Zejmarská roklina je najkratšou tiesňavou v Slovenskom raji, no aj tak je v nej všetko, čo by každá tiesňava mala mať. Aj keď táto roklina nemá toľko vodopádov ako iné rokliny, nájdete tu vodopády kapitána Jána Nálepku, ktoré určite stoja za to.
Východiskovým bodom tiesňavy je osada Biele Vody. Zejmarská tiesňava je značená modrým turistickým chodníkom a je priechodná len jedným smerom – proti prúdu rieky. Je dlhá 1 km so stúpaním 227 m.
Trás je tu niekoľko. Na geravy je možné sa vyviezť aj lanovkou, je tu bufet a minizoo. Vyberáme si dlhšiu a (hlavne pre mňa) atraktívnejšiu okružnú trasu cez Dedinky – Zejmarská roklina, ústie – Geravy – Veľké a Malé Zajfy – Stratenská píla – Dedinky, Palcmanská Maša (okružná trasa má 3:30 hod. – s deťmi o niečo dlhšie…, prevýšenie 591 m)
Dávid mal v tom čase 5 rokov.
V rokline sa nachádzali menšie vodopádyAle aj tie väčšie.Vstup do Stratenskej pílyČasť Palcmanskej maše12km, 462m výškových, 4h 26min
Okolie starobylej zvonice a samotné pohorie Háj dýcha históriou, bolo to miesto, kde sa predkovia zaoberali baníctvom, výrobou mlynských kolies a lesníctvom. História je cítiť na každom kroku. Mesto Nová Baňa sa rozhodlo premeniť toto vzácne miesto na zónu aktívneho oddychu spojenú s trávením času v prírode a jej spoznávaním. Zvonica s náučným chodníkom, rozhľadňa Háj, Červená a Havranie skala, pútnické miesto Kohútovo, Záhradný les a novootvorený bufet Zvonička vytvára v súčasnosti nadregionálny rozmer.
Detský areál via ferraty v tesnej blízkosti bufetu Zvonička umocňuje toto vzácne a slnečné miesto. Areál bol navrhnutý a vytvorený pre rodiny, ktoré hľadajú aktívny pohyb v prírodnom prostredí, kde môžu rodičia s deťmi tráviť voľný čas. Na svojich návštevníkov čakajú ferraty, mosty, lanové siete, sokolie hniezda, ktoré ich naučia pohybovať sa v horách na skalách, potrénujú motoriku, prekonávanie samého seba, prekonávanie strachu z výšok.
To všetko si samozrejme vyžaduje plné dodržiavanie bezpečnostných opatrení. Areál via ferraty Zvonička je unikátny svojim prevedením. Na malých skalných masívoch v strmom lesnom prostredí je vybudovaných 285 m ferratových ciest. Dobrodružné ferraty ponúkajú nevídané variácie pohybu, chôdze a balansovania na lanách, sieťach, pochôdznych akáciových kmeňoch a lezenie po skalách.
Sektory ferrat sú prepojené lesnými chodníkmi. Zabavia sa nielen deti a rodičia, ale aj dospelí, najmä začiatočníci, ktorých prvé kroky na skale budú v našom areáli Zvonička. A nemusíte sa báť, že nemáte vybavenie, môžete si ho požičať.
Boli sme tam s Dávidom osláviť jeho 5. narodeniny.
Už dlho ma prosil, aby sme si išli vyškúsať farratuA bol na seba nakoniec veľmi hrdý
Nad Banskou Bystricou sa nachádza kúsok Slovenského raja. Volá sa skalná vyhliadka Trávny Ždiar na Suchom vrchu. Nájdete tam čarovný les, skaly rôznych veľkostí a pozoruhodných tvarov, často pokryté kobercom machu, roztrúsené pod skalnou stenou. Na vysoký útes sa vyšplháte pomocou kovových rebríkov, ktoré vám pomôžu prekonať niektoré exponované miesta.
Okružná trasa na skalnú vyhliadku je dlhá približne 800 metrov, takže sa dá zvládnuť pomerne rýchlo. Určite sa však oplatí ísť pozrieť do tejto malebnej mini rokliny, kde k pocitu, že ste v raji, chýba už len vodopád.
Je rýchlo a ľahko dostupné autom, parkovacie miesto je neďaleko a naozaj sa tam bavíme. Dávid mal v tom čase 5 rokov.
Dajú sa tu nájsť muchotrávky, ale aj jedlé hubyNie je potrebné žiadne špeciálne vybavenie, ale je tu miesto, kde si musíte dávvať pozor na hlavu, pretože je dosť nízkeZbožňujem, keĎ si vytvárame spomienky ako je táto2.1km, 104m výškových, 46min
Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom vrchu Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, približne 5 km severne od obce Jelenec (Gýmeš). Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov – spolu s Haličským hradom.
Hrad postavili v 13. storočí a bol jedným z posledných, kde ešte v 18. storočí prebiehali stavebné práce. Gýmeš bol definitívne opustený až v 19. storočí.
Existuje niekoľko teórií o pôvode názvu. Slovo „gím“ znamenalo v starej maďarčine jeleň. Druhá verzia hovorí aj o ľudovom názve vrchu „Dym“ a od tohto názvu bola pomenovaná aj obec Dýmeš, neskôr Gýmeš.
Vyrazili sme z obce Kostoľany pod Tribečom a urobili sme si okružnú túru. Dávid mal v tom čase 4 roky.
Má rád zrúcaniny, ale pekné hrady s komentovanými prehliadkami sú pre neho nudné..Výhľady tiež stáli za toNiektoré chodby stoja dodnesAk si vyberiete správny čas, cestu lemujú kvetinové záhony ako tento7.46km, 313m výškových, 3h 24min
Pohronský Inovec je pohorie sopečného pôvodu, ktoré je súčasťou Slovenského stredohoria.
Najvyšším bodom je Veľký Inovec dosahujúci výšku 901 metrov. V pohorí prevláda andezit a ryolit. Južnú časť pokrývajú listnaté lesy s najviac zastúpenými dubmi. Južné svahy strmo klesajú a okolitý terén Hronskej pahorkatiny sa dvíha až o 600 metrov. Severná časť má charakter náhornej plošiny a v okolí Veľkej Lehoty, prevládajú pasienky a rozptýlené osídlenie.
Začali sme na Drozdove okružnou túrou na Inovec a späť. Cesta vedie prevažne lesom alebo lúkami, s niekoľkými vyhliadkami.
Dávid mal v tom čase 5 rokov.
Pasienky medzi Drozdovom a InovcomVýhľad z turistickej útulne Inovec, cez víkendy je otvorená a dá sa tam občerstviť.7.77km, 231m výškových, 2:35 aktívny čas, 3h43min spolu
Bralce proste milujeme. Tentoraz s mojou mamou, Dávidom a jeho bratrancom – mojím synovcom.
Kečka je skutočný klenot, ukrytý v srdci prírodnej rezervácie Bralce na okraji Štiavnických vrchov.
Cesta na vrchol Kečky je jednosmerná a skrýva množstvo fascinujúcich miest.
Trasu charakterizujú úžasné skalné útvary – pozostatky ťažby ružového ryolitu – a tiež chránená flóra. Miesta vybavené reťazami či rebríkmi aspoň čiastočne pripomínajú Slovenský raj či Jánošíkove Diery. A samozrejme, nechýbajú ani úžasné výhľady do okolia.
Turistický chodník, značený zelenou farbou, začína na okraji obce Hliník nad Hronom (pri ceste smerom na Sklené Teplice). Na začiatku chodníka nájdete veľkú informačnú tabuľu s mapou a informáciami o prírodnej rezervácii Szabóová skala a Bralce, ktorej súčasťou je aj Kečka.
Po pár minútach sa zrazu ocitnete v úplne inom svete. Vo svete tak fascinujúcom, že neviete, či sa zastaviť a obdivovať svoje okolie alebo pokračovať v ceste a objavovať, čo sa skrýva za ďalšou skalou. Krajina sa mení ako vo filme – obrovské skalné monumenty, machom obrastené kamene, malé kamenné moria, štrbiny, jaskyne, schody, rebríky, reťaze a mnoho iného.
Dávid mal v tom čase 5 rokov.
výhľad na konci prvého stúpaniadeti skoro utekali, dnes nebolo treba povzbudzovať ani motivovaťvnútri skalnej bránys deťmi sme skoro nedokázali udržať krok6.68km, 280m výškových, 2h 37min
Trasa náučného chodníka vedie popri najvýznamnejších bansko-technických a historických pamiatkach súvisiacich s ťažbou rúd drahých kovov v Novej Bani. Chodník je rozdelený do dvoch historicko-tematických okruhov. Trasa A (čierna) s dĺžkou 4,3 km a prevýšením 210 m vedie po stopách povrchovej a podzemnej banskej činnosti v stredoveku, prechádza náročnejším lesným terénom v oblasti Mýtneho vrchu a Gupne v južnej časti ložiska. Trasa B (zelená) je o niečo menej náročná a vedie prevažne v intraviláne mesta v časti Vŕšky. Je dlhá 5,6 km a má prevýšenie 130 m. Prezentuje najmä baníctvo od 16. do 19. storočia vrátane úpravní rúd a banského vodohospodárskeho systému.
Dávid mal v tom čase 4 roky a prešli sme ho po čiernej značke.
Keď trasa samotná nie je až tak zaujímavá, vždy sa snažíme nájsť niečo čím si ju spríjemnímezastávka náučného chodníkaJediný výhľadJa ako vždy s batohom plným snackov a tentokrát s termoskou teplého čajuHurá, trochu zábavy!7.04km, 240m výškových, 3h 12 min
Niekoľko kilometrov severne od Topoľčianok v pohorí Tribeč, na západe Slovenska, sa nachádza zrúcanina hradu Hrušov vypínajúca sa na skalke vo výške 488 m.
Tento kráľovský hrad postavený v 13. storočí strážil obchodnú cestu cez pohorie Tribeč. V roku 1708 ho zničilo cisárske vojsko a odvtedy chátra. Jeho zachované múry však navodzujú romantickú atmosféru a poskytujú pekný panoramatický výhľad na Tribeč a Pohronský Inovec.
Vychádzali sme z obce Hostie, ktorá nie je klasickým východiskovým bodom, ale prechádzka bola naozaj pekná.
Dávid mal v tom čase 4 roky.
Tam vonku je kopa zábavy7.26km, 240m výškových, 3h 10 min
Prosiecka dolina je krasová dolina v Chočských vrchoch, ktorými prechádza zo severu na juh. Jejcelková dĺžka je 3,5 km.
Z geologického hľadiska ide o krasové kaňonovité údolie potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi, podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vytvorila typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami z odolnejších vápencov. Typickými vonkajšími krasovými znakmi sú aj početné rokliny, najmä na začiatku a konci doliny. V doline je niekoľko prameňov a ponorov.
Jednou z najväčších atrakcií je vodopád na konci doliny. Dávid mal v tom čase 4 roky.
Z diaľky to nevyzeralo až tak zaujímavoAle keď sme prišli bližšie…K vodopádu po skaláchV lete vodopád nemá veľa vody
Vodopád Červené piesky je považovaný za jeden z najkrajších vodopádov na Slovensku.
Dostanete sa k nemu z rázcestia Vidová v Prosieckej doline, odkiaľ vedie krátky chodník do slepej doliny Červené piesky, kde sa nachádza tento približne 15 metrov vysoký vodopád.
V suchých obdobiach v riečke tečie len malý pásik vody, takže ak ho chcete vidieť v plnej kráse, odporúčame ho navštíviť na jar alebo po silných dažďoch.
Dávidova obľúbená časť – rebríky a reťazea lozenie je tiež zábava
Ak idete s dieťaťom, vezmite si jeden pár topánok navyše, pretože sme niekoľkokrát križovali potok..
Jánošíkove diery sa nachádzajú v Národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Pozostávajú z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Hlboký potok, ktorý ich sformoval. Nachádza sa tu viac ako dvadsať vodopádov. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.
Východiskovým bodom do Dier sú osady Biely potok (Hotel Diery) a Štefanová. Jánošíkove diery sú dostupné po atraktívnych značených turistických chodníkoch s lávkami, rebríkmi a reťazami.
Niektoré rebríky dosahujú výšku 12 až 15 m
Dávid mal v tom čase 4 roky a prešli sme Dolné a Horné diery.
železné mosty boli pre neho hračkaVodopádov bolo naozaj mnoho
Medzi Dolnými a Hornými dierami sa nachádza Podžiar. Nájdete tu oddychové miesto s malým prístreškom, kde si môžete kúpiť občerstvenie. Mám veľmi ráda pivo, tak môžete hádať čo som si dala ja?
A chutí oveľa lepšie na čerstvom vzduchupohľad na Poludňové skaly z PodžiaruRebríky si fakt užíval, nezastal ani na sekundu,takže všetky fotky sú rozmazané:D12.82km, 471m výškových, 4:41 aktívny čas, 6h 4min spolu
