Running, hiking, biking

Category: SNP_sk

  • SNP girl’s project, deň 17

    SNP girl’s project, deň 17

    Ďaľšia etapa trasy hrdinov SNP, tento krát z kúpeľov Štós až po Dobšinský kopec. Čakala nás dlhá etapa a k tomu sme museli prirátať aj dlhé cestovanie autom, čo znamenalo veľmi skoré ranné vstávanie. Z Bystrice sme odchádzali už o pol 5 ráno, raňajky aj rannú kávu som si vychutnávala cestou v aute. Do kúpeľov Štós sme dorazili o 7:15 a o pár minútiek neskôr sme už cupkali po červenej značke:)

    Vzduch sa rýchlo okrieval a ja som sa už po pár kilometroch prezliekala z bundičky až do kraťasov. Po ceste by malo byť dosť studničiek a tak máme všetci len po dve pollitrové fľašky, ktprých obsah v nás veľmi rýchlo mizne. Prvá voda mala byť pri poľovníckej chate Pipitka, keď sme však k nej s nádejou dobehli, nebola tam ani kvapka vody. Rýchlo prehľadávame mapu, kde by sa mala nachádzať ďaľšia studnička, pretože už nám ostáva asi len dva deci vody. Naštastie najbližšia studnička je len 3.5km od nás a tak bežíme ďaľej.

    Zo začiatku bola trasa na výhľady skúpejšia

    Pri útuľni SNP Úhorná stretávame dvoch chalanov čo tam prespávali a pýtame sa na vodu. Vravia, že voda v prameni Smolníka síce je, avšak iba kvapká, že včera tam dali zrezanú fľašku a že si kľúdne môžeme zobrať čo nakvapkalo. Ušetrili nám aspoň pol hodiny čakania, kým by nám voda nakvapkala do všetkých fľašiek (5 zo 6tich sme vďaka nim naplnili veľmi rýchlo). A kým čakáme na posledný polliter, desiatujeme žemle a dopĺňame energiu.

    Vo vzduchu je už cítiť predzvesť jesene

    Prechádzame úhornianskym sedlom a v polovici cesty na Skalisko stretávame jožka, ktorý išiel odviezť auto do cieľa a bežal nám oproti. Je oveľa rýchlejší ako mi a tak máme na konte skoro rovnaký počet kilometrov, on 30, my 31.

    Kúsok za chatou Volovec

    Zo Skaliska zbiehame na chatu Volovec, jednak na radler a jednak nám už zas dochádza voda a ďaľšia je až o 15 kilometrov. Radler nás všetkých parádne osvieži a po polhodinke už sme zas na nohách smer sedlo Súľová.

    Výhľad na Tatry

    Zo sedla na nás čaká ešte jedno nepríjemné stúpanie a potom vraj sú to už len vlnky. Nuž ale aj na vlnky treba mať energiu:D

    V stúpaní zo sedla Súľová

    Po ceste prebiehame popri útulni Gálová, krásne miesto s úžasným výhľadom, avšak kvôli dezinfekcii bola chata zavretá.

    Výhľad spred útulni Gálová
    Útuľňa Gálová

    Nasleduje zbeh lesnou cestičkou, konečne oddychovejší úsek až po vyhliadkovú vežu Suchý vrch, kde sa z cyklo cesty odpájame a zas musíme sľapať do kopca. Úprimne, máme už celkom dosť, v nohách cez 50 kilometrov a každý kopček začína byť výzvou.

    Vyhlaidka Suchý vrch

    Konečne dobiehame do sedla Kruhová, ktoré už poznáme, minule sme túto časť už prebehli, konečne, už len 5 kilometrov. Nevládzeme a zvyšok už len pri západe slnka odkráčame. Aj tak sme všetci spokojní, že sme to zvládli.

    62.1km, 9:23 aktívny čas, 10:55 spolu, 2399 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project, deň 16

    SNP girl’s project, deň 16

    Konečne sa to podarilo! Túto etapu sme mali v pláne už asi 5x, ale vždy sme ju museli presunúť kvôli nevhodnému počasiu an hrebeni, prípadne iným problémom. A tak sme konečne zabehli z Telgártu až na Čertovicu.

    Zakvitnutý vres

    V Telgárte parkujeme pri kostole, presne na tom istom mieste, kde minule naša etapa skončila. Prebehneme mestom a za chvíľočku sme na odbočke do lesa. Včera pršalo, a tak sú tráva aj stromčeky ešte mokré, čo samozrejme znamená, že po chvíľke sú mokré aj moje nohy:) Najskôr stúpame hustým lesom, potom popod stožiare až na horské pasienky, slnko sa strieda s hmlou, teplo so zimou.

    Brusnice a čučoriedky

    Cestou na Kráľovu hoľu nám príroda nachystala prekrásne divadlo, na Kráľovej holi však všetko zastrela nepriestupnou hmlou, ktorá sa s nami držala ešte pekných pár kilometrov.

    V stúpaní na Kráľovu holu

    Na Andrejcovej sme si dali prestávku, pivko, chlebík a doplniť fľašky z prameňa. Tešila som na výhľad na Vysoké Tatry, ktorý je z radeto nádherný, dnes nám však nebol dopiaty a tak sme pokračovali ďalej.

    Cestička kosodrevinou
    Prevalujúca sa hmla

    Po zvyšok cesty nám už slniečko svietilo a vďaka včerajšiemu daždu boli aj studničky plné.

    Sem tam sa v druhej polke odhalil aj nejaký ten výhľad

    Avšak od útuľne Ramža skoro až po Čertovicu bol chodník vcelku zarastený a tak sme o behu mohli viac menej len snívať a postupovali sme len pomaly. Mne osobne sa prvá polka dnešného dňa páčila oveľa viac ako druhé polovica, aj napiek výživnému stúpaniu na Kráľovu hoľu.

    45km, 9:25 aktívny čas, 9:46 spolu, 2704 nastúpaných metrov

  • SNP girls project, deň 15

    Tentokrát z Jahodnej do Štósu. Pokračujeme tretí deň po sebe, ráno vystupujeme z auta na tom istom mieste, kde sme včera skončili. Je ráno, ale slniečko už vykúka a sľubuje nám teplý deň.

    Studnička pod Tisíckou

    Stúpame hore zjazdovkou na vrch kopca Jahodná, nasleduje pekná lesná cesta a prichádzame k Holému Vrchu. V studničke pod Tisíckou doplňame vodu – ani nemôžeme inak, pri nej je totiž nápis, že kto sa z vladenky napije, SNP-čku dobyje. Tak hádam ju zdoláme 🙂

    Pokračujeme smerom na Kojšovskú hoľu a na naše prekvapenie cez samotný vrchol SNPčka nevedie, stočí sa k chate Erika v sedle pod Kojšovskou hoľou. Pri chate Erika sa kocháme výhľadmi, Vysoké Tatry máme ako na dlani a ešte dlho nás po ceste sprevádzajú ako nemý strážcovia. Je tu nádherne.

    Vysoké Tatry v pozadí

    Pokračujeme na Kloptáň, kde je aj rozhľadňa – táto rozhľadňa je však len pre odvážnych, strmé rebríky bez zábradlia a len malá plošinka na jej vrchu. Ale aj tak som neodolala a s trasúcimi kolenami som vyšla až na úplný vrch.

    Z rozhľadne Kloptáň

    Jedny z posledných výhľadov si užívame na Zbojníckej skale a pomaly klesáme ku kúpeľom v Štóse, kde máme naše posledné prenocovanie na tejto trase. Kúpele samotné sú pre nás sklamaním, sú pridrahé a budovy majú už tie najlepšie časy za sebou. Avšak vzduch tu je skvelý, to sa musí uznať:)

    35.7km, 5:32min, 1465 nastúpaných metrov
  • SNP girls project deň 14

    SNP girls project deň 14

    Alebo z Kysaku do Jahodnej:)

    Ráno začíname pred obecným úradom v Kysaku, ale dedinou prechádzame len krátko a dostávame sa na lesný chodníček vedúci popri potôčiku.

    Jánošíkova bašta

    Míňame chatovú oblasť a začíname stúpať k Janošíkovej bašte. Ide o približne 50 metrov vysoký skalný masív, ktorý pôsobí ako prirodzená pevnosť (asi preto ten názov), z ktorého sa je možné vidieť panoramatické výhľady na krajinu v okolí Košíc. Kocháme sa výhľadmi iba chvíľku a znovu sa ponárame do lesa, ktorý má nádherne sviežu zelenú farbu.

    Výhľad z Jánošíkovej bašty

    Oproti včerajšku sú tieto lesné traily veľmi príjemnou zmenou. Lesom pokračujeme až k chate Hrešná, pri ktorej sú porozkladané lákavo vyzerajúce kresielka s výhľadom na Košice.

    Tento krát sme obišli bez piva:)
    Hrešná

    Odolávame pokušeniu sadnúť si a len tak leňošiť a pokračujeme poľnou cestou dole do Košíc. Slnko začína hriať a voda sa míňa a tak dúfame, že v Košiciach v Čermeli bude bufet otvorený. Asi sme príliš rýchly, prichádzame tam polhodinu pred otvorením:D

    Lúky v okolí Košíc

    Pokračujeme na Bankov, kde sa nám konečne podarilo nájsť otovrenú hotelovú kaviareň, dopĺňame vodu, kávu, radler…

    Táto etapa bola po včerajšku za odmenu

    čaká nás posledných 7 kilometrov, prevažne mierneho stúpania, našťastie lesom, ktoré vďaka osvieženiu v kaviarni ubiehajú relatívne rýchlo. Dnešnú etapu končíme pred chatou na Jahodnej. S Luckou si dávame grepové nealko pivo od Bernarda, ktoré je jednoducho božské a spomíname na etapu v Čičmanoch , kde sme ho prvý krát pili minulý rok. Vďaka tomuto nášmu projektíku sme spoznali toľko krásnych miest na Slovensku, o ktorých sme ani netušili, že existujú a to nás ešte pár etáp čaká 🙂

    29.7km 4:19 aktívny čas, 4:48 spolu, 1169 nastúpaných metrov.
  • SNP girl’s project, deň 13

    SNP girl’s project, deň 13

    Ráno vyrážame na štart z Košíc do Terne. Auto parkujeme na tom istom mieste pri kostole, kde sme nasposledy skončili etapu. Je polooblačno a relatívne teplo, no naštastie nie príliš, lebo na tejto etape nás čaká dosť veľa asfaltu.

    Pravidelne sa strieda asflatka, s kúskami lúk, či lesom. Po asi 20tich kilometroch sa všetci zhodneme, že zatiaľ je to najmenej zaujímavá etapa a to najzaujímavejšie čo sme videli bol pivovar. Prebiehame cez Veľký a Malý Šariš a začína byť teplo. Som úprimne rada, že túto časť SNP-čky len bežím a nemusím ju celý deň kráčať po rozohriatom asfalte s obrím batohom.

    Dostávame sa do Cemjaty a tu prebiehame popri diviačej obore a pekných rybníkoch, pokračujeme cez Janov a Radice a stretávame Jožka, ktorý odviezol auto do cieľa v Kysaku a beží nám naproti.

    Pred nami je najkrajšia časť dnešného behu a to pekná lesná cestička lemujúca Hornád.

    V Kysaku sme všetci radi, že dnešná asfaltová celkom úmorná etapa je za nami:) Večer si však spravíme radosť a ideme si pozrieť Košice, konkrétne staré mesto a podarí sa nám naraziť na najdlšie fungujúcu reštauráciu na Slovensku (viac ako 500 rokov prevádzky), kde majú parádne remeselné pivko.

    42.67km, 5h 11min aktívny čas, 5h 28min spolu, 887 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project, deň 12

    SNP girl’s project, deň 12

    Tretí deň na východe, kedy sme mali v nohách za posledné dva dni viac ako 80 kilometrov, sa niesol v pomalšom duchu. Ráno štartujeme z toho istého bodu v Bardejove, kde sme ukončili včerajšiu etapu.

    Mimochodom Bardejovské radničné námestie patrí medzi jedno z najkrajších na Slovensku. Veľká škoda, že SNPčka ho obchádza, určite stojí za to si spraviť menšiu odbočku.

    Námestie je obdĺžnikové a je z troch strán obkolesené radovou zástavbou typických úzkych meštianskych domov. Na severnej strane námestia je dominanta mesta – Bazilika minor Sv. Egídia, prepojená s renesančnou budovou bývalej mestskej humanitnej školy.

    Neopísateľnú atmosféru bardejovského námestia umocňuje jeho reprezentačná budova radnice zo 16. storočia, postavená v goticko – renesančnom štýle. Nachádza sa v nej expozícia Šarišského múzea venujúca sa histórii mesta.

    Mihaľov

    Prechádzame cez malebnú dedinku Mihaľov a pokračujeme až do Hervatova, bežíme prekvapivo dlho po asfaltových cestách, čo je síce značne rýchlejšie, ale zas menej zábavné :).

    Kostol sv. Františka z Assisi

    V Hervatove sa nachádza drevený kostolík sv. Františka z Assisi a je obklopený kamennou hradbou pokrytou dreveným šindlom. Tento kostolík sa nachádza aj na zozname svetového dedičstva UNESCO. Bol postavený na konci 15. storočia v gotickom slohu a je naším najstarším zachovaným dreveným kostolom v gotickom slohu. Jeho exteriér zostal aj po viac ako polovici tisícročia takmer nedotknutý. Do vnútra sa nám však nepodarilo dostať.

    Krížová cesta smerom na Žobrák

    Opúšťame asfalt a začíname stúpať naozaj strmou krížovou cestou na vrch Žobrák. Na jeho vrchu sa nachádza malá kaplnka a o kúsok ďalej aj útulňa a rozhľadňa.

    Výhľady z rozhľadne na vrchu Žobrák

    Pokračujeme cez Bukový vrch na Čergov, ktorý je najvyšším bodom dnešnej etapy. Okolo Bukového vrchu sme ešte našli aj pozostatky snehovej pokrývky.

    Z Čergova nás čaká už len klesanie až do Terne, začína byť teplo, vody máme už len štipku a už sa tešíme na radler, čo máme odložený v aute v ciely:)

    34.19km, 5:47 aktívny čas, 1346 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project, deň 11

    SNP girl’s project, deň 11

    NOhy po včerajšku prekvapivo fungujú a my sa vydávame na ďalšiu etapu, tento krát z Kurimky do Bardejova.

    Trojrozmerný erb Zborova

    Krásnym spestrením trasy je hrad Zborov (na ktorý ale vedie zachádzka, preto sme si ho boli pozrieť včera v rámci aktívnej regenerácie:) Najstaršie zmienky o Zborovskom hrade, alebo tiež prezývanom Makovický hrad pochádzajú zo začiatku 14. storočia.  V minulosti bol dôležitým obranným hradom.

    Pôvodný kráľovský gotický hrad nemal spočiatku veľkú rozlohu. Skladal sa z mohutnej hranolovitej veže, paláca a nepravidelného nádvoria, do ktorého pribúdali neskôr ďalšie budovy. V čase, keď sa krajina pripravovala na obranu pred osmanskou agresiou, bol tento gotický hrad prestavaný na veľmi modernú renesančnú reprezentatívnu pevnosť so základným opevnením podľa vzoru talianskej architektúry. Noví majitelia zrekonštruovali najstaršie časti, rozšírili obytné aj hospodárske priestory a hradby. Okrem prestavby základného horného hradu prestavali tiež druhé nádvorie a k nemu pribudlo ešte tretie nádvorie s polkruhovou baštou, obranným múrom a strielňami. Na tretie nádvorie sa vstupovalo dômyselnou vstupnou bránou na juhozápadnej strane s padacím mostom. Systém trojitého opevnenia mal znemožniť prepadnutie hradu a zaistiť ho pred dobytím aj v prípade, že by nepriateľ obsadil vstupnú bránu. Od roku 1680 však chátral a jeho osud spečatili v roku 1914 boje medzi ruskou armádou a rakúsko-uhorským vojskom v chotári obce, ktoré ruiny hradu ťažko poškodili . Po vojne sa hrad ďalej rozpadal a z kedysi majestátneho feudálneho sídla zostali len ruiny.

    Vnútorné nádvorie Zborova

    Dnes sa v areáli Zborovského hradu zachovali múry a torzá architektúr. Miestami sú v múroch zachované strieľne, nárožné kvádrovanie, otvory okien či dvier. Od roku 2010 prebiehajú na hrade revitalizačné práce.

    Hrad zborov

    Zo Zborova začíname stúpať na Stebnícku Maguru, je teplo, slniečko svieti a v lese kvitnú snežienky. To je síce krásne, ale voda vo fľaškách sa podozrivo rýchlo míňa 🙂

    Rozhľadňa na Stebníckej Magure

    Na vrchole stebnícke Magury sa nachádza parádna rozhľadňa (na ktorú vedie nekonečné točité schodisko). Novopostavená vyhliadková veža sa podobá na takzvanú Berzewiczovú vežu postavenú v roku 1905 na rovnakom  mieste, ktorá bola zničená počas prvej svetovej vojny v roku 1918, replika veže odráža pôvodný dizajn.

    Vysmädnutí zbiehame do Bardejovských kúpeľov, kde po chvíli blúdenia a hľadania nachádzame mionerálne pramene.

    Sú našou záchranou, dopĺňame fľaše a vyrážame kúpeľnou promenádou k poslednému kopčeku, ktorý nás delí od Bardejova.

    Bardejovské minerálne pramene
    32.34km, 5:55 aktívny čas, 1402 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project, deň 10

    SNP girl’s project, deň 10

    Konečne sa nám podarilo dostať sa na východ a postaviť sa na štart cesty hrdinov SNP, ktorá začína v Duklianskom priesmyku na hraniciach s Poľskom. Legendárna slovenská hrebeňovka má za sebou takmer sto rokov. Vznikla ako Štefánikova cesta, ktorá zanikla a znovu ožila ako Cesta hrdinov SNP. 

    Túto etapu sprevádzali najmä tanky

    Novú podobu magistrály prinieslo stretnutie predsedov krajských značkárskych komisií v roku 1956, kde bolo rozhodnuté o vybudovaní Slovenskej magistrály z Devína na Duklu. Napriek tomu, že obdobie po roku 1938 turizmu neprialo, asi ¾ pôvodnej Štefánikovej cesty sa podarilo zachovať a začleniť do novej diaľkovej trasy s číslom 001. Názov „Cesta hrdinov SNP“ bol zavedený až v roku 1959.

    Aby sa nikdy nezabudlo, čo sa tu v minulosti odohralo

    A práve Dukliansky priesmyk bol v prvých rokoch po vojne stále nebezpečný, pretože v ňom nachádzali mínové polia, takže sme sa snažili, čo najmenej odbáčať z trasy, čo nie vždy bolo ľahké, najmä na asi 3kilometrovom úseku znehodnotenom ťažbou, ktorý bol plný blata vyše členkov.

    Aj takto vyzerá turistická trasa

    Táto etapa bola pre nás zvláštna, hlavne preto, že sme sa prvý krát stretali s pamätníkmi a pozostatkami z vojny. Pri samotnom Duklianskom priesmyku sa nachádza pamätník a cintorín príslušníkov 1. československého armádneho zboru, na cintoríne sú hroby s menami 1 265 padlých bojovníkov. Pod sedlom stojí kamenný pylón (je naozaj monumentálny, má výšku 28 m).

    Následne sme bežali aj okolo lietadla a pomedzi tanky a po pár kilometroch sme sa dostali do Údolia smrti. V roku 1969 bola v priestore Údolia smrti ako symbol ťažkých tankových bojov vybudovaná tzv. tanková rota v útoku. Tvorí ju osem stredných tankov rozmiestnených do bojového postavenia na lúke nachádzajúcej sa medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Pisaná. Spolu s inštaláciou tankovej techniky boli v tomto priestore vytvorené aj zákopy a osadené nemecké protitankové prekážky v podobe tzv. dračích zubov. V apríli 2019 bol v priestore tankovej roty tiež osadený nápis „ÚDOLIE SMRTI“ s rozmermi 9,98 x 2,90 metra. V rámci Slovenska ide pritom o najväčší horizontálny nápis umiestnený v exteriéri. V októbri 2021 bola pri ňom následne postavená aj 13,5 metra vysoká štvorposchodová rozhľadňa, ktorá svojim špecifickým tvarom pripomína náboj do československej pušky vzor 24.

    protitankové dračie zuby
    Údolie smrti

    Dobiehame do Svidníka a hneď na jeho okraji sa nachádza areál duklianskeho bojiska s monumentálnym Pamätníkom sovietskej armády. Samotný pylón pamätníka má tvar štvorbokého ihlanu a jeho celková výška dosahuje 37 metrov. Ukončený je päťramennou hviezdou, ktorá meria 3,5 metra. Do štvorcového piedestálu pylónu boli osadené veľkorozmerné umelecké reliéfy. Ako základný stavebný materiál bol použitý predovšetkým spišský travertín, ktorý sa dovážal zo Spišského Podhradia. Pôvodný pamôtník je z roku 1954, avšak v rokoch 2017-2021 prešiel celkovou revitalizáciou. Vedľa pamätníka sa ešte nachádza vonkajšia expozícia múzea s exponátmi bojovej techniky.

    Pamätník vo Svidníku

    Opúšťame mesto a stúpame na Čiernu horu, kde sa nachádza pomerne novopostavená útuľňa a aj vyhliadková veža, ktorá je pri vetre celkom adrenalínovou atrakciou.

    Na vyhlaidkovej veži

    V útulni sú zaujímavé fotky dokumentujúce stavbu tejto vyhliadkovej veže.

    V útulni čierna hora

    Dnešnú etapu končíme v Kurimke, odkiaľ plánujeme zajtra pokračovať.

    44km, 7:08 aktívny čas, 1277 nasúpaných metrov.
  • SNP girl’s project deň 9

    SNP girl’s project deň 9

    Tento krát na náš čakala 45km dlhá etapa zo Zliechova do Trenčína. O 7mej ráno sme zastavili auto pred tými istými potravinami, kde sme minule končili etapu. Na november bol nadpriemerne teplý deň, slniečko presvitalo cez oblaky, ideálne počasie na behanie.

    Strmá časť výstupu

    Cestička sa vlnila hore dole lúkami, neskôr sa zmenila na lesnú cestu a pomaly sme stúpali na Vápeč. Stúpanie bolo dlhé, hádam aj 10 kilometrov, ale len veľmi mierne. Až samotný záver bol strmší, ale zato nás Vápeč odmenil krásnym kruhovým výhľadom do širokého okolia.

    Na vrchu Vápeč
    Výhľady z Vápeču

    Následne sme sklesali do Hornej Poruby a pokračovali dlho lesnou cestou pokrytou lístím. Lístie zakrývalo mláky, bahno a aj korene či kamene, takže každý z nás skočil aspoň do jednej mláky. Niekde pri kamenných vrátach sme stretli Jožka, ktorý išiel zaviezť auto do cieľa v Trenčíne a bežal nám oproti. Už sme sa všetci tešili na nejaké ošvieženei v Trenčianskych Tepliciach. Našli sme si krčmičku v baračke pri jazierku a nealko radler v nás len tak mizol.

    Za Hornou Porubou

    Z Teplíc do Trenčína to bolo zas lístím zapadaním lesním chodníčkom, tak povediac len cez kopec. Trenčín nás však vytrápil, 5 kilometrov po asfalte, prebiehanie z jednej strany cesty na druhú a jediná zaujímavosť čo nám po ceste ponúkol, bola silueta hradu v pozadí.

    Ale celkovo sme si to užili, tento jesenný deň bol ako stvorený na takúto krásnu etapu šuchotavím lístím.

    45.5km, 6h 58min, 1645 nastúpaných metrov
  • SNP Girl’s projekt deň 8

    SNP Girl’s projekt deň 8

    Ďaľšia etapa našej cesty SNPčkou, tentokrát z čertovice do Hiadeľského sedla.

    Pre nás jedna z najkrajších etáp hrebeňom Nízkych Tatier, o niečo náročnejšia na logistiku a aj na výber počasia. Báli sme sa hlavne aby sme sa neupiekli, lebo na tejto časti hrebeňa sa voda dá doplniť len na horských chatách a nakoniec nám bolo zima:D Ranných 5 stupňov sa cez deň vyšplhalo sotva na 10 a na vetre bola pocitovka ešte nižšie. Polku cesty som bežala s rukavicami a aj čelenka musela byť. O deň neskôr vo Vysokých Tatrách dokonca nasnežilo.

    štartovací bod – čertovica

    Hlavné vrcholy sedeli v oblaku, ale aj tak sme si užili krásne výhľady. Aj turisticky bola táto etapa omnoho navštevovanejšia ako tie tie predošlé.

    Oblaky sa prelievali cez kopce celý deň

    Z čertovice sa začína stupákom do Kumštovho sedla, všade popri chodníčku sú zrelé maliny a čučoriedky, dokonca vyššie aj brusnice. Ale na ich spásanie veru nebolo času. Po necelých 2 hodinách sme pri chate M. R. Štefánika, ale nezastavujeme, máme v pláne až kávu na kamienke. Od štefáničky je už chodník oveľa viac technickejší, prechádzame kamennými poliami, čo náš postup značne spomaluje, a pomaličky začíname cítiť aj hlad.

    Lucka cestou na Štefáničku

    Po troch hodinách dorážame na Kamienku, kde si vychutnávame kávičku, parádny čaj z horských bylín a žemlu. 15km, 3 hodiny a 1100 nastúpaných metrov. Dnes to bude celodenný výlet:)

    Aj o tomot je cesta hrdinov SNP

    Pokračujeme cez Dereše, Poľanu, Chabenec až do sedla nad útuľňou Ďurková, kde sa od nás odpája Jožko a vracia sa späť po auto. S Luckou sa rozhodujeme nezastavovať, vody máme dosť a nie je až také teplo aby sme ju museli nutne doplniť. Máme zasebou 26km v čase skoro 5h a v nás mizne ďaľšia žemľa. Dnes nám chutí:D

    Smerujeme na Chochuľu, kde by sme sa mali stretnúť s MIlošom a zvyšok hrebeňa dobehnúť s ním. Hrebeň si s Luckou naozaj užívame, i keď mne je miestami zima. Miloš je rýchly a stíha zbehnúť až do sedla pod Skalkou. Nohy už máme celkom unavené a do cieľa ešte 12km.

    Pomaly to odsýpa, ale keď prejdeme Prašivú, spomalujeme úplne do kroku, strmý terén a šotolina predstavuje pre Lucku priveľké riziko zbiehania, má unavené nohy a bojí sa aby sa nepotkla. Popravde, nijak mi to nevadí a kráčam s ňou, nohy mám už tiež celkom pekne rozflákané.

    horské lúky

    Dostávame sa do hiadeľského sedla a natískajú sa nám spomienky ako sme práve v tomto mieste začínali etapu do sedla Šturec. Strminu kráčame, ale keď zlezieme na aspfalt, hrdinsky sa rozbiehame a bežíme až k autu. Radler, šlapky a suché tričko z nás robí dokonale šťastných ľudí:D S jožkom sa stretávame v reštike, kde dávame neskorý obed o veľkosti “celý deň som bežala”. Bola to paráda.

    44.19km, 8h 42 min aktívny čas (9:07 total), 2277 nastúpaných metrov