Wannehorn rises to an elevation of 2,669 meters above sea level, towering over the village of Grächen in the Swiss canton of Valais. In good conditions, it offers a panoramic view of the surrounding area.
HannigAlp
We set out from Grächen in the morning and hiked up to Hannigalp (which is also accessible by cable car); after navigating a few switchbacks, we reached the ridge, revealing views of the neighboring valley. Cranberries and blueberries grew all around us, and most of them were beautifully ripe.
View to Saas Valley
A little higher up, however, the vegetation disappeared, and the path led across rocks and scree. We were unlucky that day, as a cloud rolled over the summit just as we arrived, so there were no views to speak of—the only thing we could see was the cross at the top.
Clouds partially obscured the views.
We had planned to reach Grächan via a loop beneath Seetalhorn, but the original hiking trail was closed due to a rockslide and a high risk of further falling rocks. We therefore chose to bypass this dangerous area, even though it meant gaining elevation again.
On the way back to Grächan, we came across two more viewpoints, and this time the view really opened up. At one spot, we were even able to relax in a hammock.
Relaxation spot under Seetalhorn
We were returning past the “Zum See” pond, which is located just above the village of Grächen.
18.97km, 6:01 active time, 8:27 total, 1441 meters ascend
Wannehorn má výšku 2669 metrov nad morom a vypína sa nad dedinkou Grächen vo Švajčiarskom Vallais. Za dobrých podmienok ponúka panoramatický výhľad na široké okolie.
HannigAlp
My sme ráno vyrážali z Grächanu a peši sme vyšli na Hannigalp (kam je možné sa vyviezť lanovkou), po pár serpentínkach sme už boli na hrebeni a odkryli s anám výhľady aj na susedné údolie. Všade okolo nás boli brusnice a čučoriedky a väčšina z nich už bola krásne zrelá.
Výhľad do údolia Saas
Kúsok vyššie však už vegetácia zmizla a chodník viedol cez skaly a suť. My sme mali v tento deň smolu, pretože sa nám akurát na vrchol prevalil oblak a z výhľadov nebolo nič:) Jediné čo sme videli bol kríž na jeho vrchole.
Výhľady nám sčasti skrývali oblaky
Do Grächanu sme plánovali ísť okruhom popod Seetalhorn, ale pôvodná turistická značka bola uzavretá kvôli kamennej lavíne a veľkému riziku ďaľšieho padania skál. A tak sme toto nebezpečné miesto radšej obišli, aj keď sme kvôli tomu museli znovu nastúpať výškové metre.
Počas návratu do Grächanu sme narazili ešte na dva výhľadové body a tento krát sa nám výhľad pekne otvoril. Na jednom mieste sme si dokonca mohli oddýchnuť v hojdacej sieti.
Oddychové miesto pod Seetalhornom
Vracali sme sa popri jazierku “Zum see” ktoré sa nachádza tesne nad obcou Grächen.
18.97km, 6:01 aktívny čas, 8:27 spolu, 1441 nastúpaných metrov
The original plan for this day was Malá Fatra, but when we arrived at the place it was raining heavily. We checked the forecasts (I use the Ventusky application, where I can see the weather development by the hour) and the decision was made to finally move to Veľka Fatra, where it was not supposed to rain all day, but only for about two hours. A quick replanning of the route and off we go.
We stop in the village of Podhradie, from where we climb almost 1000 vertical meters to Kľak. After about the first kilometer it starts to rain, so we put on waterproof jackets, but our feet are completely wet. The rain accompanies us all the way to the last meadow just below Kľak.
Meadovw below Kľak
But for me, it has its own charm, the water evaporating and creating a rolling fog is mystical, and we hardly meet anyone on the hiking trails.
Meadow belowKľak
I’ve been to Kľak once before, but now the surroundings, shrouded in mist, look completely different. At the top, I’m pleased with the stone with the inscription: A crown that not everyone can bear -> the goal. However, for us, Kľak is not the goal, but only part of the journey:)
On the top of KľakFog on Kľak
We are considering whether to just go along Jarabiná and back from there, or turn off at Malý Lysec. It is not raining, although our feet are constantly wet, because the narrow path leads through dense blueberry bushes, on which a lot of water still remains. However, at Jarabiná we continue along the ridge, the running is good and we do not want to end prematurely.
Heavy clouds accompanied us almost the whole day
After the small Lysec we turn to Lysec, the sun is breaking through the fog and it is hot, but at its peak the fog completely covers our views. It doesn’t matter, the path leads through a beautifully flowered mountain meadow and makes up for it. From Lysec we go down to the valley, the path is muddy and slippery, I don’t know how we managed to stay on our feet the whole time and not bathe in the mud:D
Evaporating water
We continue to Sklabinsky podzámok, where the signposts promise craft beer, I’m starting to get excited. However, there’s a sign in front of the restaurant door that says they’re only opening at 4 today due to the rain. I like beer, but I’m definitely not going to wait two hours for it 🙂
From Katova skala ( Executioner’s Rock)
We climb the Katova skala (Executioner’s Rock), a viewpoint from which we return to Podhradie. The Executioner’s Rock owes its name to the executioner from Sklabin Castle, for whom it served as a place of execution. The rock is also associated with a tragic legend. According to it, a young girl is cursed in the rock, who was locked in it by a tyrant to force her to become his wife.
39.41km, 6:38 active time, 7:28 total, 2421m ascend
Pôvodný plán na tento deň bola Malá Fatra, ale keď sme dorazili na miesto tak lialo ako z krhly. Skontrolovali sme predpovede (používam aplikáciu Ventusky, kde si viem pozriet vývoj počasia po hodinách) a padlo rozhodnutie sa nakoniec presunúť do Veľkej Fatry, kde nemalo pršať celý deň, ale asi len dve hodiny. Rýchle preplánovanie trasy a ide sa.
Zastavujeme v obci Podhradie, odkiaľ stúpame skoro 1000 výškových metrov na Kľak. Asi po prvom kilometri začne pršať, tak obliekame nepremokavé bundy, nohy však máme kompletne mokré. Dážď nás sprevádza až po poslednú lúčku tesne pod Kľakom.
Lúka pod Kľakom
Pre mňa to však má svoje čaro, voda čo sa odparuje tvorí prevalujúcu sa hmlu je mystická a na turistických chodníčkoch nestretneme skoro nikoho.
Lúka pod Kľakom
Na Kľaku som už raz bola, teraz však okolie zahalené závojmi hmly vyzerá úplne inak. Na vrchole ma poteší kamienok s napísom: Koruna ktorú neunesie každý -> cieľ. Pre nás však Kľak nie je cielom, ale len časťou cesty:)
Na vrchole KľakuHmla na Kľaku
Zvažujeme, či ísť len po Jarabinú a z tade späť, alebo odbočiť až na Malom Lysci. Neprší, aj keď nohy máme konštantne mokré, pretože úzky chodníček vedie cez husté kríky čučoriedok, na kotrých sa stále drží veľa vody. Na Jarabinej však pokračujeme ďalej hrebeňom, beží sa dobre a tak sa nám nechce končiť predčasne.
Výhľady smerom na Martin
Za malým Lyscom odbáčame na Lysec, cez hmlu sa prediera slnko a je sparno, ale na jeho vrchole nám výhľady úplne zahalí hmla. Nevadí, chodníček vedie krásne zakvitnutou horskou lúkou a nám to vynahrádza. Z lyscu ideme po modrej dole, stmo, blatisto, šmykľavo, vôbec neviem ako sa nám podarilo udržať sa na nohách po celý čas a nevykúpať sa v tom blate:D
Odparujúci sa dážď
Pokračujeme do Sklabinského podzámku, kde smerovníky sľubujú remeselné pivo, začínam sa tešiť. Pred dverami pohostinstva však stojí tabuľa, že dnes otvárajú kvôli dažďu až o 4tej. Pivo mám síce rada, ale dve hodiny naň rozhodne čakať nebudem:)
Z katovej skaly
Stúpame na katovu skalu, výhľadové miesto, cez ktoré sa vrátime do Podhradia. Katova skala vďačí za svoj názov katovi zo Sklabinského hradu, ktorému slúžila ako miesto popráv. Skala je navyše spájaná s tragickou povesťou. Podľa nej je v skale zakliata mladá dievčina, ktorú v nej zavrel tyran, aby ju donútil stať sa jeho ženou.
39.41km, 6:38 aktvny čas, 7:28 spolu, 2421 nastúpaných metrov
In an effort to minimize screen time and maximize quality time spent together (ideally outdoors), I look for all kind of possibilities for trips. This time, the main target was the Čajka observation tower overlooking Bojnice.
Čajka in the clouds
Its total height is 30 meters and a wooden footbridge leads to its top. it offers really beautiful views, but in my opinion, the entrance fee for this attraction is set relatively high (12 euros/person), considering that we went around it in about half an hour.
But a big bonus for us was the adjacent children’s playground, which is really huge. And not far from Čajka there is also a dinopark, which of course we couldn’t just bypass (also 12 euros/person).
The playground also included such a great castle with a sled, which even I couldn’t miss
However, we really liked the Dinopark, it was vast, with more than 100 exhibits, some of which were really huge. We liked that the paths led through the forest, which enhanced the atmosphere. Dinosaurs moved and made sounds.
Dinopark
We walked here for more than an hour and if we had other plans, I believe we would have had something to fight for another hour. For us, better minute money compared to the lookout tower.
On the way to Remata, where we had arranged accommodation, we had one more stop – Hájska skala above the village of Ráztočno. It’s about 2 kilometers to Hájska skala, but you have to climb quite a hill to get the great view.
Under the Hájská rock is also the Hájska cave – the only freely accessible cave in the Žar Mountains, it is 25 meters long with a 6-meter-high dome.
Entrance to the cave4km, 1h 53 min, 320 meter ascend
We slept at the Poniklec cottage. It is tourist accommodation in a “retro” style – but fully sufficient for us, and I must say that we slept like babies, curled up in fragrant duvets and woke up an hour later than we usually wake up:)
On the way to Bralova skala
The next day we went to see the Bralová skala, whose rocky cliff offers a very good view of the Handlovská and Turčianska basins, the Kremnické vrchy, Vtáčnik, or even Malá and Veľká Fatra. The ascent was only less than 2 kilometers long, but at the end it was quite steep.
Bralova skala
We ended the weekend with a visit to Rematské ornamental ponds – it is an agro-tourism area, it offers fishing, a great children’s playground, a mini-farm and a zipline. David really liked it here. He was 6 years old at that time.
V snahe minimalizovať screen time a maximalizovať spoločne strávený kvalitný čas (ideálne outdoor) vymýšľam a hľadám možnosti na výlety. Tento krát bola hlavným cielom vyhliadkovýá veža Čajka vypínajúca sa nad Bojnicami.
čajka v oblakoch
Jej celková výška je 30metrov a na jej vrcho vedie drevená lávka. ponúka naozaj krásne výhľady, ale podľa mňa je vstupné na túto atrakciu nastavené relatívne vysoko (12 eur/osoba), vzhľadom na to, že sme ju obehli asi za pol hodinku.
Pre nás ale veľkým bonusom bolo priľahlé detské ihrisko, ktoré je naozaj obrovské. A kúsok od Čajky sa nachádza aj dinopark, ktorý sme samozrejme nemohli len tak obísť (taktiež 12 eur/ osoba).
Súčasťou ihriska bol aj takýto parádny hrad so šúchačkou, ktorú som si ani ja nemohla nechať ujsť
Dinopark sa nám však veľmi páčil, bol rozľahlý, s viac ako 100vkou exponátov, z ktorých niektoré boli naozaj obrovské. Páčilo sa nám, že chodníčky viedli lesom, čo umocňovalo atmosféru. Dinosaury sa dokonca hýbali a vydávali zvuky.
Dinopark
Tu sme sa prechádzali viac ako hodinu a keby sme ešte iné plány, verím, že ešte hodinu by sme mali čo bojavovať. Za nás lepšie minuté peniaze v porovnaní s vyhliadkovou vežou.
Cestou do Rematy, kde sme mali dohodnuté ubytovanie sme mali ešte jednu zastávku – Hájsku skalu nad obcou Ráztočno. Na Hájsku skalu sú to asi 2 kilometre, avšak na ten parádny výhľad si treba vyšľapať celkom dobrý kopec.
Pod Hájskou skalou sa nachádza aj Hájska jaskyňa – jediná voľne prístupná jaskyňa v pohorí žiar, je dlhá 25 metrov so 6metrov vysokým dómom.
Vchod do jaskyne4km, 1h 53 min, 320 nastúpaných metrov
Prespávali sme na chate Poniklec . Ide o turistické ubytovanie v “retro” štýle – pre nás ale plne postačujúce a musím povedať, že sme spali ako bábätká, zakutali sme sa do voňavých perín a zobudili sme sa až o hodinu neskôr ako bežne vstávame:)
Cestou na Bralovu skalu
Na druhý deň sme išli pozrieť Bralovú skalu, ktorej skalnaté bralo ponúka veľmi dobrý výhľad na Handlovskú a Turčiansku kotlinu, Kremnické vrchy, Vtáčnik, či dokonca Malú a Veľkú Fatru. Výstup mal len necelé 2kilometre, zato v závere bol poriadne strmý.
Bralova skala
Víkend sme zakončili návštevou Rematských okrasných rybníkov – ide o agroturistický areál, ponúka rybolov, parádne detské ihrisko, minifarmu a lanovú dráhu. Dávidovi sa tu veľmi páčilo. V tom čase mal 6 rokov.
Our first sleepover together at a mountain hut, where we had to carry everything we needed on our own backs. Great adventure in Mala Fatra.
An ordinary thing for someone, for us it was something really big, Dávid packed his own backpack for the first time (lego and sweets, he obviously knows what’s important:) ) and I packed two people in one backpack for the first time.
Starhrad
Several hiking trails lead to Chata pod Suchým, and I chose the one from Nezbudská Lúčka around the ruins of Starhrad. We came to Nezbudská Lúčka by train, and from there it is 8.6 km and a healthy 931 meters of altitude up to the cottage.
Ruins of Starhrad
Starhrad is located opposite of Strečno Castle, on the other bank of the Váh River above the Domašínsky meander. The castle has preserved the masonry and layout of a medieval castle. The tower is still preserved up to the height of the second floor. To the west of it, the remains of the palace are visible, and the other damaged walls trace the terrain of the rock cliff.The original windows and entrances have been preserved in some places. A part of the Gothic bay window can be seen on the palace. There is a beautiful view from the ruins. It is an ideal place to take a break and strengthen before the most demanding part of the ascent to the hut.
This is followed by a really steep climb up to the Plešel hill, during which I heard “when will we be at the cottage?” about 47 times.
steep climb begins
The cottage itself is located at an altitude of 1075 m.a.s.l., under Suchý Hill. The original cottage was from 1938, the cottage was a two-story building with an attic, it was built in a very modern style and there were a total of 80 beds in the tastefully furnished rooms and the common dormitory. The generator-lit cottage also had a dining room and a kitchen where tourists could prepare their meals. There was also water supply. However, this cottage was set on fire by German soldiers in 1944, it burned for 25 hours and the cottagers were not allowed to put it out.
View on Váh
Only the foundations and the chimney remained from the original cottage, the construction of the new one began in 1947. First, the construction of the farm building began. The beginnings were very difficult, they lived in a tent, later in a lumberjack’s hut. The material was transported from Strečno on wagons under the Starhrad, there was a transshipment area covered with a tarpaulin, and from there it was carried up by people and mules along the sidewalks. The cottage was completed in the summer of 1949. It was almost identical to the first cottage, just without front windows in the attic part, as the gable roof was replaced with a symmetrical one.
We made it
The current cottage offers a year-round kitchen and tourist rooms with shared bathroom facilities. Since the electricity is supplied by a generator, everything goes out at 10 and even hot water is only available in a limited amount 🙂
But it was a wonderful experience for us that we managed the ascent together and enjoyed our stay even with such “uncomfortable” conditions for the modern world.
The next day we literally ran down and therefore we had some time to see the Nezbud quarry before the train – it is a flooded quarry where asphalt crumb was once mined, it has a nice green-blue color and you can walk around it.
Quarry Nezbud
Dávid was 6 years old at that time.
to the cottage: 8.6km, 3:39 active time, 5:13 total, 931 m ascend
Naša prvá spoločná prespávačka na horskej chate, kde sme si všetko čo potrebujeme museli vyniesť na vlastných chrbtoch. Veľké dobrodružstvo v Malej Fatre.
Pre niekoho bežná vec, pre nás to bolo niečo naozaj veľké, Dávid si prvý krát balil svoj vlastný batoh (lego a sladkosti, očividne vie čo je dôležité:) ) a ja som prvý krát balila dvoch ľudí do jedného batoha.
Starhrad
Na Chatu pod Suchým vedie niekoľko turistických trás, aj som nám vybrala tú z Nezbudskej Lúčky okolo zrúcaniny Starhradu. Do Nezbudskej Lúčky sme prišli vlakom a hore na chatu je to 8.6km a výživných 931 výškových metrov.
Ruiny Starhradu
Starhrad sa nachádza oproti hradu Strečno, na opačnom brehu rieky Váh nad Domašínskym meandrom. Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skalného brala. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je krásny výhľad. Je to ideálne miesto na prestávku a posilnenie pred najnáročnejšou časťou výstupu na chatu.
Nasleduje naozaj strmé stúpanie až po vrch Plešel, počas ktorého som si “kedy už budeme na chate” vypočula asi 47 krát.
začína stúpanie
Samotná chata sa nachádza v nadmorskej výške 1075 m.n.m, pod vrchom Suchý. Pôvodná chata bola z roku 1938, chata bola dvojposchodovou budovou s podkrovím, postavená bolo vo veľmi modernom štýle a vo vkusne zariadených izbách a spoločnej nocľahárni bolo celkovo až 80 lôžok. Generátorom osvetlená chata mala aj jedáleň a kuchynku, v ktorej si turisti mohli pripraviť jedlo. Nechýbal ani vodovod. Túto chatu však v roku 1944 podpálili nemecký vojaci, horela 25 hodín a hasiť ju chatári nesmeli.
Výhľad na Váh
Z pôvodnej chaty zostali len základy a komín, stavba novej začala v roku 1947. Najskôr sa začala výstavba hospodárskej budovy. Začiatky boli veľmi náročné, bývalo sa v stane, neskôr v drevorubačskej búde. Materiál sa vozil zo Strečna na vozoch pod Starý hrad, tam bolo prekladisko prekryté plachtou a odtiaľ ho nosili hore ľudia a mulice po chodníkoch. Chatu dokončili v lete 1949. Bola takmer identická s prvou chatou, akurát bez čelných okien v podkrovnej časti, keďže sedlová strecha bola nahradená symetrickou.
Dokázali sme to
Terajšia chata ponúka kuchyňu s celoročnou prevádzkou a turistické izby so spoločným sociálnym zariadením. Keďže elektrina je dodávaná pomocou generátora, tak o 10 všetko zhasne a aj teplá voda je dostupná len v obmedzenom množstve:)
Ale pre nás to bol úžasný zážitok, že sme spolu zvládli výstup a pobyt sme si užili aj s takýmito pre moderný svet “nekomfortnými” podmienkami.
Na druhý deň sme zbehli dole a stihli sme si pred vlakom ešte pozrieť lom Nezbud – ide o zatopený lom, v ktorom sa kedysi ťažila asfaltová drvina, má peknú zeleno-modrú farbu a dá sa obísť dookola.
Lom Nezbud
Dávid mal v čase výletu 6 rokov.
cesta hore: 8.6km, 3:39 aktívny čas, 5:13 cekový čas, 931 nastúpaných metrov
Spring and sun are finally here. Although nothing is green yet, you can already see the first flowers, even butterflies. And with that, more opportunities to rummage around outside. This time we went around Vyhne, to see Hájska skala and stone sea.
On the way to Hájska skala
Hájska skala is a view point in the village of Vyhne, only 1.3 km away from the parking lot, along a nice narrow path between the trees. And it offers great views.
Hájska skala
Stone sea is located on the opposite hill, so we have to go down from Hájská skala again to Vyhne and climb another hill. The stone sea in Vyhne is the largest rhyolite stone sea in the volcanic part of the Carpathians.
Local meadows
In the past, rhyolite was mined in these places, which was also used for the production of millstones for several decades. This activity severely damaged the steep slope, and the higher debris therefore collapsed a significant part of the slope. Stone mining was stopped here in 1936, thanks to the declaration of the Stone Sea as a nature reserve.
Viewpoint on the top of stone sea
For Dávid, it was the best part of the trip, because he could jump and climb on rocks, and he loves it. The footpath was barely visible, so it was necessary to actively search for the path and markings.
The tourist sign leads directly through the stone sea6.5km, 2h 26min, 388 m ascend
Konečne je tu jar a slnko. Sice ešte nič nie je zelené, ale už vidno prvé kvietky, dokonca aj motýle. A s tým aj viac možností tárať sa po vonku. Tento krát sme si prešli okolie Vyhní, Hájsku skalu a Kamenné more.
Cestou na Hájsku skalu
Hájska skala je výhľadové miesto and obcou Vyhne, od parkoviska vzdialené len 1.3km, pekným úzkym chodníčkom pomedzi stromy. A ponúka parádne výhľady.
Hájska skala
Kamenné more leží na opačnom kopci a tak musíme z Hájskej skaly zísť znovu do Vyhní a vystúpať si ďaľší kopec. Kamenné more vo Vyhniach je najväčším ryolitovým kamenným morom vo vulkanickej časti Karpát.
Lúky cestou na kamenné more
V minulosti sa v týchto miestach ťažil ryolit, ktorý sa niekoľko desaťročí používal aj na výrobu mlynských kameňov. Táto činnosť silne poškodila strmý svah a vyššie položená sutina preto zavalila značnú časť svahu. Ťažba kameňa tu bola zastavená v roku 1936, vďaka vyhláseniu Kamenného mora za prírodnú rezerváciu.
Výhľadové miesto na vrchu kamenného mora
Pre Dávida to bola najlepšia časť výletu, lebo mohol skákať a liezť po kameňoch a to miluje. Chodníček bolo sotva vidno a tak bolo nutné cestu a značenie aktívne hľadať.
Turistická značka vedie priamo cez kamenné more6.5km, 2h 26min, 388 nastúpaných metrov
