Tag: adventure

  • Nová Baňa – Veľký Inovec -Sedlová skala

    Nová Baňa – Veľký Inovec -Sedlová skala

    Cez víkend u starej mamy som si naplánovala beh na Pohronský Inovec, no tentokrát prišlo pár prekvapení…takže…

    Pôvodne som mala v pláne buď Baňa -> Inovec a späť (okolo 20 km) alebo trochu dlhšie kolečko (24 km). Rozhodnutie som nechala otvorené, vybrať si cestu na Inovci podľa toho, ako sa budem cítiť. Výškový profil sľuboval najskôr 10 km neustáleho stúpania a potom klesania. Rozhodla som sa, že si zbalím celú sadu oblečenia (iba hornú časť tela – čo sa ukázalo ako naozaj dobrý nápad) a 1 liter vody a jednu tyčinku na občerstvenie. Tiež som plánovala bežať prvýkrát v mojich nových Salomon Speedcross 4 (čo nebol zas až tak dobrý nápad…)

    Vstala som skoro ráno, naraňajkovala sa, skontrolovala veci a išla som. Mala som trochu obavy, či nájdem cestu na Inovec (túto trasu som ešte nikdy nešla). Ale značenie bolo celkom nové a viditeľné (a zakaždým, keď som si mala vybrať cestu, tá správna cesta bola do kopca :). Teplota okolo -2 stupňov (celzia) a zem bola zamrznutá (mala som šťastie, lebo inak by bolo blato). Miestami bol na ceste ľad, ale bolo to celkom behateľné. Sneh začínal okolo 500 metrov nad morom, no nebol taký hlboký. Beh z domu na Inovec mi trval 1:20 (myslím, že vzhľadom na 600 stúpania je to dobrý čas). Spravila som si rýchlu pauzu, aby som sa prezliekla. Výhľady boli trochu zastreté hmlou, ale bol slnečný deň, takže za mňa super:)

    Slovenský znak na vrchole Veľkého Inovca 

    Zostávalo mi dosť času, tak som sa rozhodla ísť ďalej namiesto toho, aby som sa otočila domov. Ďalším plánom bola modrá značka do Sedla Kuchyňa a odtiaľ zelená značka do Novej Bane. Ďalších 5 km bolo čisté klesanie, pekný ľahký beh, ale v mojich pekných nových topánkach som začala cítiť isté nepohodlie (veľmi dobrý nápad – dlhý beh v nových topánkach, skončil s 2 pľuzgiermi). Modrá značka bola staršia a nebola tak viditeľná a správnu cestu som musela hľadať dokonca dvakrát. Niekde pri Sedle Kuchyňa som dostala skvelý nápad – čo tak ísť namiesto zelenej značky cez náučný chodník? (Už som tam bola, tak som si myslela, že cestu poznám – a sú tam aj 2 pekné výhľadové body).

    Sedlová skala
    zahmlený výhľad zo Sedlovej Skaly.

    Začala som síce cítiť nohy, ale nebola som veľmi unavený, zjedla som tyžinku a šťastne som sa rozbehla dole kopcom. Značka bola sotva viditeľná, občas ju bolo potrebné naozaj cielene hľadať, ale zatiaľ je to celkom ok… Až kým som neprišla na miesto, kde boli 3 možné cesty a značka nikde. Skúsila som prvú -nič, druhú – nič, tak som išla tou poslednou. (Toto miesto som si naozaj nepamätala…)

    Tak som bežala, značka nikde, ale cesta išla dole kopcom a dobrým smerom, takže som sa naozaj nebála. Zrazu sa cesta stáča OPAČNE – nie až tak OK, obzrela sa a bolo tam asi 4-5 km do kopca. Pokračovala som teda dole (a povedala som si, že kým to ide dole, musí to skončiť v tej doline, kam potrebujem zájsť). Po chvíli som začula potok -ÁNO- v tom údolí, kam smerujem, je rieka, takže jediné, čo musím urobiť, je ísť popri tomto potoku… Posledným bonusom bolo blato po členky – roztopené slnkom:)

    Ešte posledných 6 km po asfalte a zaslúžený obed:)

    31,38km 1071m stúpania, 3:25 aktívny čas(3:45 spolu – 20 min hľadania cesty)

  • Kordíky – Králiky – Pršany

    Kordíky – Králiky – Pršany

    Predpoveď hovorila, že bude posledný deň s plusovými teplotami a bez snehu, tak som neváhala a dala si pol dňa voľno v práci a išla som si zabehať. Autobusom na Králiky. Prvý plán bol ľahký beh, kde je viac klesania ako stúpania, kopírujúci vrstevnicou bok veľkých kopcov.

    Ale keďže som to ja, rozhodla som sa zvoliť trochu „vtipnejšiu“ trasu. Išla som teda hore… cez sneh… Zo začiatku to bolo celkom dobré, šmýkalo sa, ale bola tam cestička v snehu. Potom som prišla na odbočku na Pršany a zábava sa začala. Predo mnou tam nikto nešiel (okrem niektorých medveďov), sneh pod kolená. Našťastie po jednom kilometri začal byť sneh dostatočne tvrdý na to, aby som sa na ňom udržala bez preborenia a po niekoľkých ďalších kilometroch úplne zmizol.

    Králiky
    Tá lepšia časť
    Stopy medveďa
    sama v horách
    18,2km, 2:07aktívny čas, 801 nastúpaných metrov

  • Suchý vrch – Mútne

    Suchý vrch – Mútne

    Predpoveď počasia nebola ideálna. Ale bola som rozhodnutá, že si aj tak pôjdem zabehať. Bolo teda milým prekvapením vstať do slnečného dňa. Vzduch bol chladný a na zemi na niektorých miestach ležal sneh. Celý môj beh mi svietilo slnko, takže moju radosť z neho nemôže pokaziť ani blatistý terén.

    niekde v tých oblakoch je Skalka.
    13,5km 1:33 aktívny čas, 594m stúpania

  • Nová baňa-hrad Breznica-Priesil

    Nová baňa-hrad Breznica-Priesil

    Nová Baňa… Niekto si môže myslieť, že keď som tu strávila prakticky celé detstvo, spoznala som už každý kút… Ale ja z neho poznám len malú časť (väčšinou okolo domu mojej starej mamy). Skutočne som začala objavovať okolie, až keď som začala behať.

    Tentoraz mám namierené na kopec Priesil. Cestou by mal byť hrad hrad na kopci Hrádok nad obcou Tekovká Breznica (samozrejme som ho nenašla). Z hradu Breznica, ktorý bol postavený v 13. storočí, zostali len ruiny. Niekoľkokrát ho vypálili Turci a koncom 18. storočia strácal na význame, čoraz viac chátral. Dážď a mráz zničili múry. A potom v pokojnejších časoch to ľudia rozobrali a postavili si domy. Kedy hrad úplne zanikol, nie je známe. Na stavbu kostola boli použité veľké bloky z veží. Posledné stojace spomienky sú vysoké asi 1 meter, rozpadajúce sa pozostatky jednej veže.

    Stúpanie na Hrádok

    Keď som vyrazila (okolo 8. hodiny ráno), počasie nebolo celkom príjemné – mrholenie a pochmúrne vyzerajúce mraky. Aj to môže byť dôvod, prečo som narazila na stádo 20 srniek a jedného jeleňa (jasné, že v tom momente, keď som sa snažila fotiť, utiekli).

    Výstup na Hrádok je dosť náročný, potrebujem párkrát prejsť do kroku. Cesta je sotva viditeľná, ale značky sú nové a pekne viditeľné. Je tu vyhliadka (len 200 m od cesty)

    Ako som stúpala na Priesil, sneh bol čoraz hlbší. Terén bol dosť technický, veľa balvanov a menších skál a cesta bola málo využívaná. Chvíľu sa zabávam pri rozlišovaní stôp zvierat (líška, jeleň, jeleň, jazvec a samozrejme diviak). Sneh bol hlboký, stúpanie náročné a ja som začala uvažovať o zmene plánu (prvý plán bol okruh, ale predo mnou je asi 8 km v tomto snehu). Rozhodla som sa vrátiť z Priesilu tou istou cestou.

    Blízko Priesilu bol sneh po kolená a keď som stála pod posledným stúpaním, skoro som to vzdala. Ale vďaka mojej tvrdohlavosti stúpam hore (treba použiť ruky, pulz 200, celá spotená…)

    na ceste dole
    23.5 km, 850 m stúpania, 2:55 actívny čas

  • Skalka – Kremnické vrchy

    Skalka – Kremnické vrchy

    Naša slovenská jeseň je naozaj krásna s farebnými stromami, vonku je relatívne teplo a zem je pokrytá vlniacim sa lístím. Víkend je teda ideálny čas na dlhší trailový beh. A keď si môžete urobiť zastávku na kávu, čo môže byť lepšie?

    Vyrazil som okolo ôsmej, aby som stihla ranné hmly, no v čase, keď som dorazil na vrchol kopca, sa už hmla strácala. Ale slniečko sľubovalo pekný deň.
    26 km, okolo 1000 m stúpania, 4hodiny vrátane pauzy na kávu.
    Zaslúžená odmena, remeselné pivo Tokaj-IPA.. Áno, som veľký milovník remeselného piva

  • Buchlov, Žarnov

    Buchlov, Žarnov

    Buchlov a Žarnov sú skalnaté vrchy v pohorí Vtáčnik. Sú pokryté zmiešaným lesom, vrchol oboch tvoria mohutné skaly s peknými výhľadmi.

    Zaujímavou časťou je, keď vás značka zavedie pod mohutnú skalnú stenu. Je v nej úzka strmá štrbina a práve tá je legendárnym kľúčom k pevnosti Buchlov. Musíte cez ňu vyliezť. Našťastie sú tu technické pomôcky, tri kovové rebríky výrazne uľahčujú výstup štrbinou.

    sklané mesto na Sladnej Skale
    na Buchlov
    rebríky a reťaze vedúce na Buchlov

    Je to pekná túra, možno bude leto o niečo lepší čas na to, aby ste si užili všetky výhľady, ale sneh a hmlisté počasie tomu dodáva trochu tajomna

    12.91km, 878m výškových, 3h 51min
  • Tlstá, Ostrá

    Tlstá, Ostrá

    Tieto dva vrcholy patria medzi najvyhľadávanejšie a najobľúbenejšie výstupy.

    Výstup začnete z Gaderskej doliny. Asfaltovou cestou smerom k zrúcanine Blatnického hradu sa dostanete k Ústiu Vápennej doliny. Odtiaľ pokračujte po modrej značke.

    Obklopia vás nádherné skalné previsy a terasy. Najväčšou atrakciou tejto cesty a Vápennej doliny je však jaskyňa Mažarná, ktorá sa nachádza asi v polovici kopca Tlstá. Jaskyňa Mažarná je jednou z najväčších vo Veľkej Fatre, s krásnou a zároveň pôsobivou vstupnou bránou dlhou takmer 130 m. Jaskyňa je zaujímavá nielen svojím tvarom, ale aj významnými archeologickými nálezmi. Našli sa tu pozostatky jaskynného medveďa a dôkazy, že jaskyňu obývali ľudia už v období neolitu.

    Výhľady nad jaskyňou Mažarná.

    Tlstá je mohutný kopec s veľkou lúkou, ktorú akoby držia obrovské skaly.

    Zo samotného vrcholu uvidíte celú Turčiansku kotlinu, Malú Fatru so všetkými vrcholmi ako Kľak, Veľká lúka, Malý či Veľký Kriváň.

    Vrchol Tlstej

    Hovorí sa, že Ostrá má jeden z najkrajších skalných štítov nielen vo Veľkej Fatre, ale na celom Slovensku.

    Po hrebeni na vrchol Ostrá prejdete asi 30 minút chôdze, trasa je značená zelenou značkou. Miestami pôjdete po úzkej cestičke. Krásnym ihličnatým chodníkom s miernym klesaním sa dostanete na východnú časť vrcholu Zadná Ostrá, z ktorej budete pokračovať do Ostrej, ktorá je len na skok.

    Záverečný výstup na Ostrú je skalným výstupom spojeným reťazovým chodníkom. Potom sa dostanete k skalnatému oknu, cez ktoré musíte preliezť.

    Ostrá ja na obrázku vpravo
    O výhľady nie je núdza
    Aj takto môže vyzerať šťastie
    17.85km, 1053m výškových, 5h 45min
  • Obšívanka

    Obšívanka

    Ak hľadáte málo navštevovaný a turisticky veľmi atraktívny bod v okolí obce Terchová, určite si túto trasu naplánujte. Dolina Obšívanka je krásna, ale miestami technicky náročná. Celá trasa do Malých nocľahov a späť Zbojníckym chodníkom je plná prekvapení, ktoré vás skutočne očaria.

    Túra cez Obšívanku ponúka množstvo úchvatných a krásnych výhľadov, prechádza skalnými terasami a na začiatku aj kaňonom Tiesňavy.

    Trasa je istená reťazami a horolezeckými lanami.
    Je prekvapujúce, že tí návštevníci, čo ho navštívia, považujú toto miesto za najatraktívnejšie v celej Malej Fatre, no pre mnohých zostáva neobjavené. Začiatok doliny Obšívanky trochu pripomína Jánošikove diery, no frekvencia turistov je tu minimálna.

    A sú tam schody. Veľa schodov.. Okolo 1734:D (áno, počítala som ich pri mojej druhej návšteve tam)

    7km, 545m výškových, 2h 19min
  • Krakova hoľa

    Krakova hoľa

    Začali sme pri Demänovskej jaskyni slobody. Národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne na severnej strane Nízkych Tatier sú najdlhším jaskynným systémom na Slovensku.

    Ale kvôli jaskyni sme tam neboli, plánovali sme túru na Krakovu hoľu, pre mňa úplne neznáme miesto.

    Krakova hoľa je mohutný vrch v severnej časti Ďumbierskych Tatier. Vďaka svojej polohe, ktorá je mimo hlavného hrebeňa v nadmorskej výške 1751,6 m n. m., dominuje širokému okoliu, nad ktorým vyčnieva a poskytuje zaujímavý kruhový výhľad. Krakova hoľa sa nachádza medzi Demänovskou dolinou a Jánskou dolinou. Východná a južná časť hoľa patrí do Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier s 5. stupňom ochrany.

    Pod kopcom Machnatô
    Výhľady na Chopok
    V ten deň bola viditeľnosť úžasná

    Pre mňa bola prekvapením dolina Vyvieranie na našej ceste späť.

    Ponárame sa do úzkej doliny Vyvieranie a chodník často vedie priamo korytom potoka. Nie je ani hlboká, ani široká, potok si tu hľadá cestu skalnatým podložím. Často musíme preskakovať potok. Miestami potok prejdeme mostíkmi a asi 2x sme narazili aj na reťaze. Celkovo má dolina v spodnej časti charakter malej, divokej rokliny. Je tu vlhkoa je tu krásny, zelený les.

    dolina Vyvieranie
    Pre mňa parádne prekvapenie na záver trasy
    21.79km, 1478m výškových, 6h 34 min
  • Ďurková

    Ďurková

    Pôvodne nazývaná útulňa pod Chabencom (1623 m) sa nachádza tesne pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier a je postavená na mieste bývalej horskej chaty.

    Vychádzali sme z obce Magurka, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1080 m. Nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí Nízkych Tatier v závere Ľupčianskej doliny pod štítmi Latiborská hoľa (1648 m.n.m.), Ďurková (1749 m.n.m.), Chabenec (1955 m.n.m.).

    Magurka vznikla v 14. storočí ako súčasť banského podnikania v jej okolí. Ťažba zlata sa začala okolo roku 1250. Vtedy bol ešte v súkromnom vlastníctve. Neskôr bola Magurka vo vlastníctve obce a fyzických osôb, no vyťažené zlato bolo potrebné odovzdať do cisárskej pokladnice. Za vlády Márie Terézie prešla ťažba zlata do rúk štátu. V roku 1835 boli otvorené nové šachty – Ritterstein a Kilian a v roku 1848 štôlňa Ruseger. Zlato sa ťažilo podľa starého systému, vodné stupne a ručné umývanie, neskôr strojové umývanie. V roku 1860 sa tu začali stavať domy a v roku 1888 tu pracovalo 250 baníkov. V tom istom roku bol na Magurke objavený antimón. Ročne sa tu vyťažilo 10-11 kg zlata, rovnaké množstvo striebra a 3000 – 4000 m3 antimónu. Najväčšia bola šachta Kilian – 3 km dlhá, Ruseger meral 1600 m, Ritterstein 1400 m. Ostatné boli kratšie. Vyrobený materiál sa vozil do Ružomberka, až neskôr bola postavená lanovka z galérií ku vchodom. Táto namáhavá práca bola príčinou, že výroba bola oveľa drahšia ako výnosy z ťažby, a tak bola v roku 1923 ťažba navždy zastavená. Štát previezol stroje do Banskej Štiavnice, budovy rozpredali a na Magurke zostalo len pár rodín. V roku 1928 mala Magurka 20 domov a 75 ľudí. Mimoriadne vzácnym objektom je banícky kostol. V jeho veži sa dodnes zachoval mohutný rapkáč, ktorý bolo počuť široko-ďaleko. V minulosti sa používal na zvolávanie baníkov do práce a oznamovanie konca „šichty“, no používal sa aj pri iných príležitostiach.

    Les začali striedať čučoriedkové poli
    Neskôr nastúpila kosodrevina
    Tesne pod hrebeňom sa nachádza Ďurková
    z hlavného hrebeňa sú nádherné výhľady
    11.6km, 912m výškových, 2:55aktívny čas, 4h 5min spolu