Category: sk

  • Veľkofatranská magistrála

    Veľkofatranská magistrála

    Predpoveď počasia úplne nabádala k vziať s pár dní voľna a stráviť ich mimo mesto. Nápad som mala hneď, podme si prejsť Veľkú Fatru. Jožko hneď súhlasí, ale navrhuje varantu, ktorú ešte ani jeden z nás nešiel, tú pravú Veľkofatranskú magistrálu, z Ľubochne (nie z Ružomberka ako ju väčšina ľudí, vrátane mňa zvykne chodiť). Bez nejakých veľkých úvah súhlasím.

    Plán je za jeden deň prebehnúť magistrálu, prespať na Kráľovej studni a po raňajkách zbehnúť do sásovej. Balíme batôžky, sú plné a ťažké, berieme aj veci na chladnejší večer, prespatie, hygienu a aj jedla viac ako zvyčajne, predsa len 47km a 3500 nastúpaných metrov nám nejakú dobu bude trvať.

    Výhľad z Kopy

    Ráno nasadáme na autobus, v autobuse raňajkujeme a o 8:20 vysadáme v Ľubochni. Úvod je jemný, skvelý na rozhýbanie stuhnutého tela. Potom však začne ta pravá zábava 😀 Stúpame strmákom smer Kopa, hore na nás čaká kríž a nádherný výhľad.

    Studnička vo Vyšnom Rudne, prvé osvieženie

    Následne klesáme do Ľubochnianskeho sedla a zas stmo hore na Vyšné rudno. Cesta je buď zarastená, alebo po výrube chýba značenie a na chodníku sú poválané zvyšky ťažby. Predierame sa vpred a cez sedlo Príslop začíname výstup na Kľak. Stúpanie je dlhé, veď Kľak má 1394mnm., ale hore je parádny výhľad na všetky strany, sadáme na skaly, vyťahujeme obed (rozumej krajec chleba s maslom a syrom:D ) a kocháme sa.

    Smerovník na Kľaku
    Vyhľad z Kľaku

    Vravím si fajn, na smerovníku je už aj chata pod Borišovom, tam si dám pivko, to bude dobré 😀 Ale trasa stále vedie buď strmo hore, alebo strmo dole a síl mi ubúda, stehná zo strmých zbehov bolia. A ako bonus som si tak jemne rozťala koleno keď som preliezala padnutý strom cestou k druhej studničke (100 výškových sklesať z hrebeňa, len kvôli pollitru vody? ale minulé skúsenosti nás poučili, že bez vody je ešte horšie ako k nej sklesať tvrdo vydreté metre)

    Koleno potom celkom pekne opuchlo a zmodrelo

    Stúpame na Javorinku a ja už mám dosť, hore žujem keksík a a smerovník hovorí, že za polhodinku by sme mali byť na Borišove.

    cestou na Javorinku

    Vravím si dobre, za nasledujúcim kopčekom už bude. Vyškriabem sa na kopček a ona tam fakt je…Akurát, že nie pod kopcom na ktorom stojím ja, ale na tom protiľahlom a aj to nie v sedle, ale dobrý kus do kopca. Nadávam, zatínam zuby a idem.

    Jožko ma už čaká s pivkom a radlerom

    Z chaty pod borišovom je to ešte kus cesty, ale nám sa zdá prekvapivo ľahšia ako doteraz, stúpania nie sú také strmé, terény menej technické, len energie už nemám toľko koľko by som chcela. Chvíľu kráčame, chvíľu bežíme, čím ďalej tým viac kráčame a menej bežíme xD.

    Cestou na Krížnu

    Tieto cestičky sú nám už známe a tak na Krížnej posielam Jožka napred zajednať nám večeru, stíhame len tak tak, tak aby nám nezaveli kuchyňu, pretože jedlo už nemáme. zopár roviniek ešte pobehnem, ale potom už definítívne došli sily a od Kráľovej skaly už len kráčam.

    Z Kráľovej studne

    Vchádzam do izby, líham si rovno na koberec, šťastná, že som to dokázala, ale zato poriadne vyčerpaná.. A už ma jožko ženie do sprchy, máme 15minút do zavretia kuchyne 😀 žalúdok mám stiahnutý a tak mi trvá zjesť večeru dobrú hodinu. Ale som na seba hrdá, toto bol pre mňa zatiaľ najťažší beh v mojom živote. Popíjame pivko a na Veľkú Fatru padá noc.

    47.89km, 3467 nasúpaných metrov, 11h15min, z toho 10h40min aktívny čas
  • SNP girl’s project – day 6

    SNP girl’s project – day 6

    From Vrícké sedlo via Fačkovské sedlo, Čičmany, Strážov to Zlichov.

    Yesterday was a perfect day for running, sun, 20 degrees, fresh green forests and blooming meadows.

    Jožko drove us to the start at Vrícké sedlo, we all still have a vivid memory of how we ended one stage exactly at this place. It is a fresh morning, 7 o’clock and after breakfast eaten on the way in the car and coffee from a thermos, Lucka and I set off. Jožko is going to drive the car to Zliechov and will go to meet us.

    Near Fačkov saddle

    The forest path here and there runs out into a meadow and Lucka and I chat and don’t even know how the time flies. We reach the Fačkov saddle after about an hour and a half. Here we leave the Malá Fatra and enter the Strážovské Vrchy, which are a completely unexplored part of Slovakia for me. And it’s so beautiful here. There are great views from the top of the slope.

    Views above Fačkov saddle

    This is followed by a descent to Čičmany, just before them in the middle of the meadow we meet Jožko, the score is 15.6km for girls, 12.8km Jožko.

    Čičmany are known for their preserved folk architecture – painted log cabins. The architecture here resembles gingerbread houses, mainly thanks to the exterior decoration of the houses. We admire them and in the center of the village we even find an open pub connected to a souvenir shop. The things they sell are beautiful and we would buy the entire shop. However, our backpacks can only hold a magnet map of Slovakia with the SNP route marked and the point where Čičmany are located. We have coffee and non-alcoholic beer. What a pleasure, Bernard’s Grep non-alcoholic beer is really divine. I pour half of mine into an already empty bottle – it will come in handy later.

    Houses in Čičmany
    Čičmany

    We climb to Strážov, the peak itself is a bit of a detour from the SNP route, but we can’t miss it. It has a height of 1213 m above sea level and is the highest peak of the Strážovské vrchy. Thanks to its altitude and location, Strážov offers interesting and distant views. The rocky peak offers a circular panorama of the surrounding hills and neighboring mountain ranges. Under suitable conditions, it is possible to see the Malá Fatra, the Vtáčnik mountain range or Považský Inovec. It is truly beautiful there.

    A path lined with wild garlic
    Meadow under Strážov

    At the end, we only have a steep descent and one gentle slope to go and we are in Zliechov. All three of us are smiling and satisfied, today it went great.

    Strážov and its views
    28.4km, 4:41 aktive time, 1518m ascent

  • SNP girl’s project – deň 6

    SNP girl’s project – deň 6

    Z Vríckeho sedla cez Fačkovské sedlo, Čičmany, Strážov do Zlichova.

    Včera to bol deň ako stvorený na behanie, slnko, 20stupňov, svieže zelené lesy a zakvitnuté lúky.

    Na štart do Vríckeho sedla nás doviezol Jožko, ešte máme vetci v živej pamäti ako sme presne na tomto mieste jednu etapu ukončili. Ja svieže ráno, 7 hodín a po raňajkách zjedených cestou v aute a káve z termohrnčeka s Luckou vyrážame. Jožko ide zaviezť auto do Zliechova a pôjde nám oproti.

    Pri Fačkovskom sedle

    Lesný chodníček sem tam vybehne na lúku a my s Luckou kecáme a ani nevieme ako nám ide čas. Do fačkovského sedla sa dostávame asi po hodine a pol. Tu opúšťame Malú Fatra a vstupujeme do Strážovskýcyh vrchov, ktoré sú pre mňa úplne neprebádanou časťou Slovenska. A že je tu kráááásne. Z vrchu zjazdovky sú parádne výhľady.

    Výhľady nad Fačkovským sedlom

    Nasleduje klesanie až do Čičmán, tesne pred nimi v strede lúky stretáme Jožka, skóre je 15.6km baby, 12.8km Jožko.

    Čičmany sú známe svojou zachovalou ľudovou architektúrou – maľovanými zrubovými drevenicami. Architektúra tu pripomína perníkové domčeky a to hlavne vďaka vonkajšej výzdobe domčekov. Kocháme sa nimi a v strede obce dokonca nájdeme otvorenú krčmu spojenú so suvenírovým obchodíkom. Veci ktoré predávajú sú nádherné a anjradšej by sme vykúpili celý obchod. Batôžky však pojmú iba magnetku mapy slovenska s vyznačenou trasou SNP a bodom, kde ležia Čičmany. Dávame si kávu a nealko pivo. Všetci ochkáme, lebo Grepové nealko od Bernarda je fakt božské. Polku môjho si lejem do už prázdnej fľašky – ešte sa bude hodiť.

    Domčeky v Čičmanoch
    Čičmany

    Stúpame na Strážov, samotný vrchol je trochu zachádzka z trasy SNP, ale my si nemôžeme nechať ujsť. Má výšku 1213 mnm a je to najvyšší vrch Strážovských vrchov. Vďaka nadmorskej výške a polohe umožňuje Strážov zaujímavé a ďaleké výhľady. Bralnatá vrcholová časť ponúka kruhovú panorámu na okolité vrchy a susedné pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť Malú Fatru, pohorie Vtáčnik či Považský Inovec. Je tam naozaj nádherne.

    Cesta lemovaná medvedím cesnakom
    Lúka pod Strážovom

    Na záver nás už čaká len strmý zbeh a jedna mierna lúčka a sme v Zliechove. Všetci traja usmiaty a spokojní, dnes to išlo parádne.

    Strážov a jeho výhľady
    28.4km, 4:41 aktívny čas, 1518 nastúpaných metrov

  • Skalka, Krahulský štít

    Skalka, Krahulský štít

    Dávi duž dlho chcel ísť na Skalku, neviem prečo si vybral práve tento kopec, ale spomínal mi to veľmi často. A tak sme sa rozhodli, že mu tento destký sen splníme.

    Na skalku sme sa vyviezli autom a odtiaľ sme išli pešo na čersvenú turistickú značku – na cestu hrdinov SNP (a mamíííí môžeme prejsť aj celú cestu hrdinov SNP?) Veľmi ho bavilo loziť po skalách a fascinovala ho aj ferata komín na skalke, kam tiež samozrejme chce ísť:)

    Výstup z feraty komín

    Išli sme hrebeňom až po Gorgelyho tunel.  Bol postavený v 16. st. a nesie meno známeho bojovníka za maďarskú samostatnosť, generála Görgeyho Artura.

    Jeho vznik sa pripisuje obdobiu po roku 1498, kedy Thurzo ako skúsený podnikateľ (Thurzovsko-Fuggerovská banská spoločnosť) si uvedomoval náklady spojené s prepravou kovov po okružných cestách z Banskej Bystrice do Kremnice. Spojenie medzi Kremnicou a Banskou Bystricou existovalo iba zdĺhavou obkľukou po dvoch cestách. A tak cesta tunelom v Kremnických vrchoch bola, a aj po zániku Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti, zostávala významným spojením medzi Kremnicou a Banskou Bystricou.

    Po II. svetovej vojne tunel a k nemu prístupové cesty pre nedostatok záujmu chátrali a v roku 1955 bol tunel skoro úplne zasypaný. V snahe zachrániť túto unikátnu historickú pamiatku a turistickú atrakciu Kremnických vrchov, členovia Klubu slovenských turistov z Banskej Bystrice a Kremnice sa v roku 1996 rozhodli tunel zrekonštruovaťa spevniť oceľovými výstužami. Má 30 metrov.

    Výhľad na Banskú Bystricu
    Výhľadové miesto na hrebeni Kremnických vrchov
    4.8km, 1:51 aktívny čas, 166 nastúpaných metrov

    A keďže sme už boli v tejto lokalite, išli sme pozrieť aj rozhľadňu na Krahulskom štíte, z Krahulí je to cca 2.5km vcelku nenáročným terénom. Rozhľadna ponúka najmä výhlad smerom na Kremnicu a pohoria v pozadí – Vtáčnik, Sitno…

    Na jej najvyššom poschodí nachádzame smerovníky k známym okolitým cieľom aj so vzdušnou vzdialenosťou k nim, napr. Stred Európy, Chata Hostinec, a pod. Priamo pod výhľadovou vežou je umiestnená drevená terasa s posedením a výhľadom na Kremnicu. Drevené lavice a stoly sú taktiež rozmiestnené aj v blízkom okolí rozhľadne.

    Cesta je celkom dobre označená
    Výhľad z rozhladne

    Cestou sme sa ešte zastavili pozrieť si geografický stred Európy, ale popravde nás viac zaujal kostolík, ktorý je v tesnej blízkosti. Má krásny modrý oltár a dýcha z neho história.

    4.36km, 1:16 aktívny čas, 126 nastúpaných metrov
  • SNP girls project deň 5

    SNP girls project deň 5

    Jožko nás odviezol na miesto kde sme skončili včerajšiu etapu. Asfaltka sa neskôr mení na lesnú cyklotrasu, jemné vlnky sú zataiľ oddychovka, turistické časy skracujeme na polovicu.

    Prvým zaujímavým bodom je čarovný zámoček -bývalá Pálffyovská horáreň Mon Repos.

    Mon Repos

    Cez Amonovu lúku stúpame na Klokoč, kde sa už stretávame z Jožkom, ktorý nám bežal oproti z ciela. Prírodná rezervácia Klokoč, ktorej súčasťou je i rovnomenný vrch je svojím charakterom úplne odlišná od okolitých vrchov, vďaka vulkanickému pôvodu a výrazným porastom divozelu pôsobí, akoby ani nepatrila do Malých Karpát. Z vrcholu i celého hrebeňa sú krásne výhľady na okolité hrebene Malých Karpát. Samotný vrchol Klokoča je označený neveľkým dreveným krížom, do ktorého je možné si zatĺcť klinec.

    Drevený Kríž na Klokoči
    Výhľad z Klokoča

    Už nás čaká iba Vápenná, alebo inak Roštún. Je tretím najvyšším vrchom Malých Karpát. Jej nadmorská výška je 752 metrov a nachádza sa medzi obcami Plavecké podhradie a Sološnica. Patrí k najkrajším vrcholom Malých Karpát. Je tu krásny výhľad nielen na skalné bralá a úlomky vápencov, ale aj na rozsiahle okolie.

    Z Vápennej

    Nasleduje 3 kilometrový strmý zbeh a sme v ciely dnešnej etapy- v Sološnickej doline.

    16km, 2:36 aktívny čas, 733 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project deň 4

    SNP girl’s project deň 4

    Štartujeme 8:30 ráno v Myjave, po 2 hodinách v aute sa stuhnutému telu veľmi nechce. Mierime na Bradlo. Bradlo je najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny. Známy je však hlavne tým, že na jeho vrchu stojí mohyla M.R. Štefánika.

    Mohyla M.R.Štefánika

    Pod Bradlom je krásne zrekonštruovaná chata Bradlo, kde sme si dali skvelé kapučíno.

    Prvá občerstvovačka

    Z Bradla prebehneme Brezovou pod Bradlom, celkom dlhý asfaltový úsek strieda stúpanie. Znovu sa ocitáme v lese, ktorý je krásne prevoňaný medvedím cesnakom. Užívame si prvú jarnú zeleň.

    Krásne, človekom minimálne ovplyvnené lesy

    Zachádzame z trasy na dobrovodský hrad, veĎ sily ešte máme a tabuľka ukazuje len 10 minút. Hrad dobrá voda, je gotický hrad, teda už len zrúcanina ležiaca v strednej časti Malých Karpát a je súčasťou prírodnej rezervácie Slopy, zaberajúca 8467 metrov štvorcových. Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v okolí. Hrad je dnes v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene, ktorá celým objektom prerastá. Napriek tomu jeho ruiny sú malebným doplnkom tejto časti malokarpatskej krajiny.

    Dobrá voda

    Zbiehame do obce Dobrá voda, kde nás už čaká Jožko, ktorý k nám bežal z ciela, kde odparkoval auto. Má pre nás nie úplne potešujúcu správu, že do ciela to máme ešte 25 km (rátali sme s 19timi). Už sa ale inak nedá, len ísť 😀 Stúpame k Mihalovej, kde sa nachádza krásna útulňa Jozefa Maka slúžiaca hlavne diaľkovým turistom.

    Slnko svieti a teplota stúpa, voda nám už dávno prestala chutiť a snívame o nealko radleri, alebo kofole. Mňa začínajú trápiť kolená, kvôli zanedbanej jóge sa začali ozývať ITB šľachy.

    Jožko však dvíha morálku, pri chatovej oblasti zbadal tabuľku, že ak si zájdeme 250 metrov, tak by sme mali dojsť ku krčme u Stana. Neváhame, a o 5 minút si už užívame svieži pomelo grep radler.

    Nasleduje nepríjemný úsek po asfaltke bez chodníka, keĎže je to hlavná cesta, máme z toho nepríjemný pocit. Našťastie je to asi len kilometer a znovu vbiehame medzi stromy. Nasleduje stúpanie na Záruby. záruby sú najvyšším vrchom Malých Karpát.

    Cestou na Záruby

    Na mnohých častiach vystupujú vápencové bralá, charakteristické pre túto časť pohoria. Poskytujú zaujímavé pohľady na okolie. Na vrchole stojí kríž.

    Nepríjemný úsek na Hrad Ostrý kameň
    Ruiny hradu Ostrý kameň

    Hrad Ostrý kameň bol pohraničný hrad postavený na ochranu Českej cesty v 13. storočí. Po poškodení za Rákociho povstania sa hrad zmenil na ruiny. BOl postavený na konci strmého horského hrebeňa, od ktorého ho oddeľuje priekopa vysekaná do skaly. Skladal sa z obytného paláca, pozorovacej a strážno-obrannej hranolovej veže.

    Nasleduje prudký zostup, kde už moje kolená značne trpia. Ešte 2 kilometre asfaltom k autu a sme v ciely. Vyprahnutý otvárame nealko radlery a dopĺňame tekutiny a cukor. Dnes to bol náročný úsek, ale vďaka tomu nás zajtra čaká už len 15km dlhá etapa.

    54.2km 8:46 aktívny čas, 1733 nastúpaných metrov

  • Hrad Sivý kameň, Končitá

    Hrad Sivý kameň, Končitá

    Zrúcanina hradu sivý kameň sa nachádza na andezitovom brale nad obcou Podhradie neďaleko Prievidze. Hoci sa z hradu do súčastnosti zachovalo pomerne málo, hradné bralo poskytuje krásny výhľad na okolitú krajinu.

    Pod hradom

    Pozostatky hradu z polovice 14. storočia sú viditeľné priamo z obce. Krátkym stúpaním z centra obce sa čochvíľa dostanete k poľnej ceste. Tu vás o správnom smere upozorní tabuľa s nápisom Sivý Kameň. Celý výstup na hrad trvá približne 15 minút.

    V súčasnosti môžeme pri návšteve hradu pozorovať jeho nepatrné pozostatky, ktoré naznačujú aspoň rozlohu a zvyšky muriva. Z vnútorného gotického hradu sa zachovali obvodové múry hranolovej veže.

    Andezitové bralo, na ktorom je hrad postavený
    Jednen z mála pozostatkov hradu

    Hrad Sivý Kameň bol postavený krátko pred rokom 1350 ako kráľovský hrad. Stavbu hradu si vyžiadali pomery, ktoré nastali po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Nakoľko sa okrem Bojnického hradu v okolí žiaden iný nenachádzal, vznikla potreba vybudovania ďalšieho administratívneho centra. 

    Neskôr hrad patril rôznym rodom. V roku 1430 pripadli oba hrady naspäť korune. V roku 1431 kráľ daroval hrad Sivý Kameň Gregorovi Majthényimu a jeho dedičom. Od toho času zostal hrad i panstvo v trvalej držbe rodiny Majthényiovcov. 

    Koncom 16. a na začiatku 17. storočia začal úpadok hradu. V roku 1626 povstalci Gabriela Bethlena napadli hrad aj ostatné majetky Majthényiovcov a dôkladne ich vyplienili. 

    Prvé desaťročie 18. storočia prinieslo hradu ďalšie útoky, tentoraz Rákocziho vojakov. Čoskoro sa z významného panstva stala ruina. Pozostatky hradu následne rozobrali obyvatelia Podhradia.

    Končitá

    Prírodná pamiatka končitá

    Od chaty pod Končitou, v Gebňárovej doline, ku ktorej sa dostaneme z obce Kamenec pod Vtáčnikom, vedie neoznačený chodník  k vrcholovým bralám Končitej.

    Za potokom sa dvíhajú skalné útvary Končitej, ku ktorým vedie vychodený chodníček.Končitá bola v roku 1973 vyhlásená za Prírodnú pamiatku

    V okolí sú menšie aj väčšie skalky obrastené sýto zeleným machom. Bralám Končitej dominuje 30 metrov vysoká andezitová veža. Od Končitej po hrebeni smerom vľavo prídeme na Čertové chodníky. Nachádzajú sa tu obrovské balvany tiež pokryté zeleným machom, skalné bralá, okná a úzke tiesňavy. 

    čertove chodníky
    Jaskyňa v skalnom brale

  • Bzovík

    Bzovík

    Je to pôvodne benediktínsky (neskôr premonštrántsky) kláštor prestavaný na pevnosť (zámok), neďaleko obce Bzovík.

    Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti z Olomouca, ktorí šírili duchovnú kultúru a vzdelanosť, no tiež nové hospodárske poznatky a nové spôsoby obrábania pôdy.

    vonkajšie hradby

    Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.

    Žigmund Balaša vyhnal z kláštora rehoľníkov okolo roku 1530 a hneď nato začal kláštor prestavovať na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strielne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.

    Objekt stále rekonštruujú

    V roku 1620 kláštor vyhorel, koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho.

    Ďalšie obdobie už spelo k jeho zániku. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.

    Vonkajšie hradby sú viac zachované ako vnútorné stavby

    Areál bývalého kláštora sa nachádza v stave zrúcaniny, okrem vonkajšieho opevnenia, ktoré vykazuje známky zachovalosti a rekonštrukcie. Zaparkovať môžete rovno pri objekte.

    Priekopa s vodou

  • SNP – girl’s project #deň3

    SNP – girl’s project #deň3

    Tretia etapa bola z Hiadeľského sedla do sedla Šturec. A keďže do Hiadeľského sedla sa nedá dostať autom, tak sme si tam museli vyšľapať. Tým sme si pridali prvé extra kilometre k trase SNP, konkrétne 5.1km a 287 výškových metrov. Počasie však bolo krásne a počiatočných -2 sa veľmi rýchlo menilo na plusové hodnoty, v sedle sme už dokonca vyzliekali bundy a pokračovali len v tričkách s dlhým rukávom. Dnes nám voda veru nezamrzla, skôr bol problém, aby sme jej mali dosť.

    Kozí Chrbát

    Pokračujeme na Kozí chrbát, krásny výhľadový kopec, určite ho odporúčam, ďalej cez Kečku na Donovali. Na hrebeni sa v tienistých miestach ešte trochu drží sneh, ale väčšina z neho už zmizla. Horši bol zostup lesom na Donovaly, kde sa na bežkárskych trasách drží ľadová pokrývka. Ale zvládli sme a na Donovaloch si dávame pauzu na kávu a radler. Je teplúčko a voda v nás len tak mizne.

    Viditeľnosť bola skvelá, v pozadí vidno Vysoké Tatry

    Osviežené stúpame na Zvolen, prekonávame približne 400 výškových metrov, ale sme odmenenné parádnymi výhľadmi. Zo Zvolena pokračujeme zalesneným hrebeňom, do sedla Veľký Šturec (ktorý má teda do sedla Malý Šturec kde končíme etapu ešte poriadne ďaleko)

    Hrebeňom medzi Zvoelnom a Križnou (v pozadí)

    Preliezame väčšie aj menšie kopčeky až sa dostávame pod Krížnu, ktorá je ešte celá zahalená snehom. Posledné veľké stúpanie sa brodíme snehom, nohy mokré, sneh sa topí, ale s vidinou posledného stúpania šlapeme hore na Krížnu (1574mnm).

    Začíname stúpať na Krížnu
    Posledných pár metrov
    Na Krížnej

    Zbeh na Kráľovu studňu sa mení na tancovanie v mokrom snehu, miestami na cestičke stojí aj 5 cm vody. V teniskách máme potopu, ale kofola na Kráľovej studni zdvíha morálku. Ešte posledných 10 km zbeh do ciela. Akurát, že polka z nich bola pokrytá mokrým snehom pomedzi ktorý tiekla voda.

    Cez 10km na snehu

    V ciely nás už čaká Jožko s nealko pivkom, parádnym prekvapením.

    44.33km, 2263m stúpania, 8h 58 min aktívny čas, 9h 41min total
  • Hrad Divín a Kalamárka

    Hrad Divín a Kalamárka

    Pri vodnej nádrži Ružiná na juhu stredného Slovenska leží obec Divín,nad ktorou sa vypína zrúcanina hradu Divín.

    Hrad postavili koncom 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. Najmä v druhej polovici 16. storočia zohral dôležitú úlohu v systéme obrany stredoslovenských miest pred Turkami. V druhej polovici 17. storočia ho nešťastne preslávil jeho majiteľ Imrich Balassa, ktorý prepadával a raboval okolité dediny. Po jeho smrti v roku 1683 cisárske vojsko hrad dobylo a odvtedy je v ruinách. Sčasti sa zachovali len niektoré múry, okenné otvory a strielne.

    Hrad Divín, pekná rozsiahla zrúcanina

    Pôvodný hrad, dnešný horný hrad postavili na vrchole vápencového brala, ktorým sa končil rad pahorkov, vybiehajúcich do močaristej kotliny. Pôdorys hradu je pretiahnutý v západo- východnom smere. Je prispôsobený tvaru temena skalného brala. Hrubý obvodový múr, ktorý sa pravidelne zalamuje podľa nerovnosti a nepravidelnosti terénu, vytváral vonkajší plášť hradu. K nemu vo vnútri pristavili obytné a hospodárske krídla. Medzi nimi bol malý dvor, na ktorom možno predpokladať cisternu. Obvodový múr nebol zosilnený baštami ani inými výstupkami, ktoré by umožňovali flankovanie- ochranu múru streľbou zo strán. Stavitelia hradu počítali pravdepodobne viac s pasívnou ochranou ako aktívnou. Pasívnu ochranu umožňoval masívny, asi 2 m hrubý múr. Aktívnou obranou bola streľba cez štrbinové okná v múre, ktoré sú aj napriek najnovšiemu zamurovaniu miestami badateľné. 

    Maketa pôvodného hradu

    Turistická atraktivita Kalamárka je jednou z najvýznamnejších prírodných lokalít v Podpoľaní. To, čo Vás v tejto lokalite očarí, je extrémne členitý reliéf, ktorý má za sebou už dlhú horolezeckú tradíciu, preto sa nazýva ako andezitová bašta športového lezenia. 

    Okrem horolezcov sa tu ročne vystrieda aj množstvo turistov, ktorí bažia po adrenalínových zážitkoch z týchto skalných stien. Celá vrcholová plošina na Zadnej Kaľamárke je turistom voľne dostupná. Nachádza sa tam praveké hradisko – archeologická lokalita, kde môžete vidieť cisternu na vodu ako stopu po prvých obyvateľoch Kaľamárky. Pre horolezcov ponúka toto andezitové bralo dva sektory na lezenie, a to horné skaly na Zadnej Kaľamárke a dolné skaly na Prednej Kaľamárke, ktoré sú vysoké do 20 metrov a nanovo preistené borhákmi. Nachádza sa tam aj vyhliadkový bod na detviansku kotlinu a jedna z najkrajších skalkárskych ciest na Slovensku – Indián.

    Trošku zaliezť si tu môžu aj menšie deti
    niektoré cesty majú aj vyznačené pomenovanie

    Ide o veľmi nenáročnú turistiku, keďže pri oboch sa nachádza parkovisko veľmi blízko

    Divín, 2.36km, 1 hod
    Kalamárka: 1.6km, 40 min