6. augusta 2022, za pekného teplého a slnečného dňa, sme prišli do Telgártu, aby sme odštartovali beh cez polovicu hrebeňa Nízkych Tatier. Auto nechávame v Brezne a autobusom sa presúvame na začiatok našej cesty.
Divoké čučoriedky ako prvý dnešný snack
Prvým bodom našej cesty bola Kráľova hoľa. Kráľova hoľa sa nachádza v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Je to najvyšší vrch na východe Nízkych Tatier. Hranica lesa tu niekedy dosahuje úroveň 1750 m nm. Hornú časť pokrývajú horské lúky. Od roku 1960 je dominantou vrcholu obrovská televízna stanica s ďaleko viditeľnou vysielacou stanicou. K stanici vedie úzka cesta s dĺžkou 11,5 kilometra. Cesta je uzavretá pre verejnú dopravu s výnimkou bicyklov. Kráľova hoľa je jedným z najnavštevovanejších štítov Nízkych Tatier. Je známy svojou vynikajúcou panorámou.
Kvety pod Kráľovou hoľouPrvé výhľadyPo takmer 1000m stúpania
Potom smerujeme k Andrejcovej. Turistická útulňa Andrejcová je jedným z mála miest, kde je povolené prenocovať pri prechode Nízkymi Tatrami. A môžete tam dostať skutočné remeselné pivo!
Andrejcová
Počasie bolo horúce a je len málo miest, kde si môžete doplniť fľašky vodou, takže sme boli polovicu behu prehriaty, ale aj tak si to užívame.
úchvatné výhľady
Naša cesta horami končí na Čertovici, vĎaka bohu, majú Radlera 😀 potom sme potrebovali zbehnúť dole k autu, mali sme šťastie a možno v polovici sme si stopli auto, inak by nás čakalo ešte zopár km asfaltu, a ten mi neradi 🙂
Mám som veľa bežeckých snov a jedným z nich bol aj beh cez pohorie Poľana. Našťastie mám priateľov, ktorí mi umožnili splniť si tento sen pár dní po mojich narodeninách 9. októbra 2021. Bolo to úchvatné, krásne, plné emócií a úsmevov.
vodopád Bystré
Na južných svahoch Poľany, približne 8 km severne od Hriňovej, sa nachádza národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré. Jeho impozantná výška 23 m a množstvo vody ho radí medzi najvyššie a zároveň najmohutnejšie slovenské vodopády
Chránená krajinná oblasť Poľana je zapísaná v zozname UNESCO. Jeho rozloha je 20 360 ha. Poľana je naším najvyšším sopečným pohorím a jej rovnomenný vrchol dosahuje 1458 metrov. V celom areáli sú len dve rekreačné zariadenia: Horský hotel Poľana a Chata Pod Hrbom.
keď nájdete ľudí s rovnakou vášňou, všetko je možnéniekedy po dlhom behu je dobré sa o seba postarať a trochu si dopriať52.1 km, 1918m výškových, 7h 56min
Boli to jedny z najkrajších pretekov, aké som kedy absolvovala. A zároveň aj z najťažších.
Štart bol o 11:00, takže už bolo dosť teplo (25 stupňov C), prvá občerstvovačka bola na 14. kilometri, po veľkom stúpaní (takmer všetko stúpanie naraz). Potila som sa ako nikdy predtým a musela som dosť veľa kráčať. Ale potom som sa dostala na hrebeň Krížnej a tam boli úchvatné výhľady… Zrazu všetka námaha stála za to.
ÚplazKrížna
Výhľady som si naozaj užíval, väčšinou nezvyknem počas pretekov fotiť, no tentoraz som nevedela odolať. Prekvapivo najťažšou časťou tohto behu bol zbeh. Bolo to naozaj strmé, blatisté a šmykľavé, takže som musela spomaliť (au moje stehná…) a opatrne si vybrať ďalšie kroky.
Krížna Summary: 26.5km, 1980m stúpania, 3:30min aktívny. 4té miesto.
Ďalší víkend u babičky. Mala som šťastie, pretože počasie bolo celkom pekné, okolo 15 stupňov a polojasno. Vybrala som sa zabehať si do malej dedinky Malá Lehota, pretože sa tam nachádza prírodná pamiatka Andezitové kamenné more (bolo sformované z magmy, ktorá sa rýchlo ochladila, pretože teploty v štvrtohorách boli okolo -60 stupňov Celzia). Cestou tam som sa rýchlo zastavila na Vojšíne (tretí najvyšší vrch Pohronského Inovca), sú tam veľmi pekné výhľady.
A najdôležitejšie je, že som stretla 1 jeleňa, 4 srnky, 1 králika, 3 kone a NULA ľudí. Veľmi ráda behám na týchto skôr zriedkavo navštevovaných miestach Slovenska.
Blízko Sedlovej skalyTypický pracovný kôň, ktorý sa používal na ťahanie dreva z lesa.Kamenné moreNad obcou Malá LehotaPohorie Pohronský Inovec28.77km, 1139m stúpania, 3h 31min
Cez víkend u starej mamy som si naplánovala beh na Pohronský Inovec, no tentokrát prišlo pár prekvapení…takže…
Pôvodne som mala v pláne buď Baňa -> Inovec a späť (okolo 20 km) alebo trochu dlhšie kolečko (24 km). Rozhodnutie som nechala otvorené, vybrať si cestu na Inovci podľa toho, ako sa budem cítiť. Výškový profil sľuboval najskôr 10 km neustáleho stúpania a potom klesania. Rozhodla som sa, že si zbalím celú sadu oblečenia (iba hornú časť tela – čo sa ukázalo ako naozaj dobrý nápad) a 1 liter vody a jednu tyčinku na občerstvenie. Tiež som plánovala bežať prvýkrát v mojich nových Salomon Speedcross 4 (čo nebol zas až tak dobrý nápad…)
Vstala som skoro ráno, naraňajkovala sa, skontrolovala veci a išla som. Mala som trochu obavy, či nájdem cestu na Inovec (túto trasu som ešte nikdy nešla). Ale značenie bolo celkom nové a viditeľné (a zakaždým, keď som si mala vybrať cestu, tá správna cesta bola do kopca :). Teplota okolo -2 stupňov (celzia) a zem bola zamrznutá (mala som šťastie, lebo inak by bolo blato). Miestami bol na ceste ľad, ale bolo to celkom behateľné. Sneh začínal okolo 500 metrov nad morom, no nebol taký hlboký. Beh z domu na Inovec mi trval 1:20 (myslím, že vzhľadom na 600 stúpania je to dobrý čas). Spravila som si rýchlu pauzu, aby som sa prezliekla. Výhľady boli trochu zastreté hmlou, ale bol slnečný deň, takže za mňa super:)
Slovenský znak na vrchole Veľkého Inovca
Zostávalo mi dosť času, tak som sa rozhodla ísť ďalej namiesto toho, aby som sa otočila domov. Ďalším plánom bola modrá značka do Sedla Kuchyňa a odtiaľ zelená značka do Novej Bane. Ďalších 5 km bolo čisté klesanie, pekný ľahký beh, ale v mojich pekných nových topánkach som začala cítiť isté nepohodlie (veľmi dobrý nápad – dlhý beh v nových topánkach, skončil s 2 pľuzgiermi). Modrá značka bola staršia a nebola tak viditeľná a správnu cestu som musela hľadať dokonca dvakrát. Niekde pri Sedle Kuchyňa som dostala skvelý nápad – čo tak ísť namiesto zelenej značky cez náučný chodník? (Už som tam bola, tak som si myslela, že cestu poznám – a sú tam aj 2 pekné výhľadové body).
Sedlová skalazahmlený výhľad zo Sedlovej Skaly.
Začala som síce cítiť nohy, ale nebola som veľmi unavený, zjedla som tyžinku a šťastne som sa rozbehla dole kopcom. Značka bola sotva viditeľná, občas ju bolo potrebné naozaj cielene hľadať, ale zatiaľ je to celkom ok… Až kým som neprišla na miesto, kde boli 3 možné cesty a značka nikde. Skúsila som prvú -nič, druhú – nič, tak som išla tou poslednou. (Toto miesto som si naozaj nepamätala…)
Tak som bežala, značka nikde, ale cesta išla dole kopcom a dobrým smerom, takže som sa naozaj nebála. Zrazu sa cesta stáča OPAČNE – nie až tak OK, obzrela sa a bolo tam asi 4-5 km do kopca. Pokračovala som teda dole (a povedala som si, že kým to ide dole, musí to skončiť v tej doline, kam potrebujem zájsť). Po chvíli som začula potok -ÁNO- v tom údolí, kam smerujem, je rieka, takže jediné, čo musím urobiť, je ísť popri tomto potoku… Posledným bonusom bolo blato po členky – roztopené slnkom:)
Piatok večerSobota ráno
Ešte posledných 6 km po asfalte a zaslúžený obed:)
31,38km 1071m stúpania, 3:25 aktívny čas(3:45 spolu – 20 min hľadania cesty)
Predpoveď hovorila, že bude posledný deň s plusovými teplotami a bez snehu, tak som neváhala a dala si pol dňa voľno v práci a išla som si zabehať. Autobusom na Králiky. Prvý plán bol ľahký beh, kde je viac klesania ako stúpania, kopírujúci vrstevnicou bok veľkých kopcov.
Ale keďže som to ja, rozhodla som sa zvoliť trochu „vtipnejšiu“ trasu. Išla som teda hore… cez sneh… Zo začiatku to bolo celkom dobré, šmýkalo sa, ale bola tam cestička v snehu. Potom som prišla na odbočku na Pršany a zábava sa začala. Predo mnou tam nikto nešiel (okrem niektorých medveďov), sneh pod kolená. Našťastie po jednom kilometri začal byť sneh dostatočne tvrdý na to, aby som sa na ňom udržala bez preborenia a po niekoľkých ďalších kilometroch úplne zmizol.
KrálikyTá lepšia časťStopy medveďasama v horách18,2km, 2:07aktívny čas, 801 nastúpaných metrov
Predpoveď počasia nebola ideálna. Ale bola som rozhodnutá, že si aj tak pôjdem zabehať. Bolo teda milým prekvapením vstať do slnečného dňa. Vzduch bol chladný a na zemi na niektorých miestach ležal sneh. Celý môj beh mi svietilo slnko, takže moju radosť z neho nemôže pokaziť ani blatistý terén.
niekde v tých oblakoch je Skalka.Blato pokryté snehom – “ideálny” podklad na behV strede Slovenska môžete nájsť aj … EMU 13,5km 1:33 aktívny čas, 594m stúpania
Nová Baňa… Niekto si môže myslieť, že keď som tu strávila prakticky celé detstvo, spoznala som už každý kút… Ale ja z neho poznám len malú časť (väčšinou okolo domu mojej starej mamy). Skutočne som začala objavovať okolie, až keď som začala behať.
Tentoraz mám namierené na kopec Priesil. Cestou by mal byť hrad hrad na kopci Hrádok nad obcou Tekovká Breznica (samozrejme som ho nenašla). Z hradu Breznica, ktorý bol postavený v 13. storočí, zostali len ruiny. Niekoľkokrát ho vypálili Turci a koncom 18. storočia strácal na význame, čoraz viac chátral. Dážď a mráz zničili múry. A potom v pokojnejších časoch to ľudia rozobrali a postavili si domy. Kedy hrad úplne zanikol, nie je známe. Na stavbu kostola boli použité veľké bloky z veží. Posledné stojace spomienky sú vysoké asi 1 meter, rozpadajúce sa pozostatky jednej veže.
Stúpanie na Hrádok
Keď som vyrazila (okolo 8. hodiny ráno), počasie nebolo celkom príjemné – mrholenie a pochmúrne vyzerajúce mraky. Aj to môže byť dôvod, prečo som narazila na stádo 20 srniek a jedného jeleňa (jasné, že v tom momente, keď som sa snažila fotiť, utiekli).
Výstup na Hrádok je dosť náročný, potrebujem párkrát prejsť do kroku. Cesta je sotva viditeľná, ale značky sú nové a pekne viditeľné. Je tu vyhliadka (len 200 m od cesty)
výhľad na obec Tekovská Breznicavýhľad na opačnú stranu
Ako som stúpala na Priesil, sneh bol čoraz hlbší. Terén bol dosť technický, veľa balvanov a menších skál a cesta bola málo využívaná. Chvíľu sa zabávam pri rozlišovaní stôp zvierat (líška, jeleň, jeleň, jazvec a samozrejme diviak). Sneh bol hlboký, stúpanie náročné a ja som začala uvažovať o zmene plánu (prvý plán bol okruh, ale predo mnou je asi 8 km v tomto snehu). Rozhodla som sa vrátiť z Priesilu tou istou cestou.
Blízko Priesilu bol sneh po kolená a keď som stála pod posledným stúpaním, skoro som to vzdala. Ale vďaka mojej tvrdohlavosti stúpam hore (treba použiť ruky, pulz 200, celá spotená…)
Naša slovenská jeseň je naozaj krásna s farebnými stromami, vonku je relatívne teplo a zem je pokrytá vlniacim sa lístím. Víkend je teda ideálny čas na dlhší trailový beh. A keď si môžete urobiť zastávku na kávu, čo môže byť lepšie?
Vyrazil som okolo ôsmej, aby som stihla ranné hmly, no v čase, keď som dorazil na vrchol kopca, sa už hmla strácala. Ale slniečko sľubovalo pekný deň.
26 km, okolo 1000 m stúpania, 4hodiny vrátane pauzy na kávu.Zaslúžená odmena, remeselné pivo Tokaj-IPA.. Áno, som veľký milovník remeselného piva
Babie leto bolo skoro za nami a tak som sa rozhodla, že jeden z posledných slnečných dní využijem na behanie. V práci som si vzala pol dňa dovolenky a naplánovala som si trasu z Badína cez Tri kríže na Horné Pršany.
Z badína na Tri kríže vedie veľmi pekná turistická trasa, ale jej najlepšie časy sú už za nami. Bolo jasné, že tadiaľto veľa ľudí nechodí, pretože značky na stromoch boli takmer neviditeľné. Dokonca som sa musela dvakrát vracať a hľadať cestu (a to si myslí, že mám celkom dobrý zmysel pre orientáciu). Čerstvo popadané lístie síce krásne šuchotalo, ale nájsť cestu bolo vďaka nemu ešte oveľa ťažšie.
13 kilometrov nepretržitého stúpania mi dalo celkom zabrať a tak som bola rada, keĎ som dorazila do sedla Tri kríže, čo bol na tejto trase najvyšší bol a znamenalo to,že odtiaľto sa bude už len klesať:)
studnička grófov obed, ponukajúca sviežu pitnú vodu20 km, 1113m stúpania, 2:30 aktívny, celkový čas okolo 3hJedlé hríby takmer na chodníku značili, že sem veľa ľudí nechodíPrekrásny jesenný deň v srdci slovenských hôrTuristický prístrešok s veľkými dierami v streche a stromy rastúce stredom chodníka
