Štartujeme o 6tej ráno z ubytovania v Mlynkách. Dnes nás čaká Dobšinský kopec, Voniarky, Čuntava a v Telgárte končíme.
Nohy sa ešte úplne nespamätali zo štvrtkového prebehu Veľkej Fatry, bežať dole kopcom vyslovene bolí. Ale príležitosť treba využiť a keď sme už tu, dáme aspoň kratšiu etapu.
Z ubytovania to máme na červenú do sedla Kruhová kilometer a 170 výškových metrov, je sviežo a my sa predierame malinčím mokrým od rosy. Občas si trochu pokričíme, predsa len včera sme videli výstražné tabuľky o zvýšenom výskyte medveďov.

Lúkami zbiehame k dobšinskému kopcu, križujeme asfalt a pomedzi stádo kráv smerujeme na Voniarky. Včera sme tu boli na bicykloch, dnes po vlastných. Pri chate Gápel doberám vodu. Cestička sa kľukatí pomedzi stromy, chvíľami nás zavedie na zakvitnuté lúky. Je tu nádherne. S Luckou sa zhodujeme, že toto je pre nás zataiľ najkrajsí úsek.



Od čuntavy trasa pokračuje už len štrkovou cestou, pre nás menej zaujímavou ako kľukatiace sa lesné chodníčky. Akoby na ospravedlnenie sa nám otvára výhľad na Tatry a my sa kocháme. Tipujeme to na Lomnický štít.

Za poslednou zákrutou sa nám ako na dlani ukáže Kráľova hoľa, tá nás však čaká až nabudúce, počas hrebeňovky Nízkych Tatier, dnes sa končí v Telgárte.

Už si robíme chúťky na kávu, trasa nás privádza na asfaltku, až tak sa nám to nepáči, ale čo už, z červenej sa neschádza 🙂

Prebiehame popri prameni hrona a oproti Chmarošskému viaduktu dávame pauzu v slávnom Depo kafe. Musíme uznať, kávu majú dobrú, len tá zmrzka by mohla byť oveľa lepšia. Most pochádza z roku 1933 a je prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu v Československu. Telgártska slučka patrí medzi najnáročnejšie železničné technické stavby na Slovensku, pretože vďaka Telgártskemu tunelu, Telgártskemu a Chmarošskému viaduktu prekonáva náročné stúpanie, až 31 metrov a sklon 12,5 ‰ (promile). Viadukt tvorí 9 oblúkov. Je vysoký 18 m, dlhý 113 metrov a prechádza ponad Gregorovu dolinu, nazývanú Chmaroška. Tento unikátny viadukt bol postavený počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia a na jeho budovaní sa podieľalo viac ako 7 000 ľudí. Na stavbe pracovali muži a ženy, väčšinou miestni obyvatelia.



Dobiehame do Telgártu, kde sa pri kostole stretávame s Ľubkou, ktorá nám veľmi ochotne doviezla auto z Mlyniek a tým pádom nám umožnila si túto etapu prebehnúť. Bola to naozaj prekrásna etapa, a skvelé ráno v horách.


















































