Ak hľadáte málo navštevovaný a turisticky veľmi atraktívny bod v okolí obce Terchová, určite si túto trasu naplánujte. Dolina Obšívanka je krásna, ale miestami technicky náročná. Celá trasa do Malých nocľahov a späť Zbojníckym chodníkom je plná prekvapení, ktoré vás skutočne očaria.
Túra cez Obšívanku ponúka množstvo úchvatných a krásnych výhľadov, prechádza skalnými terasami a na začiatku aj kaňonom Tiesňavy.
Trasa je istená reťazami a horolezeckými lanami. Je prekvapujúce, že tí návštevníci, čo ho navštívia, považujú toto miesto za najatraktívnejšie v celej Malej Fatre, no pre mnohých zostáva neobjavené. Začiatok doliny Obšívanky trochu pripomína Jánošikove diery, no frekvencia turistov je tu minimálna.
A sú tam schody. Veľa schodov.. Okolo 1734:D (áno, počítala som ich pri mojej druhej návšteve tam)
Začali sme pri Demänovskej jaskyni slobody. Národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne na severnej strane Nízkych Tatier sú najdlhším jaskynným systémom na Slovensku.
Ale kvôli jaskyni sme tam neboli, plánovali sme túru na Krakovu hoľu, pre mňa úplne neznáme miesto.
Krakova hoľa je mohutný vrch v severnej časti Ďumbierskych Tatier. Vďaka svojej polohe, ktorá je mimo hlavného hrebeňa v nadmorskej výške 1751,6 m n. m., dominuje širokému okoliu, nad ktorým vyčnieva a poskytuje zaujímavý kruhový výhľad. Krakova hoľa sa nachádza medzi Demänovskou dolinou a Jánskou dolinou. Východná a južná časť hoľa patrí do Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier s 5. stupňom ochrany.
Pod kopcom MachnatôVýhľady na ChopokV ten deň bola viditeľnosť úžasná
Pre mňa bola prekvapením dolina Vyvieranie na našej ceste späť.
Ponárame sa do úzkej doliny Vyvieranie a chodník často vedie priamo korytom potoka. Nie je ani hlboká, ani široká, potok si tu hľadá cestu skalnatým podložím. Často musíme preskakovať potok. Miestami potok prejdeme mostíkmi a asi 2x sme narazili aj na reťaze. Celkovo má dolina v spodnej časti charakter malej, divokej rokliny. Je tu vlhkoa je tu krásny, zelený les.
dolina Vyvieranie Pre mňa parádne prekvapenie na záver trasy21.79km, 1478m výškových, 6h 34 min
Pôvodne nazývaná útulňa pod Chabencom (1623 m) sa nachádza tesne pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier a je postavená na mieste bývalej horskej chaty.
Vychádzali sme z obce Magurka, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1080 m. Nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí Nízkych Tatier v závere Ľupčianskej doliny pod štítmi Latiborská hoľa (1648 m.n.m.), Ďurková (1749 m.n.m.), Chabenec (1955 m.n.m.).
Magurka vznikla v 14. storočí ako súčasť banského podnikania v jej okolí. Ťažba zlata sa začala okolo roku 1250. Vtedy bol ešte v súkromnom vlastníctve. Neskôr bola Magurka vo vlastníctve obce a fyzických osôb, no vyťažené zlato bolo potrebné odovzdať do cisárskej pokladnice. Za vlády Márie Terézie prešla ťažba zlata do rúk štátu. V roku 1835 boli otvorené nové šachty – Ritterstein a Kilian a v roku 1848 štôlňa Ruseger. Zlato sa ťažilo podľa starého systému, vodné stupne a ručné umývanie, neskôr strojové umývanie. V roku 1860 sa tu začali stavať domy a v roku 1888 tu pracovalo 250 baníkov. V tom istom roku bol na Magurke objavený antimón. Ročne sa tu vyťažilo 10-11 kg zlata, rovnaké množstvo striebra a 3000 – 4000 m3 antimónu. Najväčšia bola šachta Kilian – 3 km dlhá, Ruseger meral 1600 m, Ritterstein 1400 m. Ostatné boli kratšie. Vyrobený materiál sa vozil do Ružomberka, až neskôr bola postavená lanovka z galérií ku vchodom. Táto namáhavá práca bola príčinou, že výroba bola oveľa drahšia ako výnosy z ťažby, a tak bola v roku 1923 ťažba navždy zastavená. Štát previezol stroje do Banskej Štiavnice, budovy rozpredali a na Magurke zostalo len pár rodín. V roku 1928 mala Magurka 20 domov a 75 ľudí. Mimoriadne vzácnym objektom je banícky kostol. V jeho veži sa dodnes zachoval mohutný rapkáč, ktorý bolo počuť široko-ďaleko. V minulosti sa používal na zvolávanie baníkov do práce a oznamovanie konca „šichty“, no používal sa aj pri iných príležitostiach.
Les začali striedať čučoriedkové poliNeskôr nastúpila kosodrevinaTesne pod hrebeňom sa nachádza Ďurkováz hlavného hrebeňa sú nádherné výhľady11.6km, 912m výškových, 2:55aktívny čas, 4h 5min spolu
Zejmarská roklina je najkratšou tiesňavou v Slovenskom raji, no aj tak je v nej všetko, čo by každá tiesňava mala mať. Aj keď táto roklina nemá toľko vodopádov ako iné rokliny, nájdete tu vodopády kapitána Jána Nálepku, ktoré určite stoja za to.
Východiskovým bodom tiesňavy je osada Biele Vody. Zejmarská tiesňava je značená modrým turistickým chodníkom a je priechodná len jedným smerom – proti prúdu rieky. Je dlhá 1 km so stúpaním 227 m.
Trás je tu niekoľko. Na geravy je možné sa vyviezť aj lanovkou, je tu bufet a minizoo. Vyberáme si dlhšiu a (hlavne pre mňa) atraktívnejšiu okružnú trasu cez Dedinky – Zejmarská roklina, ústie – Geravy – Veľké a Malé Zajfy – Stratenská píla – Dedinky, Palcmanská Maša (okružná trasa má 3:30 hod. – s deťmi o niečo dlhšie…, prevýšenie 591 m)
Dávid mal v tom čase 5 rokov.
V rokline sa nachádzali menšie vodopádyAle aj tie väčšie.Vstup do Stratenskej pílyČasť Palcmanskej maše12km, 462m výškových, 4h 26min
Okolie starobylej zvonice a samotné pohorie Háj dýcha históriou, bolo to miesto, kde sa predkovia zaoberali baníctvom, výrobou mlynských kolies a lesníctvom. História je cítiť na každom kroku. Mesto Nová Baňa sa rozhodlo premeniť toto vzácne miesto na zónu aktívneho oddychu spojenú s trávením času v prírode a jej spoznávaním. Zvonica s náučným chodníkom, rozhľadňa Háj, Červená a Havranie skala, pútnické miesto Kohútovo, Záhradný les a novootvorený bufet Zvonička vytvára v súčasnosti nadregionálny rozmer.
Detský areál via ferraty v tesnej blízkosti bufetu Zvonička umocňuje toto vzácne a slnečné miesto. Areál bol navrhnutý a vytvorený pre rodiny, ktoré hľadajú aktívny pohyb v prírodnom prostredí, kde môžu rodičia s deťmi tráviť voľný čas. Na svojich návštevníkov čakajú ferraty, mosty, lanové siete, sokolie hniezda, ktoré ich naučia pohybovať sa v horách na skalách, potrénujú motoriku, prekonávanie samého seba, prekonávanie strachu z výšok.
To všetko si samozrejme vyžaduje plné dodržiavanie bezpečnostných opatrení. Areál via ferraty Zvonička je unikátny svojim prevedením. Na malých skalných masívoch v strmom lesnom prostredí je vybudovaných 285 m ferratových ciest. Dobrodružné ferraty ponúkajú nevídané variácie pohybu, chôdze a balansovania na lanách, sieťach, pochôdznych akáciových kmeňoch a lezenie po skalách.
Sektory ferrat sú prepojené lesnými chodníkmi. Zabavia sa nielen deti a rodičia, ale aj dospelí, najmä začiatočníci, ktorých prvé kroky na skale budú v našom areáli Zvonička. A nemusíte sa báť, že nemáte vybavenie, môžete si ho požičať.
Boli sme tam s Dávidom osláviť jeho 5. narodeniny.
Už dlho ma prosil, aby sme si išli vyškúsať farratuA bol na seba nakoniec veľmi hrdý
Nad Banskou Bystricou sa nachádza kúsok Slovenského raja. Volá sa skalná vyhliadka Trávny Ždiar na Suchom vrchu. Nájdete tam čarovný les, skaly rôznych veľkostí a pozoruhodných tvarov, často pokryté kobercom machu, roztrúsené pod skalnou stenou. Na vysoký útes sa vyšplháte pomocou kovových rebríkov, ktoré vám pomôžu prekonať niektoré exponované miesta.
Okružná trasa na skalnú vyhliadku je dlhá približne 800 metrov, takže sa dá zvládnuť pomerne rýchlo. Určite sa však oplatí ísť pozrieť do tejto malebnej mini rokliny, kde k pocitu, že ste v raji, chýba už len vodopád.
Je rýchlo a ľahko dostupné autom, parkovacie miesto je neďaleko a naozaj sa tam bavíme. Dávid mal v tom čase 5 rokov.
Dajú sa tu nájsť muchotrávky, ale aj jedlé hubyNie je potrebné žiadne špeciálne vybavenie, ale je tu miesto, kde si musíte dávvať pozor na hlavu, pretože je dosť nízkeZbožňujem, keĎ si vytvárame spomienky ako je táto2.1km, 104m výškových, 46min
Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom vrchu Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, približne 5 km severne od obce Jelenec (Gýmeš). Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov – spolu s Haličským hradom.
Hrad postavili v 13. storočí a bol jedným z posledných, kde ešte v 18. storočí prebiehali stavebné práce. Gýmeš bol definitívne opustený až v 19. storočí.
Existuje niekoľko teórií o pôvode názvu. Slovo „gím“ znamenalo v starej maďarčine jeleň. Druhá verzia hovorí aj o ľudovom názve vrchu „Dym“ a od tohto názvu bola pomenovaná aj obec Dýmeš, neskôr Gýmeš.
Vyrazili sme z obce Kostoľany pod Tribečom a urobili sme si okružnú túru. Dávid mal v tom čase 4 roky.
Má rád zrúcaniny, ale pekné hrady s komentovanými prehliadkami sú pre neho nudné..Výhľady tiež stáli za toNiektoré chodby stoja dodnesAk si vyberiete správny čas, cestu lemujú kvetinové záhony ako tento7.46km, 313m výškových, 3h 24min
Pohronský Inovec je pohorie sopečného pôvodu, ktoré je súčasťou Slovenského stredohoria.
Najvyšším bodom je Veľký Inovec dosahujúci výšku 901 metrov. V pohorí prevláda andezit a ryolit. Južnú časť pokrývajú listnaté lesy s najviac zastúpenými dubmi. Južné svahy strmo klesajú a okolitý terén Hronskej pahorkatiny sa dvíha až o 600 metrov. Severná časť má charakter náhornej plošiny a v okolí Veľkej Lehoty, prevládajú pasienky a rozptýlené osídlenie.
Začali sme na Drozdove okružnou túrou na Inovec a späť. Cesta vedie prevažne lesom alebo lúkami, s niekoľkými vyhliadkami.
Dávid mal v tom čase 5 rokov.
Pasienky medzi Drozdovom a InovcomVýhľad z turistickej útulne Inovec, cez víkendy je otvorená a dá sa tam občerstviť.7.77km, 231m výškových, 2:35 aktívny čas, 3h43min spolu
Bralce proste milujeme. Tentoraz s mojou mamou, Dávidom a jeho bratrancom – mojím synovcom.
Kečka je skutočný klenot, ukrytý v srdci prírodnej rezervácie Bralce na okraji Štiavnických vrchov.
Cesta na vrchol Kečky je jednosmerná a skrýva množstvo fascinujúcich miest.
Trasu charakterizujú úžasné skalné útvary – pozostatky ťažby ružového ryolitu – a tiež chránená flóra. Miesta vybavené reťazami či rebríkmi aspoň čiastočne pripomínajú Slovenský raj či Jánošíkove Diery. A samozrejme, nechýbajú ani úžasné výhľady do okolia.
Turistický chodník, značený zelenou farbou, začína na okraji obce Hliník nad Hronom (pri ceste smerom na Sklené Teplice). Na začiatku chodníka nájdete veľkú informačnú tabuľu s mapou a informáciami o prírodnej rezervácii Szabóová skala a Bralce, ktorej súčasťou je aj Kečka.
Po pár minútach sa zrazu ocitnete v úplne inom svete. Vo svete tak fascinujúcom, že neviete, či sa zastaviť a obdivovať svoje okolie alebo pokračovať v ceste a objavovať, čo sa skrýva za ďalšou skalou. Krajina sa mení ako vo filme – obrovské skalné monumenty, machom obrastené kamene, malé kamenné moria, štrbiny, jaskyne, schody, rebríky, reťaze a mnoho iného.
Dávid mal v tom čase 5 rokov.
výhľad na konci prvého stúpaniadeti skoro utekali, dnes nebolo treba povzbudzovať ani motivovaťvnútri skalnej bránys deťmi sme skoro nedokázali udržať krok6.68km, 280m výškových, 2h 37min
Trasa náučného chodníka vedie popri najvýznamnejších bansko-technických a historických pamiatkach súvisiacich s ťažbou rúd drahých kovov v Novej Bani. Chodník je rozdelený do dvoch historicko-tematických okruhov. Trasa A (čierna) s dĺžkou 4,3 km a prevýšením 210 m vedie po stopách povrchovej a podzemnej banskej činnosti v stredoveku, prechádza náročnejším lesným terénom v oblasti Mýtneho vrchu a Gupne v južnej časti ložiska. Trasa B (zelená) je o niečo menej náročná a vedie prevažne v intraviláne mesta v časti Vŕšky. Je dlhá 5,6 km a má prevýšenie 130 m. Prezentuje najmä baníctvo od 16. do 19. storočia vrátane úpravní rúd a banského vodohospodárskeho systému.
Dávid mal v tom čase 4 roky a prešli sme ho po čiernej značke.
Keď trasa samotná nie je až tak zaujímavá, vždy sa snažíme nájsť niečo čím si ju spríjemnímezastávka náučného chodníkaJediný výhľadJa ako vždy s batohom plným snackov a tentokrát s termoskou teplého čajuHurá, trochu zábavy!7.04km, 240m výškových, 3h 12 min
