-
Tematín a Beckov s Dávidom
Inšpirovaná mini knižkou Považská hradná cesta, ktorú sa nám podarilo minule získať na hrade Uhrovec a ktorá ma hneď nakopla na nové dobrodruštvá sme sa vydali na hrad Tematín. Tematín sa nachádza v pohorí Považský Inovec na západe Slovenska. Vznikol okolo roku 1250 pri hranici Uhroska po vpáde tatárskych vojsk na anše územie. V roku 1710 bol hrad poškodený a odvtedy pustol, našťastie sa ho ujali dobrovoľníci a začala sa jeho rekonštrukcia.
Vchod do hradu Tamatín Tematín nepatrí medzi hrady kam sa viete doviezť autom, je potrebné si naň vyšľapať, pričom si môžete vybrať z viacerých trás. My sme si vybrali 5 kilometrovú trasu z obce Lúka, ktorá na záver prekonáva celkom veľké prevýšenie.
Zrekonštruované budovy hradu Tematín Na hrade je symbolické vstupné, bufet, a jedna krásne zrekonštruovaná obytná časť, zvyšné ruiny sú buď zrekonštruované z časti, alebo ich rekonštrukcia ešte len čaká.
Tematín Z hradu je krásny výhľad a počas našej návštevy tu boli dokonca aj dielničky pre deti.
Tematín Nachádzala sa tu aj mapka hore spomínanej Považskej hradnej cesty a keď som zistila, že hrad Beckov je od nás len kúštik, už nebolo cesty späť a bol ďalšou (neplánovanou) zastávkou na dnešnom výlete.
Čo sa týka Beckova, autom sa dostanete skoro až na hrad, hrad je naozaj veľký a z veľkej časti zrekonštruovaný. Čo už však nie je symbolické je vstupné a parkovné:D
Vo vnútri hradu sú dokonca výstavky s pôvodnou keramikou, hrami, dobovým oblečením, môžete si tu poskladať drevené puzzle hradu, pozrieť videá o živote na hrade, či písať brkom. Kaplnka má krásne obnovené okná a obnovené sú aj niektoré miestnosti. Nám sa však najviac páčilo pri hradnej studni, ktorú strážil drak, aj keď sme k nej museli prekonať množstvo schodov.
Nádvorie na hrade Beckov Na tento hrad určite nestačí tá hodinka, ktorá nám ostávala do záverečnej, odporúčam si vyhradiť aspoň dve:)
Dobové stolovanie na hrade Beckov Dávid mal v čase výletu 7 rokov.
11.91km, 3:20 aktívny čas, 4:24 spolu, 433 nastúpaných metrov -
Hrad Uhrovec s Dávidom
Všetky hrady v našom blízkom okolí už máme pobehané, a tak za dobrodružstvom musíme zájsť už celkom ďaleko. Uhrovec som mala vyhliadnutý už dlhšie a konečne nastali vhodné okolnosti a tak sme sa jednu slnečnú sobotu vydali preskúmať tento hrad.
Išli sme len ja a Dávidko a tak som do navigácie zadala Uhrovecké podhradie. Neverte navigácii v aute! zaviedla nás na koniec cesty a poslal nás ešte 7 kilometrov lesom:D Po krátkom skúmaní mpay sa mi ju podarilo prestaviť na správny cieľ, ale zašli sme si dobrú polhodinku… Autom sme nešli až tesne pod hrad, zvolila som trošku dlhšiu cestu, veď bolo krásne a tak sme sa prešli uhroveckými lúkami. A lúky sa nám odmenila krásnymi šafránmi.
Šafrány na lúke Turistická značka pri parkovisku pod hradom hovorila, že na hrad je to 45 minút, Dávid to vzal ako výzvu a dobreže nebežal hore kopcom. Pri hradne sme boli za 25minút aj to preto, že ja som nestíhala:D
Cestou na hrad Hrad Uhrovec sa nachádza v Strážovských vrchoch, má zachovalú kaplnku a veže, rozsiahli palác, kde stále môžeme pozorovať krb, záchody, cisterny.
Vstupná brána hradu Hrad mal veľmi dobrú polohu a preto sa nestával centrom bojov a aj preto vraj nikdy nebol dobitý.
Avšak hrad v priebehu 18teho storočia stratil svoju pôvodnú funkciu a po požiari v roku 1848 začal pustnúť. Momentálne existujú snahy o jeho záchranu a obnovu.
sčasti obnovená hospodárska budova Na hrade sa dokonca nachádza bufet a ak máte šťastie, tak veľmi milé panie vyprážajú čerstvé langoše a šišky (my sme to šťastie mali a takýto langoš sme mali ako olovrant).
Delo a strieľňa 
Ruiny hradu V čase výletu mal Dávid 7 rokov.
7.88km, 2:22 aktívny čas, 3:00 spolu, 379 nastúpaných metrov -
SNP girl’s project, deň 17
Ďaľšia etapa trasy hrdinov SNP, tento krát z kúpeľov Štós až po Dobšinský kopec. Čakala nás dlhá etapa a k tomu sme museli prirátať aj dlhé cestovanie autom, čo znamenalo veľmi skoré ranné vstávanie. Z Bystrice sme odchádzali už o pol 5 ráno, raňajky aj rannú kávu som si vychutnávala cestou v aute. Do kúpeľov Štós sme dorazili o 7:15 a o pár minútiek neskôr sme už cupkali po červenej značke:)
Vzduch sa rýchlo okrieval a ja som sa už po pár kilometroch prezliekala z bundičky až do kraťasov. Po ceste by malo byť dosť studničiek a tak máme všetci len po dve pollitrové fľašky, ktprých obsah v nás veľmi rýchlo mizne. Prvá voda mala byť pri poľovníckej chate Pipitka, keď sme však k nej s nádejou dobehli, nebola tam ani kvapka vody. Rýchlo prehľadávame mapu, kde by sa mala nachádzať ďaľšia studnička, pretože už nám ostáva asi len dva deci vody. Naštastie najbližšia studnička je len 3.5km od nás a tak bežíme ďaľej.
Zo začiatku bola trasa na výhľady skúpejšia Pri útuľni SNP Úhorná stretávame dvoch chalanov čo tam prespávali a pýtame sa na vodu. Vravia, že voda v prameni Smolníka síce je, avšak iba kvapká, že včera tam dali zrezanú fľašku a že si kľúdne môžeme zobrať čo nakvapkalo. Ušetrili nám aspoň pol hodiny čakania, kým by nám voda nakvapkala do všetkých fľašiek (5 zo 6tich sme vďaka nim naplnili veľmi rýchlo). A kým čakáme na posledný polliter, desiatujeme žemle a dopĺňame energiu.
Vo vzduchu je už cítiť predzvesť jesene Prechádzame úhornianskym sedlom a v polovici cesty na Skalisko stretávame jožka, ktorý išiel odviezť auto do cieľa a bežal nám oproti. Je oveľa rýchlejší ako mi a tak máme na konte skoro rovnaký počet kilometrov, on 30, my 31.
Kúsok za chatou Volovec Zo Skaliska zbiehame na chatu Volovec, jednak na radler a jednak nám už zas dochádza voda a ďaľšia je až o 15 kilometrov. Radler nás všetkých parádne osvieži a po polhodinke už sme zas na nohách smer sedlo Súľová.
Výhľad na Tatry Zo sedla na nás čaká ešte jedno nepríjemné stúpanie a potom vraj sú to už len vlnky. Nuž ale aj na vlnky treba mať energiu:D
V stúpaní zo sedla Súľová Po ceste prebiehame popri útulni Gálová, krásne miesto s úžasným výhľadom, avšak kvôli dezinfekcii bola chata zavretá.
Výhľad spred útulni Gálová 
Útuľňa Gálová Nasleduje zbeh lesnou cestičkou, konečne oddychovejší úsek až po vyhliadkovú vežu Suchý vrch, kde sa z cyklo cesty odpájame a zas musíme sľapať do kopca. Úprimne, máme už celkom dosť, v nohách cez 50 kilometrov a každý kopček začína byť výzvou.
Vyhlaidka Suchý vrch Konečne dobiehame do sedla Kruhová, ktoré už poznáme, minule sme túto časť už prebehli, konečne, už len 5 kilometrov. Nevládzeme a zvyšok už len pri západe slnka odkráčame. Aj tak sme všetci spokojní, že sme to zvládli.
62.1km, 9:23 aktívny čas, 10:55 spolu, 2399 nastúpaných metrov -
Cesta piatich jazier s výhľadom na Matterhorn
Na dnes sma mali naplánované dve možné trasy – kratšiu z Zermattu hore okolo 5tich jazier a naspäť do Zermatu, alebo dlhšiu až do Taschu.
Matterhorn training Ráno sme sa odviezli autom do Taschu, čo je vlastne posledné možné miesto kam môžete ísť autom, ďalej sa dostanete už len pešo alebo vláčikom zo Zermattu. Keďže sme mali na dnes ešte veľké plány, tak sme zvolili vlak. Ide vlastne o kyvadlovú dopravu, ktorá premáva každú polhodinku.
Prvý výhľad na Matterhorn V Zermatte sme počkali na chalanov, ktorí bežali Ultra Trail Monte Rosa, povzbudili sme ich a pokračovali sme smer kopce:)
Priezračná voda s odrazom kopcov Našou prvou výzvou bola tréningová trasa na Matterhorn, jedná sa o 1.1km dlhú trasu z Zermattu k stanici lanovky Sunnegga. Čo z nej robí tréningovú trasu je jej 600 výškových metrov od začiatku do cieľa, čo je naozaj strmo:)
Ak ju zvládnete do 45 minút, tak ste “Matterhorn fit”, do 55 minút je to na hrane a nad 60 minút ste už mimo hry. Mne sa ju podarilo prejsť za 34 a pol minúty, avšak mala som len plne nabalený bežecký batoh, čo sa asi ako výstroj na metterhorn neráta:)
Ľadovcová voda v Moosjisee Zo Sunnegy už začína chodník 5tich jazier: Tellisee, Grindjisee, Grünsee, Moosjisee, Leisee, ktoré je ktoré Vám už s istotou nepoviem:)
Okruh okolo nich má 10 kilometrov a v dvoch z nich sa dokonca môžete okúpať. Tento okruh ponúka krásne výhľady práve na Matterhorn.
Jazierko kde sa mohlo kúpať Keďže sme stále mali čas a chuť, tak sme sa rozhodli ušetriť 8 frankov za lístok na vlak a prejsť sa do Taschu peši:) Ide o parádnu výhľadovú prechádzku, keďže sa väčšinu času anchádzate nad hranicou stromov. Trošku znepokojivý bol úsek, kde hrozili kamenné lavíny. N apribližne 900 metrovom úseku sa nachádzali 4 úkryty, kde sa mohol človek schovať, v prípade, že by k takémuto zosuvu došlo. Naštastie sa v čase, keď sme tam boli nič nestalo.
A ako bonus na záver bol krásny vodopád na začiatku Taschu.
Vodopád Tasch 
27.5km, 7:30 aktívny čas, 9:59 spolu, 1319 nastúpaných metrov -
Europahutte a jeden z najdlhších vysutých mostov Európy (Švajčiarsko 2026)
Vyrazili sme ráno z dedinky Randa smerom na Europahutte. Europahutte bola vybudovaná komunitou ľudí z Randy v roku 1999 a ponúka možnosť prespania až pre 42 ľudí, taktiež tu varia a z terasy je krásny výhľad.
Vodopády nad Chuebodmen Na Europahutte je možné dostať sa viacerími turistickými trasami, my sme zvolili trasu cez Chuebodmen a potom stúpaním popri riečke Birchbach, na ktorej je aj niekoľko vodopádov.
Vodopád Z Europahutte schádzame dole k (momentálne už nie najdlhšiemu, ale 5 rokov ním bol) vysutému mostu Charlesa Kuonena.
Vystúpané, Europahutte je už len za rohom 
Pôvodný drevený most tu nahrádil moderný kovový 
Výhľad do údolia Zermatu 
Europahutte Meria 500 metrov a v najhlbšom bode je pod ním 85 metrov. Otvorený bol v roku 2017 ako náhrada za most Europabrucke, ktorý sedem rokov predtým len po krátkych dvoch mesiacoch fungovania zničil zosuv skál a turisti tak museli zostupovať 500metrov do údolia (čím sa trasa stávala menej atraktívnou a počet návštevníkov klesal).
Vysutý most 
Zdanlivo nekonečný Prekvapivé je, že výstavba mostu trvala miestnej firme len dva a pol mesiaca. Mimochodom Charles Kuonen je majiteľom miestneho vinárstva a bol hlavným sponzorom pri stavbe tohto mosta.
Cestou dole sme sa ešte mohli kochať výhľadmi na ľadovce. Kto vie ako dlho tu ešte budú? 
10.83km, 3:38 aktívny čas, 4:37 spolu, 949 nastúpaných metrov -
Jegihorn (Švajčiarsko 2026)
Ráno sme vyrazili z Grächenu do Saas Grundu autom, v Saas Grunde sme si kúpili jednosmerné lístky na lanovku smer Hochsaas (cena pre dospelého bola 37 frankov. Lanovka nás vyviezla z 1550mnm do krásnych 3140mnm a ušetrila nám pol dňa šlapania 🙂
Výhľad po vystúpení z lanovky Kúsok od lanovky sa nachádza aj horská chata Hochsaas a tiež aj okružná cestička, ktorá nás previedla 18timi štvortisíckami údolia Saas Valley.
Nachádzajú sa tu informačné tabuľky, kde sme si mohli prečítať o špecifikách daných vrcholov ako aj o historických mílnikoch, ako napríklad kedy bol daný vrchol prvý krát zdolaný.
Mattmark v pozadí Prešli sme sa aj popri malom ľadovcovom jazierku a zapózoval nám aj mladý kozorožec, ktorý sa nás vlec nebál a dovolil nám prísť do vzdialenosti len nejakých 20 metrov.
Kozorožec Ďaľším bodom programu bol Jegihorn, ktorého som sa trochu obávala, lebo na mapách bol značený nie ako turistická trasa, ale ako ľahká lezecká trasa.
Z jegihornu Mimochodom vedie naň aj najvyššie položená Via Ferrata vo Švajčiarsku. Jegihorn má výšku cez 3200m a je z neho nádherný panoramatický výhľad na široké okolie.
Ľadovcové jazierko – Fellsee Z Jegihornu schádzame ku Kreuzbodenu, kocháme sa odrazom hôr v jazierku a dávame si naše jediné čapované pivko počas celého pobytu vo švajčiarsku:)
S výhľadom na Saas Fee Jeden z najkrajších pohľadov na štvortisícovky nad Saas valley Ešte sa nám ale nechce domov a tak volíme obchádzku cez Alpenblumenpromenade ku AlmagellerAlp.
Cestou po Alpenblumenpromenade Cestou sa nám otvorí výhľad aj na priehradu Mattmark. Do Saas Almagellu sa vraciame technicky náročnejšou, zato oveľa zaujímavejšiu “Adventure Trail” trasou.
Vedie cez dva vysuté mosty, rebríky, skoby a schody a je to parádna bodka za skvelým dňom.
19.73km, 6:32 aktívny čas, 9:07 spolu, 918 nastúpaných metrov -
Wannehorn (Švajčiarsko 2026)
Wannehorn má výšku 2669 metrov nad morom a vypína sa nad dedinkou Grächen vo Švajčiarskom Vallais. Za dobrých podmienok ponúka panoramatický výhľad na široké okolie.
HannigAlp My sme ráno vyrážali z Grächanu a peši sme vyšli na Hannigalp (kam je možné sa vyviezť lanovkou), po pár serpentínkach sme už boli na hrebeni a odkryli s anám výhľady aj na susedné údolie. Všade okolo nás boli brusnice a čučoriedky a väčšina z nich už bola krásne zrelá.
Výhľad do údolia Saas Kúsok vyššie však už vegetácia zmizla a chodník viedol cez skaly a suť. My sme mali v tento deň smolu, pretože sa nám akurát na vrchol prevalil oblak a z výhľadov nebolo nič:) Jediné čo sme videli bol kríž na jeho vrchole.
Výhľady nám sčasti skrývali oblaky Do Grächanu sme plánovali ísť okruhom popod Seetalhorn, ale pôvodná turistická značka bola uzavretá kvôli kamennej lavíne a veľkému riziku ďaľšieho padania skál. A tak sme toto nebezpečné miesto radšej obišli, aj keď sme kvôli tomu museli znovu nastúpať výškové metre.
Počas návratu do Grächanu sme narazili ešte na dva výhľadové body a tento krát sa nám výhľad pekne otvoril. Na jednom mieste sme si dokonca mohli oddýchnuť v hojdacej sieti.
Oddychové miesto pod Seetalhornom Vracali sme sa popri jazierku “Zum see” ktoré sa nachádza tesne nad obcou Grächen.
18.97km, 6:01 aktívny čas, 8:27 spolu, 1441 nastúpaných metrov -
SNP girl’s project, deň 16
Konečne sa to podarilo! Túto etapu sme mali v pláne už asi 5x, ale vždy sme ju museli presunúť kvôli nevhodnému počasiu an hrebeni, prípadne iným problémom. A tak sme konečne zabehli z Telgártu až na Čertovicu.
Zakvitnutý vres V Telgárte parkujeme pri kostole, presne na tom istom mieste, kde minule naša etapa skončila. Prebehneme mestom a za chvíľočku sme na odbočke do lesa. Včera pršalo, a tak sú tráva aj stromčeky ešte mokré, čo samozrejme znamená, že po chvíľke sú mokré aj moje nohy:) Najskôr stúpame hustým lesom, potom popod stožiare až na horské pasienky, slnko sa strieda s hmlou, teplo so zimou.
Brusnice a čučoriedky Cestou na Kráľovu hoľu nám príroda nachystala prekrásne divadlo, na Kráľovej holi však všetko zastrela nepriestupnou hmlou, ktorá sa s nami držala ešte pekných pár kilometrov.
V stúpaní na Kráľovu holu Na Andrejcovej sme si dali prestávku, pivko, chlebík a doplniť fľašky z prameňa. Tešila som na výhľad na Vysoké Tatry, ktorý je z radeto nádherný, dnes nám však nebol dopiaty a tak sme pokračovali ďalej.
Cestička kosodrevinou 
Prevalujúca sa hmla Po zvyšok cesty nám už slniečko svietilo a vďaka včerajšiemu daždu boli aj studničky plné.
Sem tam sa v druhej polke odhalil aj nejaký ten výhľad Avšak od útuľne Ramža skoro až po Čertovicu bol chodník vcelku zarastený a tak sme o behu mohli viac menej len snívať a postupovali sme len pomaly. Mne osobne sa prvá polka dnešného dňa páčila oveľa viac ako druhé polovica, aj napiek výživnému stúpaniu na Kráľovu hoľu.
45km, 9:25 aktívny čas, 9:46 spolu, 2704 nastúpaných metrov -
Hrebeňom Veľkej Fatry
Tento krát sme zvolili ľahšiu variantu zo Starých hôr do Ružomberka. Auto sme odstavili na Starých horách pri kaplnke o pol 6 ráno a po modrej turistickej značke sme začali stúpať na Majerovu skalu, ktorá ponúka zo svojej skalnej plošiny vo výške 1283mnm nádherný polkruhový výhľad na okolité kopce a doliny.
Z majerovej skaly smerom na Krížnu Z Majerovej skaly pokračujeme na Krížnu, na hrebeni poriadne fúka a vietor je studený, pocitovo tak 8 stupňov Celzia a tak pokračujeme cez Frčkov, Ostredok a nezastavujeme až kým nie sme v závetrí pod Ploskou, kde odbáčame na chatu pod Borišovom. Na chate som už pár krát bola, ale na samotnom Borišove ešte nikdy a tak sa ideme zohriať výstupom hore. Borišov má výšku 1510 a výstup naň je strmý. Odmení nás však kruhovými výhľadmi, kde pri dobrej viditeľnosti je možné vidieť aj Poľanu, či Nízke Tatry.
Z Borišova Zbiehame na chatu pod Borišovom, kde si dávame radler a obloženú žemlu (náš osvedčený zdroj energie na dlhše behy).
Teplota stúpa a my stúpame na Ploskú, kde sa úplnou náhodou staneme účastníkmi 43. ročníka výstupu na Ploskú, dostávame dokonca účastnícky list:). Opúšťame červenú značku a po chváľočke, čo nás sprevádza žltá odbáčame na zelenú popod Čierny Kameň. Mimochodom po tomto výraznom skalnom útvare je pomenovaný aj môj obľúbený remeselný pivovar:). Nachádza sa tu aj rovnomenná prírodná rezervácia, ktorá má chrániť pralesovitý porast smreku, jarabiny a javora. Je tu naozaj krásne.
Na Ploskej Pokračujeme popo Minčol na Rakytov. Rakytov (1 567 m n m) je najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry a poskytuje kruhovytý výhľad a pri stúpaní naň musíte prejsť pôsobivou skalnou bránou.
Výhľady z Rakytova, v pozadí Ploská Čaká nás horská chata Smrekovica a už sa tešíme na osvieženie. Nezdržíme sa však na nej dlho, pretože si netrúfame odhadnúť koľko nám to bude trvať do Ružomberka, kde musíme stihnúť náš jediný autobus naspäť na Staré hory. Až do šiprúnskeho sedla bežíme chodníčkom lemovaným zrelými čučriedkami, mať tak čas tak by sme sa vedeli najesť do sýta, toľko ich je. čaká nás jedniný kúsok asfaltu na trase zo sedal pod Vtáčnikom až po vlkolínske lúky.
Všade nás sprevádzali zakvitnuté bodliaky Pred nami je posledné veľké stúpanie na Sidorovo, chodníček je strmý a nohám sa už veľmi nechce, našťastie to hore nie je ani kilometer a hore nás čaká vyhliadka. Vlkolínec máme ako na dlani, vidíme aj Nízke Tatry, Liptovská kotlina a dokonca aj Vysoké Tatry. čaká nás ešte pár vlniek a potom už len zostup do Ružomberka cez kalváriu.
Sidorovo Do Ružomberka sme prišli hodinu pred autobusom a tak mestom už len kráčame, v obchode si kupujeme pomarančovú minerálku a 3 litre v nas len tak miznú.
Vyhliadka na Sidorove Nohy máme až po kolená špinavé od prachu a tak využívame čas do autobusu a v miestom parčíku si ich umývame vodou čo nám ostala vo fľašiach, pohľad na nás musel byť komický:D
50.79km, 9:08 aktívny čas, 10:15 spolu, 3011 nastúpaných metrov -
Kľak, Veľký Lysec, Katova skala
Pôvodný plán na tento deň bola Malá Fatra, ale keď sme dorazili na miesto tak lialo ako z krhly. Skontrolovali sme predpovede (používam aplikáciu Ventusky, kde si viem pozriet vývoj počasia po hodinách) a padlo rozhodnutie sa nakoniec presunúť do Veľkej Fatry, kde nemalo pršať celý deň, ale asi len dve hodiny. Rýchle preplánovanie trasy a ide sa.
Zastavujeme v obci Podhradie, odkiaľ stúpame skoro 1000 výškových metrov na Kľak. Asi po prvom kilometri začne pršať, tak obliekame nepremokavé bundy, nohy však máme kompletne mokré. Dážď nás sprevádza až po poslednú lúčku tesne pod Kľakom.
Lúka pod Kľakom Pre mňa to však má svoje čaro, voda čo sa odparuje tvorí prevalujúcu sa hmlu je mystická a na turistických chodníčkoch nestretneme skoro nikoho.
Lúka pod Kľakom Na Kľaku som už raz bola, teraz však okolie zahalené závojmi hmly vyzerá úplne inak. Na vrchole ma poteší kamienok s napísom: Koruna ktorú neunesie každý -> cieľ. Pre nás však Kľak nie je cielom, ale len časťou cesty:)
Na vrchole Kľaku 
Hmla na Kľaku Zvažujeme, či ísť len po Jarabinú a z tade späť, alebo odbočiť až na Malom Lysci. Neprší, aj keď nohy máme konštantne mokré, pretože úzky chodníček vedie cez husté kríky čučoriedok, na kotrých sa stále drží veľa vody. Na Jarabinej však pokračujeme ďalej hrebeňom, beží sa dobre a tak sa nám nechce končiť predčasne.
Výhľady smerom na Martin Za malým Lyscom odbáčame na Lysec, cez hmlu sa prediera slnko a je sparno, ale na jeho vrchole nám výhľady úplne zahalí hmla. Nevadí, chodníček vedie krásne zakvitnutou horskou lúkou a nám to vynahrádza. Z lyscu ideme po modrej dole, stmo, blatisto, šmykľavo, vôbec neviem ako sa nám podarilo udržať sa na nohách po celý čas a nevykúpať sa v tom blate:D
Odparujúci sa dážď Pokračujeme do Sklabinského podzámku, kde smerovníky sľubujú remeselné pivo, začínam sa tešiť. Pred dverami pohostinstva však stojí tabuľa, že dnes otvárajú kvôli dažďu až o 4tej. Pivo mám síce rada, ale dve hodiny naň rozhodne čakať nebudem:)
Z katovej skaly Stúpame na katovu skalu, výhľadové miesto, cez ktoré sa vrátime do Podhradia. Katova skala vďačí za svoj názov katovi zo Sklabinského hradu, ktorému slúžila ako miesto popráv. Skala je navyše spájaná s tragickou povesťou. Podľa nej je v skale zakliata mladá dievčina, ktorú v nej zavrel tyran, aby ju donútil stať sa jeho ženou.
39.41km, 6:38 aktvny čas, 7:28 spolu, 2421 nastúpaných metrov
-
Subscribe
Subscribed
Have a WordPress.com account? Log in now.
