Baňa
Domov sme sa zviezli vlakom, jednak som už mala dosť a jednak po pivku už nebicyklujem:)
Babie leto bolo skoro za nami a tak som sa rozhodla, že jeden z posledných slnečných dní využijem na behanie. V práci som si vzala pol dňa dovolenky a naplánovala som si trasu z Badína cez Tri kríže na Horné Pršany.
Z badína na Tri kríže vedie veľmi pekná turistická trasa, ale jej najlepšie časy sú už za nami. Bolo jasné, že tadiaľto veľa ľudí nechodí, pretože značky na stromoch boli takmer neviditeľné. Dokonca som sa musela dvakrát vracať a hľadať cestu (a to si myslí, že mám celkom dobrý zmysel pre orientáciu). Čerstvo popadané lístie síce krásne šuchotalo, ale nájsť cestu bolo vďaka nemu ešte oveľa ťažšie.
13 kilometrov nepretržitého stúpania mi dalo celkom zabrať a tak som bola rada, keĎ som dorazila do sedla Tri kríže, čo bol na tejto trase najvyšší bol a znamenalo to,že odtiaľto sa bude už len klesať:)
studnička grófov obed, ponukajúca sviežu pitnú vodu20 km, 1113m stúpania, 2:30 aktívny, celkový čas okolo 3hJedlé hríby takmer na chodníku značili, že sem veľa ľudí nechodíPrekrásny jesenný deň v srdci slovenských hôrTuristický prístrešok s veľkými dierami v streche a stromy rastúce stredom chodníka
