Poludnica (1549 m n. m.) ponúka turistom nezabudnuteľný panoramatický výhľad na celý región Liptov.
Z vrcholu Poludnice sa vám naskytne jedinečný výhľad na Liptovskú Maru, Západné a Vysoké Tatry. Nachádza sa tu aj skalný výbežok, odkiaľ si môžete urobiť legendárnu fotku tatranského Kriváňa.
Výhľad z PoludniceMám strach z výšok, takže som musela trochu bojovať, aby som tam vyliezlaNa vrchu hory 🙂Keď nájdete ľudí s rovnakou vášňou, zábava začína:PNájdete tu veľa zaujímavých skalných útvarov
Hovorí sa, že meno mu dali starí Liptovčania, ktorí si všimli, že keď slnko dosiahlo svoj vrchol, bolo poludnie – teda čas obeda.
Zostup Ilanovou dolinou bol dlhý a po ceste, tak možno bude lepšie skúsiť ísť dole druhou stranou.
Saas-Grund (1559 m nad morom) sa nachádza v srdci dovolenkovej destinácie Saas-Fee/Saastal a očarí návštevníkov svojimi vidieckymi domami a úzkymi uličkami. Tesne nad Saas-Grund nájdete východiskové body mnohých turistických chodníkov, ako sú vysokoalpské chodníky Almagelleralp a Gspon, ktoré začínajú na Kreuzbodene, a známy chodník „18 4000 metrových vrchov“ v Hohsaas.
Milujem takéto singletrailyVýhľadové miesto nad dedinkou Saas Grund. Pod horami leží dedina Saas Fee Toto je pre mňa bežecké neboĽadovcová riečka s jej typickým modrým sfarbenímKrásny lesný singletrail13.54km, 638m výškových, 2h 22min
Saas Fee je svetoznáme mesto pod ľadovcom. Má svoju jedinečnú architektúru a žije si vlastným životom, zaujímavým je napríklad aj to, že sa v ňom nesmie jazdiť autom. Údolie Saas sa nachádza uprostred najvyšších hôr vo Švajčiarsku. Nachádza sa na náhornej plošine v nadmorskej výške 1800 m nad morom na úpätí najvyšších švajčiarskych hôr takzvaného Mischabelského reťazca.
Saas Fee je obklopené 18 štvortisícovkami – takže sa je na čo pozerať. Ide o dedinu bez áut, a tak si zachovala klasický romantický ráz vysokohorských alpských dediniek.
V lesoch údolia Saas môžete stretnú kamzíky, vyššie na alpských pasienkoch aj kozorožce a svišteNIekedy to bolo skôr lezenie ako behanie12.43km, 740m výškových, 2h 17min
Prírodná rezervácia Bralce sa nachádza na úpätí Panskej hory v Štiavnických vrchoch. Jeho najvyšším bodom je Panský vrch (Kečka), ktorý láka turistov už z diaľky. Ide o veľmi krásnu, aj keď menej známu lokalitu pri obci Hliník nad Hronom.
Východ slnka na Bralcoch
Veľmi zaujímavé sú aj úseky so železnými hranolmi a reťazami medzi mohutnými skalami. Nebudú chýbať ani rozmanité skalné útvary ako rokliny, skalné ihly, kaňony, skalné okná a moria vytvorené starodávnou ťažbou kameňa.
Cestou sme boli pozrieť aj starý hrad Teplica, ale zostalo z neho len pár skál tvoriacich hradbu.
hrad Teplica.Malý rybník pod Kapitulskými bralami počas krásneho jesenného dňa.
V lesoch nad obcou Lehôtka pod Brehmi sa týčia Kapitulské bralá tvorené ryolitovými lávami. Sopky tu počas svojej činnosti vytvorili pozoruhodné skalné kopy, moria a vysoké skalné veže vysoké až 20-30 metrov, ktoré dnes tvoria akúsi vstupnú bránu do Štiavnických vrchov.
Výhľad z Kapitulských brál, môžete vidieť skalný vrchol Kečky.
Szabóova skala je približne 90 metrov vysoký skalný útvar vytvorený sopečnou činnosťou, ktorý je typický pre túto oblasť a pohoria v nej. Patrí do VCHU – Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Meno dostala po maďarskom geológovi Jozefovi Szabovi, ktorý robil geologický výskum v Štiavnických vrchoch. Szabóova skala tvorí impozantný kamenný vstup do Teplej doliny. Zaujímavé je aj jej sfarbenie, ktoré tvorí ružový a sivý ryolit.
na vrchu Szaboovej skaly18.9km, 883m stúpania, 2h 33 min aktívny čas
Z Triftalpy, cez Kreuzboden, Weissmies hutte na najvyššius tanicu lanovky Hochsaas.
Kreuzboden z vrchu, so 4000m vysokými horamiv pozadí500m stúpania a ja som kompletne spotená a jednoducho šťastná za to, že tam môžem byť a zažiť to
Weissmieshütte sa nachádza v nadmorskej výške 2726 m na slnečnej terase nad Saas Grundom s panoramatickým výhľadom na 18 štvortisícových štítov a je jednou z najkrajších horských chát vo Valais.
Je východiskovým bodom na štvortisícovky Weissmies a Lagginhorn, takmer štvortisícový Fletschhorn, športové lezecké cesty v južnej stene Jegihornu, najvyššie položenú lanovú cestu v Alpách, Gsponer Höhenweg, ako aj početné lyžiarske a snowboardové túry. A chatár, ktorý tam pracuje, je tiež bežec! Musím priznať, že ma predbehol 😀
Potom cesta začala križovať snehové polia, mala som šťastie, že slnko ešte nebolo dosť silné, aby roztopilo sneh ešte viac
Sneh v polovici júnaZ Hochsaasu
V Hochsaas je reštaurácia, stanica lanovky a hlavne nezabudnuteľný výhľad na masív Monte Rosa a impozantné hory údolia Saas. A tiež východiskový bod pre túru po ľadovci Trift.
ľadovec Trift Zatiaľ najvyšší bod kam som vybehla – 3142m nad moromNiekedy ste jednoducho museli prejsť cez malú, ale naozaj studenú ľadovcovú riečku. Vyzula som si topánky a skoro som umrzla k smrti kým som prešla na druhú stranu:DTam dole je úplne iný svet, zelenší, živší, a pre mňa dýchateľnejší:)
Milujem beh, milujem ten pocit, že potrebujem len nohy, aby som niekam došla, milujem každú jeho časť. Keď ma pália stehná, srdce mi rýchlo bije, pľúca sú plné čerstvého vzduchu, ale najviac milujem ten pocit, keď stojíš na vrchole a môžeš si povedať, že som to zvládla, každý krok, nech bol akokoľvek ťažký, stál za to.
A potom sú tu tie príjemné zbehy, singletraily alebo výhľady. Nachádzam v tom veľa krásy.
Začínala som na Triftalpe nad Saasgrundom, kde som bola na návšteve u brata, ktorý tam pracoval počas letnej sezóny. Triftalp je hlavná alpská pastvina v obci Saas-Grund. Každý rok sa tu od polovice júna do polovice septembra pasú dojnicame spolu s kravami Eringer. Vyrobené mlieko sa používa na výrobu syra priamo na alpe.
Prvý výstup smeroval na Kreuzboden, ktorý je obľúbenou destináciou pre rodiny v lete aj v zime. Je tu aj stanica lanovky. Nachádza sa tu aj jazero Kreutzboden. Toto miesto je známe malebnými výhľadmi na pohorie Mischabel s Allalinhornom, Alphubelom a Täschhornom, Domom, Lenzspitze, Nadelhornom a ďalšími štvortisícovými vrcholmi.
Jazero Kreuzboden, odtiaľto môžete vidieť 4000m vysoké hory
Potom som bežala asi 3 kilometre po vrstevnici do Grüebe-Alp. Cesta bola kamenistá a technická, no s naozaj peknými výhľadmi. Z Grüebe-Alp sa chodník mierne stáča doľava. Odtiaľ nasleduje namáhavejšie stúpanie s kľukatými zákrutami, ale vynaložené úsilie je nakoniec odmenené. Fellsee leží v nadmorskej výške 2 768 metrov nad morom.
Fellsee
Ako cestu späť volím cestičku vrstevnicou cez les možno o 500m nižšie. Boli tam pekné pasáže s vodnými kanálmi. Pre mňa je dosť ťažké behať nad 2000 m nad morom, nemám dostatok kyslíka 🙂
Výhľad z Gruebe-alp.21.23km, 1044m výškových, 3h 36 min
Kolečko zo Štiavnice do Banskej Hodruše a späť. Beh sme začali známou banskoštiavnickou kalváriou.
Kalvária Banská Štiavnica je najvýznamnejšou barokovou kalváriou na Slovensku a v celom bývalom Uhorskom kráľovstve – možno aj v celej Európe. Táto kalvária je komplex 3 kostolov a 22 kaplniek so vzácnou maliarskou výzdobou, zariadených dreveným a kováčskym mobiliárom a drevenými maľovanými reliéfmi. Všetky budovy kostolov a kaplniek sú zasadené do západnej strany pevného lávového stĺpu uprostred starovekej sopky – kopca s názvom Scharffenberg.
Kalvária pred a po rekonštrukciiBanská Štiavnica z kalvárie
Potom sme bežali cez Banky k Jelenej skala nad mestom Vyhne.
Jelenia skala je len 800 m nad morom, ale výhľady sú celkom dobré, je odtiaľ vidieť Tribeč a Nízke Tatry.
Výhľady z Jelenej skala
Banská Hodruša je staré banské mesto, prvé zmienky sú z 13. storočia, ťažilo sa tu zlato a striebro. Banská Hodruša má množstvo prírodných, technických a kultúrnych pamiatok. Dodnes sa tu zachovalo množstvo baníckych diel a stavieb, čo je na slovenské pomery veľmi cenné. Zlato sa v Bani Rozália ťaží od roku 1993. Dnes je to jediná rudná baňa na Slovensku a jediná zlatá baňa v strednej Európe. Súkromná spoločnosť tu ťaží zlatú rudu. Dodnes sa v bani vyťažili asi štyri tony zlata. Vyťažená ruda sa prepravuje pod zemou 5 kilometrov, potom sa drví, melie a spracováva flotáciou na povrchu.
Mám tých najlepších rodičov, veľmi ma podporujú. Tentoraz náš rodinný deň vyzeral takto: skoro ráno ma ocko vyviezol na vrchol pohoria, kde turistický chodník križuje cestu, a odtiaľ zabehnem do Sklených Teplíc, kde deň zakončíme kúpaním v liečivých prameňoch.
Tentoraz som bežala sám, cestou, ktorú som nepoznala, cez Štiavnické vrchy. Dobrodružstvo:) Bol horúci, slnečný, letný deň.
Uhliská sú malá obec, ktorej obyvatelia boli uhliari, dodávali uhlie na Levický hrad v 16. stor.
Lúky blízko obce Uhliská
Ďalšou zastávkou boli Richňavské jazerá. Sú to umelé jazerá pri Štiavnických Baniach. Pôvodne to bol len jeden veľký tajch, vybudovaný v 18. storočí, ktorý slúžil ako zásobáreň vody pre banský priemysel. Pre nadmernú veľkosť tajchu hrozilo nebezpečenstvo priesaku vody a poškodenia alebo pretrhnutia hrádze. Tajch preto rozdelili na dve polovice, znížili hladinu v ohrozenej časti a spevnili hrádzu. Vznikli tak súčasné dve jazerá, ktoré sú síce oddelené priehradou, ale vo vnútri priehrady sú navzájom prepojené.
V letných mesiacoch ponúkajú jazerá možnosť kúpania.
Richňava – Veľké Richňavské jazero
Chodník potom vedie ponad Štiavnické bane a Banskú Štiavnicu. Horúce počasie zmenilo trávu na seno a zem bola vyprahnutá a prašná.
Paradajs je 939 m nad morom, je to tretí najvyšší vrch Štiavnických vrchov po Sitne a Petrovom vrchu. Hoci je vrchol samotný porastený lesom, okolité lúky poskytujú jeden z najkrajších výhľadov na Banskú Štiavnicu. Na vrchu Paradajs je rozľahlá otvorená lúka so zaujímavou kamennou stavbou – menhirom. Kamenný kruh má podľa niektorých ľudí harmonizovať a dopĺňať životnú energiu.
Výhľady ParadajsVšetku svoju vodu som vypila na tých lúkach, našťastie zvyšok bol čistý zostup32.14km, 930m stúpania, 4h 26min
Muránska planina je pomerne veľký prírodný park, takže ísť tam iba raz bolo málo. Tentokrát zo Zbojskej pomedzi Malú a Veľkú Stožku na Skalnú bránu a späť.
Zbojská je horské sedlo v hlavnom hrebeni Veporských vrchov. Nachádza sa tu reštaurácia a vyhliadková veža.
Veľká a Malá Stožka sú dve najstaršie rezervácie v horehronskej časti Muránskej planiny. Obe sa vyznačujú skalným reliéfom tvoreným dolomitickými vápencami a komplexom starých lesov.
