Tag: hiking

Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom vrchu Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, približne 5 km severne od obce Jelenec (Gýmeš). Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov – spolu s Haličským hradom.

Hrad postavili v 13. storočí a bol jedným z posledných, kde ešte v 18. storočí prebiehali stavebné práce. Gýmeš bol definitívne opustený až v 19. storočí.

Existuje niekoľko teórií o pôvode názvu. Slovo „gím“ znamenalo v starej maďarčine jeleň. Druhá verzia hovorí aj o ľudovom názve vrchu „Dym“ a od tohto názvu bola pomenovaná aj obec Dýmeš, neskôr Gýmeš.

Vyrazili sme z obce Kostoľany pod Tribečom a urobili sme si okružnú túru. Dávid mal v tom čase 4 roky.

Pohronský Inovec je pohorie sopečného pôvodu, ktoré je súčasťou Slovenského stredohoria.

Najvyšším bodom je Veľký Inovec dosahujúci výšku 901 metrov. V pohorí prevláda andezit a ryolit. Južnú časť pokrývajú listnaté lesy s najviac zastúpenými dubmi. Južné svahy strmo klesajú a okolitý terén Hronskej pahorkatiny sa dvíha až o 600 metrov. Severná časť má charakter náhornej plošiny a v okolí Veľkej Lehoty, prevládajú pasienky a rozptýlené osídlenie.

Začali sme na Drozdove okružnou túrou na Inovec a späť. Cesta vedie prevažne lesom alebo lúkami, s niekoľkými vyhliadkami.

Dávid mal v tom čase 5 rokov.

Bralce proste milujeme. Tentoraz s mojou mamou, Dávidom a jeho bratrancom – mojím synovcom.

Kečka je skutočný klenot, ukrytý v srdci prírodnej rezervácie Bralce na okraji Štiavnických vrchov.

Cesta na vrchol Kečky je jednosmerná a skrýva množstvo fascinujúcich miest.

Trasu charakterizujú úžasné skalné útvary – pozostatky ťažby ružového ryolitu – a tiež chránená flóra. Miesta vybavené reťazami či rebríkmi aspoň čiastočne pripomínajú Slovenský raj či Jánošíkove Diery. A samozrejme, nechýbajú ani úžasné výhľady do okolia.

Turistický chodník, značený zelenou farbou, začína na okraji obce Hliník nad Hronom (pri ceste smerom na Sklené Teplice). Na začiatku chodníka nájdete veľkú informačnú tabuľu s mapou a informáciami o prírodnej rezervácii Szabóová skala a Bralce, ktorej súčasťou je aj Kečka.

Po pár minútach sa zrazu ocitnete v úplne inom svete. Vo svete tak fascinujúcom, že neviete, či sa zastaviť a obdivovať svoje okolie alebo pokračovať v ceste a objavovať, čo sa skrýva za ďalšou skalou. Krajina sa mení ako vo filme – obrovské skalné monumenty, machom obrastené kamene, malé kamenné moria, štrbiny, jaskyne, schody, rebríky, reťaze a mnoho iného.

Dávid mal v tom čase 5 rokov.

Trasa náučného chodníka vedie popri najvýznamnejších bansko-technických a historických pamiatkach súvisiacich s ťažbou rúd drahých kovov v Novej Bani. Chodník je rozdelený do dvoch historicko-tematických okruhov. Trasa A (čierna) s dĺžkou 4,3 km a prevýšením 210 m vedie po stopách povrchovej a podzemnej banskej činnosti v stredoveku, prechádza náročnejším lesným terénom v oblasti Mýtneho vrchu a Gupne v južnej časti ložiska. Trasa B (zelená) je o niečo menej náročná a vedie prevažne v intraviláne mesta v časti Vŕšky. Je dlhá 5,6 km a má prevýšenie 130 m. Prezentuje najmä baníctvo od 16. do 19. storočia vrátane úpravní rúd a banského vodohospodárskeho systému.

Dávid mal v tom čase 4 roky a prešli sme ho po čiernej značke.

Niekoľko kilometrov severne od Topoľčianok v pohorí Tribeč, na západe Slovenska, sa nachádza zrúcanina hradu Hrušov vypínajúca sa na skalke vo výške 488 m.

Tento kráľovský hrad postavený v 13. storočí strážil obchodnú cestu cez pohorie Tribeč. V roku 1708 ho zničilo cisárske vojsko a odvtedy chátra. Jeho zachované múry však navodzujú romantickú atmosféru a poskytujú pekný panoramatický výhľad na Tribeč a Pohronský Inovec.

Vychádzali sme z obce Hostie, ktorá nie je klasickým východiskovým bodom, ale prechádzka bola naozaj pekná.

Dávid mal v tom čase 4 roky.

Prosiecka dolina je krasová dolina v Chočských vrchoch, ktorými prechádza zo severu na juh. Jejcelková dĺžka je 3,5 km.

Z geologického hľadiska ide o krasové kaňonovité údolie potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi, podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vytvorila typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami z odolnejších vápencov. Typickými vonkajšími krasovými znakmi sú aj početné rokliny, najmä na začiatku a konci doliny. V doline je niekoľko prameňov a ponorov.

Jednou z najväčších atrakcií je vodopád na konci doliny. Dávid mal v tom čase 4 roky.

Vodopád Červené piesky je považovaný za jeden z najkrajších vodopádov na Slovensku.

Dostanete sa k nemu z rázcestia Vidová v Prosieckej doline, odkiaľ vedie krátky chodník do slepej doliny Červené piesky, kde sa nachádza tento približne 15 metrov vysoký vodopád.

V suchých obdobiach v riečke tečie len malý pásik vody, takže ak ho chcete vidieť v plnej kráse, odporúčame ho navštíviť na jar alebo po silných dažďoch.

Ak idete s dieťaťom, vezmite si jeden pár topánok navyše, pretože sme niekoľkokrát križovali potok..

Jánošíkove diery sa nachádzajú v Národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Pozostávajú z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Hlboký potok, ktorý ich sformoval. Nachádza sa tu viac ako dvadsať vodopádov. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.

Východiskovým bodom do Dier sú osady Biely potok (Hotel Diery) a Štefanová. Jánošíkove diery sú dostupné po atraktívnych značených turistických chodníkoch s lávkami, rebríkmi a reťazami.

Niektoré rebríky dosahujú výšku 12 až 15 m

Dávid mal v tom čase 4 roky a prešli sme Dolné a Horné diery.

Medzi Dolnými a Hornými dierami sa nachádza Podžiar. Nájdete tu oddychové miesto s malým prístreškom, kde si môžete kúpiť občerstvenie. Mám veľmi ráda pivo, tak môžete hádať čo som si dala ja?

Čajkovské brálie sú skupiny väčších a menších skálných reliéfov na južnom okraji Štiavnických vrchov severovýchodne od Čajkova v časti Varta – Smutný vrch medzi dolinami Čajkovského potoka a Podlužianky. Vznikajú vystavením počasiu a mechanickým zvetrávaním starotreťohorných andezitov. Jednotlivé skalné útvary (veže, bloky, ihly a pod.) sú pozdĺž puklín oddelené a vplyvom gravitácie sa niektoré ich časti zosúvajú po strmých svahoch.

Nachádza sa tu náučný chodník Čajkovské brálie. Dávid mal v tom čase 4 years roky.

Čabraď alebo Litava je zrúcanina hradu nachádzajúca sa neďaleko obce Čabradský Vrbovok uprostred Krupinskej planiny na kopci nad údolím Litavy. Pôvodne sa tento hrad volal Litava.

Postavili ho v 13. storočí a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bolo chrániť cesty vedúce do banských miest. V druhej polovici 16. storočia to bola významná protiturecká pevnosť a Turci sa ju niekoľkokrát márne pokúšali dobyť. Jeho stredoveké jadro tvorila centrálna veža chránená štyrmi baštami a hradný palác, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zakriveným vstupom na horné nádvorie. Posledné prestavby v 17. storočí premenili vnútorný hrad na pohodlný kaštieľ. Keď sa Koháriovci v 18. storočí presťahovali do novopostaveného luxusného domu vo Svätom Antone, význam hradu rapídne upadol. Úpadok urýchlila skutočnosť, že ho samotní majitelia dali v roku 1812 podpáliť, aby zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. K hradu patrí aj sýpka, ktorá bola k areálu hradu pristavaná v 19. storočí. Na posledných kresbách z 19. storočia ho možno ešte vidieť ako funkčnú stavbu, no dnes sú už spolu s hradom ruinami.

Dávid mal v tom čase 3 roky.

Šútovský vodopád je štvrtý najvyšší vodopád na Slovensku. Nachádza sa v Malej Fatre v nadmorskej výške 830 m n.m., približne 4 km od obce Šútovo. S výškou 38 m je najvyšším vodopádom v Malej Fatre. Je napájaný vodou zo Šútovského potoka, ktorý pramení v nevšednom skalnom útvare Mojžišove pramene. Tie sú od vodopádu vzdialené asi 1 km. Potok priamo nad vodopádom je široký 2,5 metra.

Dávid mal v tom čase 4 roky.