Running, hiking, biking

Tag: running

  • Bralce – Kapitulské bralá

    Bralce – Kapitulské bralá

    Prírodná rezervácia Bralce sa nachádza na úpätí Panskej hory v Štiavnických vrchoch. Jeho najvyšším bodom je Panský vrch (Kečka), ktorý láka turistov už z diaľky. Ide o veľmi krásnu, aj keď menej známu lokalitu pri obci Hliník nad Hronom.

    Východ slnka na Bralcoch

    Veľmi zaujímavé sú aj úseky so železnými hranolmi a reťazami medzi mohutnými skalami. Nebudú chýbať ani rozmanité skalné útvary ako rokliny, skalné ihly, kaňony, skalné okná a moria vytvorené starodávnou ťažbou kameňa.

    Cestou sme boli pozrieť aj starý hrad Teplica, ale zostalo z neho len pár skál tvoriacich hradbu.

    hrad Teplica.
    Malý rybník pod Kapitulskými bralami počas krásneho jesenného dňa.

    V lesoch nad obcou Lehôtka pod Brehmi sa týčia Kapitulské bralá tvorené ryolitovými lávami. Sopky tu počas svojej činnosti vytvorili pozoruhodné skalné kopy, moria a vysoké skalné veže vysoké až 20-30 metrov, ktoré dnes tvoria akúsi vstupnú bránu do Štiavnických vrchov.

    Výhľad z Kapitulských brál, môžete vidieť skalný vrchol Kečky.

    Szabóova skala je približne 90 metrov vysoký skalný útvar vytvorený sopečnou činnosťou, ktorý je typický pre túto oblasť a pohoria v nej. Patrí do VCHU – Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.

    Meno dostala po maďarskom geológovi Jozefovi Szabovi, ktorý robil geologický výskum v Štiavnických vrchoch. Szabóova skala tvorí impozantný kamenný vstup do Teplej doliny. Zaujímavé je aj jej sfarbenie, ktoré tvorí ružový a sivý ryolit.

    na vrchu Szaboovej skaly
    18.9km, 883m stúpania, 2h 33 min aktívny čas
  • Hochsaas (Švajčiarsko)

    Hochsaas (Švajčiarsko)

    Z Triftalpy, cez Kreuzboden, Weissmies hutte na najvyššius tanicu lanovky Hochsaas.

    Kreuzboden z vrchu, so 4000m vysokými horamiv pozadí
    500m stúpania a ja som kompletne spotená a jednoducho šťastná za to, že tam môžem byť a zažiť to

    Weissmieshütte sa nachádza v nadmorskej výške 2726 m na slnečnej terase nad Saas Grundom s panoramatickým výhľadom na 18 štvortisícových štítov a je jednou z najkrajších horských chát vo Valais.

    Je východiskovým bodom na štvortisícovky Weissmies a Lagginhorn, takmer štvortisícový Fletschhorn, športové lezecké cesty v južnej stene Jegihornu, najvyššie položenú lanovú cestu v Alpách, Gsponer Höhenweg, ako aj početné lyžiarske a snowboardové túry. A chatár, ktorý tam pracuje, je tiež bežec! Musím priznať, že ma predbehol 😀

    Potom cesta začala križovať snehové polia, mala som šťastie, že slnko ešte nebolo dosť silné, aby roztopilo sneh ešte viac

    Sneh v polovici júna
    Z Hochsaasu

    V Hochsaas je reštaurácia, stanica lanovky a hlavne nezabudnuteľný výhľad na masív Monte Rosa a impozantné hory údolia Saas. A tiež východiskový bod pre túru po ľadovci Trift.

    ľadovec Trift
    Zatiaľ najvyšší bod kam som vybehla – 3142m nad morom
    Niekedy ste jednoducho museli prejsť cez malú, ale naozaj studenú ľadovcovú riečku. Vyzula som si topánky a skoro som umrzla k smrti kým som prešla na druhú stranu:D
    Tam dole je úplne iný svet, zelenší, živší, a pre mňa dýchateľnejší:)

    Milujem beh, milujem ten pocit, že potrebujem len nohy, aby som niekam došla, milujem každú jeho časť. Keď ma pália stehná, srdce mi rýchlo bije, pľúca sú plné čerstvého vzduchu, ale najviac milujem ten pocit, keď stojíš na vrchole a môžeš si povedať, že som to zvládla, každý krok, nech bol akokoľvek ťažký, stál za to.

    A potom sú tu tie príjemné zbehy, singletraily alebo výhľady. Nachádzam v tom veľa krásy.

    15.42km, 1019m výškových, 2h 47min
  • Fellsee (Švajčiarsko)

    Fellsee (Švajčiarsko)

    Naozaj milujem Švajčiarsko, majestátne hory, úchvatné výhľady, strmé kopce, alpské potoky, všetko…

    Začínala som na Triftalpe nad Saasgrundom, kde som bola na návšteve u brata, ktorý tam pracoval počas letnej sezóny. Triftalp je hlavná alpská pastvina v obci Saas-Grund. Každý rok sa tu od polovice júna do polovice septembra pasú dojnicame spolu s kravami Eringer. Vyrobené mlieko sa používa na výrobu syra priamo na alpe.

    Prvý výstup smeroval na Kreuzboden, ktorý je obľúbenou destináciou pre rodiny v lete aj v zime. Je tu aj stanica lanovky. Nachádza sa tu aj jazero Kreutzboden. Toto miesto je známe malebnými výhľadmi na pohorie Mischabel s Allalinhornom, Alphubelom a Täschhornom, Domom, Lenzspitze, Nadelhornom a ďalšími štvortisícovými vrcholmi.

    Jazero Kreuzboden, odtiaľto môžete vidieť 4000m vysoké hory

    Potom som bežala asi 3 kilometre po vrstevnici do Grüebe-Alp. Cesta bola kamenistá a technická, no s naozaj peknými výhľadmi. Z Grüebe-Alp sa chodník mierne stáča doľava. Odtiaľ nasleduje namáhavejšie stúpanie s kľukatými zákrutami, ale vynaložené úsilie je nakoniec odmenené. Fellsee leží v nadmorskej výške 2 768 metrov nad morom.

    Fellsee

    Ako cestu späť volím cestičku vrstevnicou cez les možno o 500m nižšie. Boli tam pekné pasáže s vodnými kanálmi. Pre mňa je dosť ťažké behať nad 2000 m nad morom, nemám dostatok kyslíka 🙂

    Výhľad z Gruebe-alp.
    21.23km, 1044m výškových, 3h 36 min
  • Banská Štiavnica – Hodruša

    Banská Štiavnica – Hodruša

    Kolečko zo Štiavnice do Banskej Hodruše a späť. Beh sme začali známou banskoštiavnickou kalváriou.

    Kalvária Banská Štiavnica je najvýznamnejšou barokovou kalváriou na Slovensku a v celom bývalom Uhorskom kráľovstve – možno aj v celej Európe. Táto kalvária je komplex 3 kostolov a 22 kaplniek so vzácnou maliarskou výzdobou, zariadených dreveným a kováčskym mobiliárom a drevenými maľovanými reliéfmi. Všetky budovy kostolov a kaplniek sú zasadené do západnej strany pevného lávového stĺpu uprostred starovekej sopky – kopca s názvom Scharffenberg.

    Kalvária pred a po rekonštrukcii
    Banská Štiavnica z kalvárie

    Potom sme bežali cez Banky k Jelenej skala nad mestom Vyhne.

    Jelenia skala je len 800 m nad morom, ale výhľady sú celkom dobré, je odtiaľ vidieť Tribeč a Nízke Tatry.

    Výhľady z Jelenej skala

    Banská Hodruša je staré banské mesto, prvé zmienky sú z 13. storočia, ťažilo sa tu zlato a striebro. Banská Hodruša má množstvo prírodných, technických a kultúrnych pamiatok. Dodnes sa tu zachovalo množstvo baníckych diel a stavieb, čo je na slovenské pomery veľmi cenné. Zlato sa v Bani Rozália ťaží od roku 1993.
    Dnes je to jediná rudná baňa na Slovensku a jediná zlatá baňa v strednej Európe. Súkromná spoločnosť tu ťaží zlatú rudu. Dodnes sa v bani vyťažili asi štyri tony zlata. Vyťažená ruda sa prepravuje pod zemou 5 kilometrov, potom sa drví, melie a spracováva flotáciou na povrchu.

    37.25km, 1593 stúpania, 5h46min

  • Uhliská – Sklené Teplice

    Uhliská – Sklené Teplice

    Mám tých najlepších rodičov, veľmi ma podporujú. Tentoraz náš rodinný deň vyzeral takto: skoro ráno ma ocko vyviezol na vrchol pohoria, kde turistický chodník križuje cestu, a odtiaľ zabehnem do Sklených Teplíc, kde deň zakončíme kúpaním v liečivých prameňoch.

    Tentoraz som bežala sám, cestou, ktorú som nepoznala, cez Štiavnické vrchy. Dobrodružstvo:) Bol horúci, slnečný, letný deň.

    Uhliská sú malá obec, ktorej obyvatelia boli uhliari, dodávali uhlie na Levický hrad v 16. stor.

    Lúky blízko obce Uhliská

    Ďalšou zastávkou boli Richňavské jazerá. Sú to umelé jazerá pri Štiavnických Baniach. Pôvodne to bol len jeden veľký tajch, vybudovaný v 18. storočí, ktorý slúžil ako zásobáreň vody pre banský priemysel. Pre nadmernú veľkosť tajchu hrozilo nebezpečenstvo priesaku vody a poškodenia alebo pretrhnutia hrádze. Tajch preto rozdelili na dve polovice, znížili hladinu v ohrozenej časti a spevnili hrádzu. Vznikli tak súčasné dve jazerá, ktoré sú síce oddelené priehradou, ale vo vnútri priehrady sú navzájom prepojené.

    V letných mesiacoch ponúkajú jazerá možnosť kúpania.

    Richňava – Veľké Richňavské jazero

    Chodník potom vedie ponad Štiavnické bane a Banskú Štiavnicu. Horúce počasie zmenilo trávu na seno a zem bola vyprahnutá a prašná.

    Paradajs je 939 m nad morom, je to tretí najvyšší vrch Štiavnických vrchov po Sitne a Petrovom vrchu. Hoci je vrchol samotný porastený lesom, okolité lúky poskytujú jeden z najkrajších výhľadov na Banskú Štiavnicu. Na vrchu Paradajs je rozľahlá otvorená lúka so zaujímavou kamennou stavbou – menhirom. Kamenný kruh má podľa niektorých ľudí harmonizovať a dopĺňať životnú energiu.

    Výhľady Paradajs
    Všetku svoju vodu som vypila na tých lúkach, našťastie zvyšok bol čistý zostup
    32.14km, 930m stúpania, 4h 26min
  • Muránska planina

    Muránska planina

    Muránska planina je pomerne veľký prírodný park, takže ísť tam iba raz bolo málo. Tentokrát zo Zbojskej pomedzi Malú a Veľkú Stožku na Skalnú bránu a späť.

    Zbojská je horské sedlo v hlavnom hrebeni Veporských vrchov. Nachádza sa tu reštaurácia a vyhliadková veža.

    Veľká a Malá Stožka sú dve najstaršie rezervácie v horehronskej časti Muránskej planiny. Obe sa vyznačujú skalným reliéfom tvoreným dolomitickými vápencami a komplexom starých lesov.

    32km, 1200m stúpania, 4h 52 min
  • Vtáčnik

    Vtáčnik

    Celé pohorie Vtáčnik bolo vytvorené v dávnych dobách sopečnou činnosťou a nachádzajú sa tu nádherné andezitové skalné útvary. Vrch Vtáčnik a jeho okolie sú súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie, pre ktorú sú charakteristické staré lesné porasty miestami až pralesovitého charakteru.

    Beh sme začali 4.11.2023 skoro ráno z obce Kľak rýchloturistikou na vrch Vtáčnik, potom sme zbehli dolu na Končitú a späť cez Bystriansku dolinu na Rúbaný vrch opäť na Vtáčnik:)

    Krásne drevorezby v dedine Kľak
    Kríž na vrchu kopca Vtáčnik

    Končitá je prírodná pamiatka s množstvom andezitových skál. Končitej dominuje 30 metrov vysoká andezitová veža. Pod Končitou sa nachádza chata, kde si môžete dať kávu, drink alebo nejaké jedlo. Vychutnali sme si kávu a radler.

    skalné monumenty v Končitej
    Konitá má najvyšší stupeň ochrany

    Hrádok je lokalita s archeologickými nálezmi. Okolo roku 1000 pred Kristom tu postavili hrad, striedali sa tu rôzne kultúry a v 9. storočí toto miesto osídlili Slovania. Na hornej plošine stála pevnosť a v 13. storočí strážna veža a obytná veža.

    Okrem historickej hodnoty tejto lokality je Hrádok po Tatrách druhou najvýznamnejšou lezeckou lokalitou. Táto skalná stena je dlhá približne 400 metrov, s výškou 100 metrov, kde je vyznačených viac ako 70 lezeckých ciest.

    Na Hrádku je aj ferrata.

    Hrádok
    37.94km, 1988m stúpania, 7h 36min
  • Divín

    Divín

    Z Divína, na Podkriváň, cez Budínsku skalu, Bralce a hrad Divín. Dátumovo ešte zima 24.2.2024, i keď snehu nebolo.

    V andezitovom masíve Budínskej skaly sa nachádza menšia 7,5 m vysoká jaskyňa s názvom Jánošíkova izba alebo Jánošíkova prístrešok.

    Táto jaskyňa je prírodnou pamiatkou a je voľne prístupná verejnosti. Andezitová láva na Budínskej skale je zvyškom lávového krytu, ktorý sa vylial z mohutnej sopky Javorie pred 13 miliónmi rokov.

    Tradícia hovorí, že v jaskyni sa ukrývali zbojníci, miestni ju spájali s Jánošíkom. Jaskyňa slúžila aj ako úkryt pre pastierov v nepriaznivých poveternostných podmienkach.

    Jánošíkova skrýša
    Výhľadné miesto Javor
    Novovybudovaná vyhliadka
    Turistická útulňa Bralce

    Obec Divín leží pri vodnej nádrži Ružiná na juhu stredného Slovenska. Nad obcou sú zrúcaniny stredovekého hradu Divín.

    Hrad bol postavený na konci 13. storočia a v 16. storočí zohral dôležitú úlohu ako protiturecká pevnosť. V 17. storočí tu sídlil jeho neslávny majiteľ Imrich Balassa, lúpežný rytier, ktorý v jeho okolí podnikal útoky. Po jeho smrti hrad v roku 1683 dobyli cisárske vojská a chátral. Prežili len časti niektorých stien.

    V Divíne sa nachádza opevnený a rovnako opustený renesančný kaštieľ, barokový kostol a budova fary s najstaršími slnečnými hodinami v regióne Novohrad. V letných mesiacoch sa tu organizujú zaujímavé udalosti.

    hrad Divín
    35.68km, 1299 výškových, 4h 56 min
  • Muráň

    Muráň

    Myslím, že môj muž na tento beh nikdy nezabudne. Nie pre horúce počasie, nie pre hrad Muráň, ale pre takmer 2 metre vysokú žihľavu v Martinskej doline na náučnom chodníku Voniaca 🙂

    Lúkami v blízkosti obce Muránska Lehota

    Žlto značený chodník nás doviedol do ústia Martinskej doliny. Dolina je takmer celá pokrytá lesmi a keď sme tam boli bohužiaľ aj žihľavou. Bolo tam veľa žihľavy. Velmi veľa…

    Dolinu po stranách lemujú vysoké, miestami takmer kolmé skalnaté svahy a bralá Strelnica a Šarkanica. Je dlhá 3,4 km s prevýšením 520 metrov, turistický chodník vedie na malú horskú lúku s vyhliadkovým skalným bralom.

    Výhľad z Voniacej

    Potom bežíme k Studni na muránskej planine, odtiaľ k Poludnici a nakoniec na hrad Muráň.

    Prírodná vyhliadka Poludnica je veľkolepé skalné bralo a zároveň prírodná rezervácia, ktorá sa pod ním rozprestiera. Toto bralo vyčnieva z hustého lesa pri bývalej bani Marketiná. Ide o najpôsobivejšiu vyhliadku v NP Muránska planina.

    Poludnica

    Muránsky hrad, jeden z najvyššie položených hradov Slovenska, bol postavený ako kráľovský strážny hrad na vrchole brala Cigánka vo výške 935 m v 13. storočí.

    Hrad prekvital v čase, keď ho vlastnila Mária Széchy, známa svojou krásou. Často bola označovaná ako Muránska Venuša. Zámok bol potom luxusne zrekonštruovaný a stal sa miestom stretávania šľachty. Krásna a smelá Mária dokonca v roku 1666 bránila hrad pred kráľom Leopoldom I., ale jeho obsadeniu v roku 1670 neodolala.

    Hrad v roku 1702 vyhorel a bol zrekonštruovaný len čiastočne.

    Muránsky hrad je dnes v ruinách – zachovala sa len vstupná brána a veža. Areál zaberá plochu 360×96 m. Je možné vidieť zvyšky jeho gotickýho palácu, fragmenty múrov a niekoľko služobných budov.

    Lúky na Muránskej planine
    42.57km, 1969m výškových, 7h 29min
  • Hrebeňom Nízkych Tatier

    Hrebeňom Nízkych Tatier

    6. augusta 2022, za pekného teplého a slnečného dňa, sme prišli do Telgártu, aby sme odštartovali beh cez polovicu hrebeňa Nízkych Tatier. Auto nechávame v Brezne a autobusom sa presúvame na začiatok našej cesty.

    Divoké čučoriedky ako prvý dnešný snack

    Prvým bodom našej cesty bola Kráľova hoľa. Kráľova hoľa sa nachádza v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Je to najvyšší vrch na východe Nízkych Tatier. Hranica lesa tu niekedy dosahuje úroveň 1750 m nm. Hornú časť pokrývajú horské lúky. Od roku 1960 je dominantou vrcholu obrovská televízna stanica s ďaleko viditeľnou vysielacou stanicou. K stanici vedie úzka cesta s dĺžkou 11,5 kilometra. Cesta je uzavretá pre verejnú dopravu s výnimkou bicyklov. Kráľova hoľa je jedným z najnavštevovanejších štítov Nízkych Tatier. Je známy svojou vynikajúcou panorámou.

    Kvety pod Kráľovou hoľou
    Prvé výhľady
    Po takmer 1000m stúpania

    Potom smerujeme k Andrejcovej. Turistická útulňa Andrejcová je jedným z mála miest, kde je povolené prenocovať pri prechode Nízkymi Tatrami. A môžete tam dostať skutočné remeselné pivo!

    Andrejcová

    Počasie bolo horúce a je len málo miest, kde si môžete doplniť fľašky vodou, takže sme boli polovicu behu prehriaty, ale aj tak si to užívame.

    úchvatné výhľady

    Naša cesta horami končí na Čertovici, vĎaka bohu, majú Radlera 😀 potom sme potrebovali zbehnúť dole k autu, mali sme šťastie a možno v polovici sme si stopli auto, inak by nás čakalo ešte zopár km asfaltu, a ten mi neradi 🙂

    56.75km, 11h47m spolu, 10h 38min aktívny čas, 2676m výškových