Category: run_sk

  • SNP girl’s project, deň 12

    SNP girl’s project, deň 12

    Tretí deň na východe, kedy sme mali v nohách za posledné dva dni viac ako 80 kilometrov, sa niesol v pomalšom duchu. Ráno štartujeme z toho istého bodu v Bardejove, kde sme ukončili včerajšiu etapu.

    Mimochodom Bardejovské radničné námestie patrí medzi jedno z najkrajších na Slovensku. Veľká škoda, že SNPčka ho obchádza, určite stojí za to si spraviť menšiu odbočku.

    Námestie je obdĺžnikové a je z troch strán obkolesené radovou zástavbou typických úzkych meštianskych domov. Na severnej strane námestia je dominanta mesta – Bazilika minor Sv. Egídia, prepojená s renesančnou budovou bývalej mestskej humanitnej školy.

    Neopísateľnú atmosféru bardejovského námestia umocňuje jeho reprezentačná budova radnice zo 16. storočia, postavená v goticko – renesančnom štýle. Nachádza sa v nej expozícia Šarišského múzea venujúca sa histórii mesta.

    Mihaľov

    Prechádzame cez malebnú dedinku Mihaľov a pokračujeme až do Hervatova, bežíme prekvapivo dlho po asfaltových cestách, čo je síce značne rýchlejšie, ale zas menej zábavné :).

    Kostol sv. Františka z Assisi

    V Hervatove sa nachádza drevený kostolík sv. Františka z Assisi a je obklopený kamennou hradbou pokrytou dreveným šindlom. Tento kostolík sa nachádza aj na zozname svetového dedičstva UNESCO. Bol postavený na konci 15. storočia v gotickom slohu a je naším najstarším zachovaným dreveným kostolom v gotickom slohu. Jeho exteriér zostal aj po viac ako polovici tisícročia takmer nedotknutý. Do vnútra sa nám však nepodarilo dostať.

    Krížová cesta smerom na Žobrák

    Opúšťame asfalt a začíname stúpať naozaj strmou krížovou cestou na vrch Žobrák. Na jeho vrchu sa nachádza malá kaplnka a o kúsok ďalej aj útulňa a rozhľadňa.

    Výhľady z rozhľadne na vrchu Žobrák

    Pokračujeme cez Bukový vrch na Čergov, ktorý je najvyšším bodom dnešnej etapy. Okolo Bukového vrchu sme ešte našli aj pozostatky snehovej pokrývky.

    Z Čergova nás čaká už len klesanie až do Terne, začína byť teplo, vody máme už len štipku a už sa tešíme na radler, čo máme odložený v aute v ciely:)

    34.19km, 5:47 aktívny čas, 1346 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project, deň 11

    SNP girl’s project, deň 11

    NOhy po včerajšku prekvapivo fungujú a my sa vydávame na ďalšiu etapu, tento krát z Kurimky do Bardejova.

    Trojrozmerný erb Zborova

    Krásnym spestrením trasy je hrad Zborov (na ktorý ale vedie zachádzka, preto sme si ho boli pozrieť včera v rámci aktívnej regenerácie:) Najstaršie zmienky o Zborovskom hrade, alebo tiež prezývanom Makovický hrad pochádzajú zo začiatku 14. storočia.  V minulosti bol dôležitým obranným hradom.

    Pôvodný kráľovský gotický hrad nemal spočiatku veľkú rozlohu. Skladal sa z mohutnej hranolovitej veže, paláca a nepravidelného nádvoria, do ktorého pribúdali neskôr ďalšie budovy. V čase, keď sa krajina pripravovala na obranu pred osmanskou agresiou, bol tento gotický hrad prestavaný na veľmi modernú renesančnú reprezentatívnu pevnosť so základným opevnením podľa vzoru talianskej architektúry. Noví majitelia zrekonštruovali najstaršie časti, rozšírili obytné aj hospodárske priestory a hradby. Okrem prestavby základného horného hradu prestavali tiež druhé nádvorie a k nemu pribudlo ešte tretie nádvorie s polkruhovou baštou, obranným múrom a strielňami. Na tretie nádvorie sa vstupovalo dômyselnou vstupnou bránou na juhozápadnej strane s padacím mostom. Systém trojitého opevnenia mal znemožniť prepadnutie hradu a zaistiť ho pred dobytím aj v prípade, že by nepriateľ obsadil vstupnú bránu. Od roku 1680 však chátral a jeho osud spečatili v roku 1914 boje medzi ruskou armádou a rakúsko-uhorským vojskom v chotári obce, ktoré ruiny hradu ťažko poškodili . Po vojne sa hrad ďalej rozpadal a z kedysi majestátneho feudálneho sídla zostali len ruiny.

    Vnútorné nádvorie Zborova

    Dnes sa v areáli Zborovského hradu zachovali múry a torzá architektúr. Miestami sú v múroch zachované strieľne, nárožné kvádrovanie, otvory okien či dvier. Od roku 2010 prebiehajú na hrade revitalizačné práce.

    Hrad zborov

    Zo Zborova začíname stúpať na Stebnícku Maguru, je teplo, slniečko svieti a v lese kvitnú snežienky. To je síce krásne, ale voda vo fľaškách sa podozrivo rýchlo míňa 🙂

    Rozhľadňa na Stebníckej Magure

    Na vrchole stebnícke Magury sa nachádza parádna rozhľadňa (na ktorú vedie nekonečné točité schodisko). Novopostavená vyhliadková veža sa podobá na takzvanú Berzewiczovú vežu postavenú v roku 1905 na rovnakom  mieste, ktorá bola zničená počas prvej svetovej vojny v roku 1918, replika veže odráža pôvodný dizajn.

    Vysmädnutí zbiehame do Bardejovských kúpeľov, kde po chvíli blúdenia a hľadania nachádzame mionerálne pramene.

    Sú našou záchranou, dopĺňame fľaše a vyrážame kúpeľnou promenádou k poslednému kopčeku, ktorý nás delí od Bardejova.

    Bardejovské minerálne pramene
    32.34km, 5:55 aktívny čas, 1402 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project, deň 10

    SNP girl’s project, deň 10

    Konečne sa nám podarilo dostať sa na východ a postaviť sa na štart cesty hrdinov SNP, ktorá začína v Duklianskom priesmyku na hraniciach s Poľskom. Legendárna slovenská hrebeňovka má za sebou takmer sto rokov. Vznikla ako Štefánikova cesta, ktorá zanikla a znovu ožila ako Cesta hrdinov SNP. 

    Túto etapu sprevádzali najmä tanky

    Novú podobu magistrály prinieslo stretnutie predsedov krajských značkárskych komisií v roku 1956, kde bolo rozhodnuté o vybudovaní Slovenskej magistrály z Devína na Duklu. Napriek tomu, že obdobie po roku 1938 turizmu neprialo, asi ¾ pôvodnej Štefánikovej cesty sa podarilo zachovať a začleniť do novej diaľkovej trasy s číslom 001. Názov „Cesta hrdinov SNP“ bol zavedený až v roku 1959.

    Aby sa nikdy nezabudlo, čo sa tu v minulosti odohralo

    A práve Dukliansky priesmyk bol v prvých rokoch po vojne stále nebezpečný, pretože v ňom nachádzali mínové polia, takže sme sa snažili, čo najmenej odbáčať z trasy, čo nie vždy bolo ľahké, najmä na asi 3kilometrovom úseku znehodnotenom ťažbou, ktorý bol plný blata vyše členkov.

    Aj takto vyzerá turistická trasa

    Táto etapa bola pre nás zvláštna, hlavne preto, že sme sa prvý krát stretali s pamätníkmi a pozostatkami z vojny. Pri samotnom Duklianskom priesmyku sa nachádza pamätník a cintorín príslušníkov 1. československého armádneho zboru, na cintoríne sú hroby s menami 1 265 padlých bojovníkov. Pod sedlom stojí kamenný pylón (je naozaj monumentálny, má výšku 28 m).

    Následne sme bežali aj okolo lietadla a pomedzi tanky a po pár kilometroch sme sa dostali do Údolia smrti. V roku 1969 bola v priestore Údolia smrti ako symbol ťažkých tankových bojov vybudovaná tzv. tanková rota v útoku. Tvorí ju osem stredných tankov rozmiestnených do bojového postavenia na lúke nachádzajúcej sa medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Pisaná. Spolu s inštaláciou tankovej techniky boli v tomto priestore vytvorené aj zákopy a osadené nemecké protitankové prekážky v podobe tzv. dračích zubov. V apríli 2019 bol v priestore tankovej roty tiež osadený nápis „ÚDOLIE SMRTI“ s rozmermi 9,98 x 2,90 metra. V rámci Slovenska ide pritom o najväčší horizontálny nápis umiestnený v exteriéri. V októbri 2021 bola pri ňom následne postavená aj 13,5 metra vysoká štvorposchodová rozhľadňa, ktorá svojim špecifickým tvarom pripomína náboj do československej pušky vzor 24.

    protitankové dračie zuby
    Údolie smrti

    Dobiehame do Svidníka a hneď na jeho okraji sa nachádza areál duklianskeho bojiska s monumentálnym Pamätníkom sovietskej armády. Samotný pylón pamätníka má tvar štvorbokého ihlanu a jeho celková výška dosahuje 37 metrov. Ukončený je päťramennou hviezdou, ktorá meria 3,5 metra. Do štvorcového piedestálu pylónu boli osadené veľkorozmerné umelecké reliéfy. Ako základný stavebný materiál bol použitý predovšetkým spišský travertín, ktorý sa dovážal zo Spišského Podhradia. Pôvodný pamôtník je z roku 1954, avšak v rokoch 2017-2021 prešiel celkovou revitalizáciou. Vedľa pamätníka sa ešte nachádza vonkajšia expozícia múzea s exponátmi bojovej techniky.

    Pamätník vo Svidníku

    Opúšťame mesto a stúpame na Čiernu horu, kde sa nachádza pomerne novopostavená útuľňa a aj vyhliadková veža, ktorá je pri vetre celkom adrenalínovou atrakciou.

    Na vyhlaidkovej veži

    V útulni sú zaujímavé fotky dokumentujúce stavbu tejto vyhliadkovej veže.

    V útulni čierna hora

    Dnešnú etapu končíme v Kurimke, odkiaľ plánujeme zajtra pokračovať.

    44km, 7:08 aktívny čas, 1277 nasúpaných metrov.
  • Vyhne, Repište, Červená Studňa

    Vyhne, Repište, Červená Studňa

    Behať na začiatku marca môže byť ešte zradné, na horách ešte môžu byť celkom hlboké snežné polia, hlavne v tienistých úsekoch sa niekedy držia až do mája. A tak sme trasu vyberali v nižších nadmorských výškach. A táto trasa je úplne ideálna na jar, je behateľná, caštokrát vedie lúkami, ktoré by boli v lete príliš prehriate od slnka. A v polke sa nachádza Hájovňa, kde sa dá kúpiť káva, radler, koláčik…

    Trasu odporúčam v tomto smere, s prvou zastávkou neďaleko Repisťa, kde sa nachádza hrad Marcus. Ide o repliku stredovehého hradu, ktorý bol však postavený až v 21. storočí. Jeho súčasťou je Kaplnka sv. Barbory, ktorá je jedným zo zastavení Barborskej cesty. Kaplnka stojí na mieste, kde sa kedysi baníci pristavovali cestou do práce a modlili sa k svojej patrónke za dobrú fáračku a ochranu. Dnu sa však nedostanete, ide o súkromný majetok, ktorý nie je prístupný verejnosti.

    Hrad Marcus

    Z hradu Marcus pokračujeme Barborskou cestou až do sedla Červená Studňa, kde sa nachádza rovnomenný tajch a Hájovňa. Stavbu tajchu navrhol J. K. Hell. Chcel využiť jeho strategickú polohu na vybudovanie náhonného jarku, ktorý by privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja.

    Trasa ponúka veľa krásnych výhľadov

    V Hájovni sme si dali kávu a nealko radler, a keďže bolo teplo, užili sme si ich na slniečku na lavičke pred Hájovňou. Naspäť do Vyhní sme sa vybrali po hrebeni na opačne strane doliny, po náučnom chodníku Andreja Kmeťa. Ide o peknú cyklocestu, ktorá ponúka aj výhľady na už spomínaný hrad Marcus. Z cyklotrasy odbáčame na žltú, ideme si pozrieť výhľady z Jelenej skaly. Z jej vrcholu možno za priaznivých podmienok vidieť nádhernú krajinu od Tribeča až po Nízke Tatry. Z okolitých vrchov sa vám predvedie Vtáčnik, Kremnické vrchy či Pohronský Inovec.

    Zasnežené Tatry v pozadí

    Z jelenej skaly zbiehame zelenou až dole do údolia a stratené metre zas prudko nastúpavame neznačenou lesnou cestou. Dostávame sa na nie veľmi využívanú zelenú turistickú značku a po nej miernym klesaním zbiehame až na Hájsku skalu.

    Kríž na vrchu Jelenej skaly

    Na parkovisko sa vraciame aj popri kúpeľnej kaplnke Panny Márie Kráľovnej. Ide o rané dielo známeho architekta Ladislava Hudeca prežilo ničivý požiar kúpeľov v roku 1945 a dnes stojí na kopci nad obcou ako pamätník zašlej slávy kúpeľov, ukrývajúci plastiku sv. Jána Nepomuckého.

    Kaplnka (zdroj internet)
    29.93km, 3:42 aktívny čas, 4:18 celkovo, 1233 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project deň 9

    SNP girl’s project deň 9

    Tento krát na náš čakala 45km dlhá etapa zo Zliechova do Trenčína. O 7mej ráno sme zastavili auto pred tými istými potravinami, kde sme minule končili etapu. Na november bol nadpriemerne teplý deň, slniečko presvitalo cez oblaky, ideálne počasie na behanie.

    Strmá časť výstupu

    Cestička sa vlnila hore dole lúkami, neskôr sa zmenila na lesnú cestu a pomaly sme stúpali na Vápeč. Stúpanie bolo dlhé, hádam aj 10 kilometrov, ale len veľmi mierne. Až samotný záver bol strmší, ale zato nás Vápeč odmenil krásnym kruhovým výhľadom do širokého okolia.

    Na vrchu Vápeč
    Výhľady z Vápeču

    Následne sme sklesali do Hornej Poruby a pokračovali dlho lesnou cestou pokrytou lístím. Lístie zakrývalo mláky, bahno a aj korene či kamene, takže každý z nás skočil aspoň do jednej mláky. Niekde pri kamenných vrátach sme stretli Jožka, ktorý išiel zaviezť auto do cieľa v Trenčíne a bežal nám oproti. Už sme sa všetci tešili na nejaké ošvieženei v Trenčianskych Tepliciach. Našli sme si krčmičku v baračke pri jazierku a nealko radler v nás len tak mizol.

    Za Hornou Porubou

    Z Teplíc do Trenčína to bolo zas lístím zapadaním lesním chodníčkom, tak povediac len cez kopec. Trenčín nás však vytrápil, 5 kilometrov po asfalte, prebiehanie z jednej strany cesty na druhú a jediná zaujímavosť čo nám po ceste ponúkol, bola silueta hradu v pozadí.

    Ale celkovo sme si to užili, tento jesenný deň bol ako stvorený na takúto krásnu etapu šuchotavím lístím.

    45.5km, 6h 58min, 1645 nastúpaných metrov
  • Veľký choč

    Veľký choč

    Krásna slnečná jesenná nedeľa ako stvorená na hory.

    Začínali sme v Likavke pri Ružomberku a už po pár kilometroch sme natrafili na prvú zaujímavosť- hrad Likava, videli sme však len jeho vonkajšie múry, pretože je z dôvodu rekonštrukcie dlhodobo uzavretý.

    Hrad Likava

    Aj tak sa majestátne vypína na skalnatom výbežku Predného Choča a stojí za to ho vdieť, keďže Likava patrí k najväčším hradným stavbám na území stredného Slovenska, mohutnosťou a výškou palácovitého komplexu horného hradu (viac ako 36 m nameraných v najvyššom bode severného paláca) sa zaraďuje medzi najvyššie hrady na Slovensku.

    Výhľad na hrad Likava

    Pokračujeme červenou značkou, na rázcestí zachádzame aj na vyhliadkové miesto na lúke pod vrcholom Predného Choča. Vyhliadka sa nachádza vo výške 1170 m n. m. a tvorí ju lúka, okolo ktorej je z troch strán les. Vyhliadka poskytuje výhľad najmä na juh.  vyhliadky sa nám naskytne výhľad na mesto Ružomberok, región Dolný Liptov a pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry.

    V sedle Spuštiak pokračujeme na Strednú Poľanu, z ktorej volíme zimnú cestu na Veľký Choč.

    Veľký Choč (1 611,0 m n. m.) je najvyšší vrch v Chočských vrchoch na Slovensku. Vrchol je turisticky veľmi vyhľadávaný. Má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Z vrcholu Choča je vynikajúci kruhový výhľad. Jeho vrchol je porastený kosodrevinou, od Valaskej Dubovej má mierne stúpajúci tvar, kým zo severu a od Lúčok je v príkrom zráze. A práve týmto príkrym zrázom sme zostupovali. Kvôli snehu, blatu a skalnatému podložiu sme zostupovali opatrne a pomaly. Najnebezpečnejšie miesta boli naštastie istené reťazami.

    Na Žimerovej sme z červenej odbočili a nasmerovali sme si to k Turíckemu tajchu. Jedná sa o naozaj maličkú vodnú plochu, ale aspoň nám poslúžil ako orientačný bod (odbočili sme tu nenápadnou lesnou cestičkou, ktorá nás naviedla zas na modrú turistickú značku. Po modrej sme už pokračovali až do Likavky (teda skoro, lebo sme zle odbočili a ponad pole sme zas zbehli až k hradu:D)

    25km, 3h56min aktívny čas, 4:38 spolu, 1566 nastúpaných metrov
  • Slovinsko 2025

    Slovinsko 2025

    4 dňový krátky výlet do Slovinska, na okraj Triglavského národného parku. Chalani bežali Julian alps trail run a my s Luckou sme ich išli podporiť a trochu si zabehať.

    Prvý deň sme prišli poobede a tak bolo na programe už len nájsť dobrú reštauráciu, nakúpiť potraviny a pozrieť si jazero Jasna.

    Jazero Jasna je názov dvoch navzájom prepojených jazier, ktoré sa nachádzajú len kúsok od Krajnskej gory. Je to alpské jazero s kryštáľovo čistou vodou a úchvatnou horskou scenériou.

    Taktiež sme sa prešli centrom Krajnskej gory, kde to už žilo nastávajúcimi pretekami. Je to menšie alpské mestečko s kopou dobrých reštaurácií a stánkami v centre.

    V piatok večer mali chalani štartovať a my s luckou sme doobeda išli odbehnúť jednu z kratších trás z Julian alps trail run. Vybrali sme si 25km trasu, ktorá nás zaviedla do kopcov nad údolie s parádnymi výhľadmi na Julské alpy, hlavne vrch Špik. Na náš vkus ale na tejto trase bolo dosť veľa asfaltu a primálo vody:D Odbehnúť nám to trvalo necelé 4 hoďky. Poobede sme sa zas vrátili do reštiky z predchádzajúceho dňa (Figo restaurant) kde nám naozaj chutilo.

    25.67km, 3h 51min, 875nastúpaných metrov

    V sobotu bolo na pláne povzbudiť chalanov a tak sme zbalili kočík a bike pre Antonka a zabehli 15km do dediny Gozd Matjulek – cestou sme si všimli odbočku na vodopády a tá ma vcelku zaujala. Chcela by som ich vidieť. Ale nebolo času, na občerstvovačku sme sa dostali asi pol hodinku pred Jožkom a tak sme si zatiaľ prešli dedinku Dovje, v jej strede bola nádrž s vodou a v nej boli obrie pstruhy.

    Pstruhy

    A mala krásne výhľady na Alpy. Jožko dobehol na svoj 107kilometer asi o 3tej poobede, bol riadne prehriaty a žalúdok protestoval, ale nohy celkom išli. Miloš mal predpokladaný príchod až o 6tej a to bolo dosť neskoro, na neho sme nemohli čakať. A tak sme behom pokračovali na poslednú občerstvovačku a z tade rýchlo do ciela kde sme stihli prísť pred jožkom asi len o minútu:)

    Z cyklomosta cestou do Dovje

    A keďže sme chceli povzbudiť aj Miloša, zas sme sa vrátili na poslednú občerstvovačku a potom znovu do ciela. Obaja chalani to zvládli parádne pod 24hodín.

    Dedinka Dovje

    v nedeľu sa už nikomu nechcelo, ale mne tie vodopády proste nedali a tak som si nastavila budík aby som ich stihla obehnúť ešte pred plánovaných odchodom o 10tej. po 3kilometroch asfaltu som vbehla do údolia Martujlek, ktoré je pomenované podľa potoka Martujlek prameniaceho vysoko v horách, pri klesaní potoka sa objavujú nádherné vodopády.

    Dolný vodopád Martuljek je najväčší a najpôsobivejší z vodopádov, ktorého voda padá kaskádami do malebného kaňonu z výšky viac ako 50 metrov. Je možné ho obdivovať z vyhliadkových plošín na turistickom chodníku.

    Dolný Martuljekov vodopád

    Nad dolným vodopádom sa nachádza horný vodopád Martuljek, skrytý klenok ukrytý medzi skalami rokliny. Horný vodopád je síce menší, ale nemenej veľkolepý. Vedie k nemu chodníček zabezpečený istiacimi lanami.

    Horný Martuljekov vodopád
    Niektoré časti cestičky boli dokonca na mape značené ako ferrata (na foto je však časť značená ako rebrík)
    14.25km, 1h 57 min, 479 nastúpaných metrov
  • Skymaraton Chopok

    Skymaraton Chopok

    Už dávno som nepretekala,hlavne z dôvodu, že máme kopu vlastných projektov a málo voľných víkendov:)

    Ale keď som dostala štartovné na skymaraton Chopok, neodmietla som a tak som sa 6.9.2025 postavila na štart pod Chopkom pred hotelom Srdiečko.

    Startovací výstrel spravádzalo hrmenie v pozadí a aj keĎ búrky predpovedali až na poobedie, prišli hneď ráno. V priebehu 30 minút som bola do nitky mokrá a podmienky boli o to ťažšie, šmykľavé korene, mokré kamene, blato.. Ale aspoň nebolo horúco.

    Počas búrky

    Po úvodnom stúpaní na Kosodrevinu nasledoval traverz skoro až po chatu M.R. Štefánika a dosť veľa úsekov sa dalo bežať, od chaty nasledoval dosť dlhý strmý úsek dole k jaskyni mŕtvych netopierov, kde bolo celkom šmykľavo, išla som relatívne pomaly a ustála som to bez pádu. Späť na Kosodrevinu viedol pekný celkom behateľný chodníček a tak som bežala koľko to len šlo.

    Po búrke aj slnko vyšlo

    Občerstvovačku som prebehla len s doplnením iontov a čakalo ma dlhé, naozaj dlhé stúpanie do Krížskeho sedla, tu som začala cítiť, že mi sily ubúdajú a veru mali prečo, skoro 20km a skoro nič som nezjedla.. chyba..

    prvá polka za mnou

    Na občerstvoačku na Chopku som to väčšinou odkráčala a tam som do seba napchala banán a horalku, doplnila tekutiny a po tatranskej žula preskákala až do Demänovského sedla, kde sa chodníček začal znovu dvíhať.. Už som cítila, že dnes to bude veľmi náročné, lebo síl bolo menej ako by som chcela, najmä do kopca..

    Ale zo strany od jasnej sa stále valila hmla

    Zbeh z Krúpovho sedla bol strmý, kamenisto blatitý a namáhavý, zobral mi veľa síl, ale lesík od Záveru širokej doliny bol nádherne hmlistý, mystický, machom pokrytý, ten som si užila.

    Mystický lesík

    Posledná občerstvovačka na Bielej púti a už len stúpanie, snažila som sa doplniť energiu, ale vedela som, že už to bude viac kráčanie ako behanie.. Až po Orliu skalu to ale celkom išlo, išla som celkom rezkým krokom. Ale hore zjazdovkou? To ma už totálne vyplo a ledva som išla z nohy na nohy, hlava ma chcela bolieť, žalúdok protestoval… Nebol to síce výkon roka, ale nevzdala som to, a vykráčala som to až do ciela, v ciely som bola ako 6ta žena s časom 7h 33min.

    Pomaly a ponuro hore zjazdovkou, miestami skoro značky nebolo vidieť
    43,4 km, 7h 33min, 2680m stúpania
  • SNP Girl’s projekt deň 8

    SNP Girl’s projekt deň 8

    Ďaľšia etapa našej cesty SNPčkou, tentokrát z čertovice do Hiadeľského sedla.

    Pre nás jedna z najkrajších etáp hrebeňom Nízkych Tatier, o niečo náročnejšia na logistiku a aj na výber počasia. Báli sme sa hlavne aby sme sa neupiekli, lebo na tejto časti hrebeňa sa voda dá doplniť len na horských chatách a nakoniec nám bolo zima:D Ranných 5 stupňov sa cez deň vyšplhalo sotva na 10 a na vetre bola pocitovka ešte nižšie. Polku cesty som bežala s rukavicami a aj čelenka musela byť. O deň neskôr vo Vysokých Tatrách dokonca nasnežilo.

    štartovací bod – čertovica

    Hlavné vrcholy sedeli v oblaku, ale aj tak sme si užili krásne výhľady. Aj turisticky bola táto etapa omnoho navštevovanejšia ako tie tie predošlé.

    Oblaky sa prelievali cez kopce celý deň

    Z čertovice sa začína stupákom do Kumštovho sedla, všade popri chodníčku sú zrelé maliny a čučoriedky, dokonca vyššie aj brusnice. Ale na ich spásanie veru nebolo času. Po necelých 2 hodinách sme pri chate M. R. Štefánika, ale nezastavujeme, máme v pláne až kávu na kamienke. Od štefáničky je už chodník oveľa viac technickejší, prechádzame kamennými poliami, čo náš postup značne spomaluje, a pomaličky začíname cítiť aj hlad.

    Lucka cestou na Štefáničku

    Po troch hodinách dorážame na Kamienku, kde si vychutnávame kávičku, parádny čaj z horských bylín a žemlu. 15km, 3 hodiny a 1100 nastúpaných metrov. Dnes to bude celodenný výlet:)

    Aj o tomot je cesta hrdinov SNP

    Pokračujeme cez Dereše, Poľanu, Chabenec až do sedla nad útuľňou Ďurková, kde sa od nás odpája Jožko a vracia sa späť po auto. S Luckou sa rozhodujeme nezastavovať, vody máme dosť a nie je až také teplo aby sme ju museli nutne doplniť. Máme zasebou 26km v čase skoro 5h a v nás mizne ďaľšia žemľa. Dnes nám chutí:D

    Smerujeme na Chochuľu, kde by sme sa mali stretnúť s MIlošom a zvyšok hrebeňa dobehnúť s ním. Hrebeň si s Luckou naozaj užívame, i keď mne je miestami zima. Miloš je rýchly a stíha zbehnúť až do sedla pod Skalkou. Nohy už máme celkom unavené a do cieľa ešte 12km.

    Pomaly to odsýpa, ale keď prejdeme Prašivú, spomalujeme úplne do kroku, strmý terén a šotolina predstavuje pre Lucku priveľké riziko zbiehania, má unavené nohy a bojí sa aby sa nepotkla. Popravde, nijak mi to nevadí a kráčam s ňou, nohy mám už tiež celkom pekne rozflákané.

    horské lúky

    Dostávame sa do hiadeľského sedla a natískajú sa nám spomienky ako sme práve v tomto mieste začínali etapu do sedla Šturec. Strminu kráčame, ale keď zlezieme na aspfalt, hrdinsky sa rozbiehame a bežíme až k autu. Radler, šlapky a suché tričko z nás robí dokonale šťastných ľudí:D S jožkom sa stretávame v reštike, kde dávame neskorý obed o veľkosti “celý deň som bežala”. Bola to paráda.

    44.19km, 8h 42 min aktívny čas (9:07 total), 2277 nastúpaných metrov

  • Výzva na Andrejcovú

    Výzva na Andrejcovú

    Tento mesiac prebieha výzva na Andrejcovú a ja som sa rozhodla sa zapojiť. Andrejcová je útuľňa v Nízkych Tatrách s prekrásnymi výhľadmi na tie Vysoké. Je položená v nadmorskej výške 1410 metrov nad morom. Už som ju raz v minulosti navštívila, keď sme bežali hrebeňom Nízkych Tatier, nikdy som však na ňu nešla z Pohorelej, kde bol štart tejto výzvy. A tak som sa rozhodla to vyskúšať.

    Trasa je relatívne krátka (3.5km), ale stúpanie je celkom strmé (595 nastúpaných m). A tak som sa veru poriadne zapotila, kým som vyliezla hore. Túto výzvu som zdolala za 39min a 22s.

    Samotná výstavba začala v máji 1968 a z veľkej časti boli použité lokálne suroviny; kameň a drevo. Upravený bol i blízky prameň a v októbri 1968 bola stavba skolaudovaná. Využívaná bola od začiatku turistami a trampami, počas letného spásania hôľnych lúk poskytovala útočisko aj pastierom či dokonca samotnému dobytku.

    Objekt dlho chátral a výraznejšie bol opravený až v roku 2005, kedy útulňu zčasti zrekonštruovali.

    Od roku 2014 je útulňa pod správou chatára Marek Šurinu, ktorý postupne za pomoci miestnych nadšencov objekt ako aj okolie revitalizuje a zveľaďuje. Opäť sa menila krytina na streche, opravil sa komín s vyhrievacím telesom, chata sa postupne celá zaizolovala aby mohla poskytnúť komfort a bezpečie aj v zimných mesiacoch.

    Aj samotný výstup ponúka nádherné výhľady a ako bonus sa môžete najesť saldkých malín, ktorých bolo naozaj neúrekom

    Útuľňa s výhľadom na Vysoké Tatry
    8.14km, 1h 11min, 595 nastúpaných m