Running, hiking, biking

Tag: running

  • SNP girl’s project, day 17

    SNP girl’s project, day 17

    The next stage of the SNP Heroes’ Trail,was taking us from the Štós Spa to Dobšinský Kopec. A long stage lay ahead, compounded by a lengthy drive that required a very early start. We left Bystrica at 4:30 AM, and I enjoyed my breakfast and morning coffee in the car along the way. We arrived at the Štós Spa at 7:15 AM, and just a few minutes later, we were already jogging along the red-marked trail.

    The air warmed up quickly, and after just a few kilometers, I was already changing from my jacket into shorts. There were supposed to be plenty of springs along the route, so we were each carrying only two half-liter bottles—supplies that were disappearing very fast. The first water source was supposed to be at the Pipitka hunting lodge, but when we ran up to it full of hope, there wasn’t a single drop of water. We quickly scanned the map for the next spring, as we were down to our last two deciliters of water. Fortunately, the nearest spring was only 3.5 km away, so we pressed on.

    At first, the route was less generous with views.

    At the SNP Úhorná shelter, we run into two guys who spent the night there and ask about water. They tell us that while there is water at the Smolník spring, it’s only a trickle; they had placed a cut-off bottle there the day before, and we are welcome to take whatever has collected in it. They saved us at least half an hour of waiting for the water to drip into all our bottles (thanks to them, we filled five out of six very quickly). And while we wait for that last half-liter, we snack on bread rolls and refuel.

    The early autumn in Slovak mountains

    We are crossing the Úhorná Pass, and halfway to Skalisko we meet Jožko, who had driven the car to the finish point and was running back to meet us. He is much faster than we are, so we have covered almost the same distance—he has 30 kilometers, and we have 31.

    After Volovec mountain hut

    We head down from Skalisko to the Volovec mountain hut—partly for a radler, and partly because we’re running out of water again, with the next supply 15 kilometers away. The radler is wonderfully refreshing for all of us, and after half an hour, we’re back on our feet, heading toward Súľová Saddle.

    View on HighTatras

    From the saddle, one more nasty climb awaits us, and after that, they say it’s just rolling hills. Well, you need energy for rolling hills, too! 😀

    On the climb from Súľová Saddle

    Along the way, we pass the Gálová shelter—a beautiful spot with a stunning view—though the cabin was closed for disinfection.

    View from Gálová
    Shelter Gálová

    Next comes a run down a forest path—finally a more relaxed stretch leading to the Suchý Vrch lookout tower, where we leave the cycle path and have to start climbing uphill again. Honestly, we’re pretty worn out; we’ve got over 50 kilometers in our legs, and every little hill is starting to feel like a challenge.

    Viewpoint Suchý vrch

    We finally reach the Kruhová saddle—a spot we already know, having run the next section from this point—and thanks God, there are only 5 kilometers left. We’re out of steam, so we walk the rest of the way as the sun sets. Even so, we’re all happy we made it.

    62.1km, 9:23 active time, 10:55 total, 2399m ascend
  • SNP girl’s project, deň 17

    SNP girl’s project, deň 17

    Ďaľšia etapa trasy hrdinov SNP, tento krát z kúpeľov Štós až po Dobšinský kopec. Čakala nás dlhá etapa a k tomu sme museli prirátať aj dlhé cestovanie autom, čo znamenalo veľmi skoré ranné vstávanie. Z Bystrice sme odchádzali už o pol 5 ráno, raňajky aj rannú kávu som si vychutnávala cestou v aute. Do kúpeľov Štós sme dorazili o 7:15 a o pár minútiek neskôr sme už cupkali po červenej značke:)

    Vzduch sa rýchlo okrieval a ja som sa už po pár kilometroch prezliekala z bundičky až do kraťasov. Po ceste by malo byť dosť studničiek a tak máme všetci len po dve pollitrové fľašky, ktprých obsah v nás veľmi rýchlo mizne. Prvá voda mala byť pri poľovníckej chate Pipitka, keď sme však k nej s nádejou dobehli, nebola tam ani kvapka vody. Rýchlo prehľadávame mapu, kde by sa mala nachádzať ďaľšia studnička, pretože už nám ostáva asi len dva deci vody. Naštastie najbližšia studnička je len 3.5km od nás a tak bežíme ďaľej.

    Zo začiatku bola trasa na výhľady skúpejšia

    Pri útuľni SNP Úhorná stretávame dvoch chalanov čo tam prespávali a pýtame sa na vodu. Vravia, že voda v prameni Smolníka síce je, avšak iba kvapká, že včera tam dali zrezanú fľašku a že si kľúdne môžeme zobrať čo nakvapkalo. Ušetrili nám aspoň pol hodiny čakania, kým by nám voda nakvapkala do všetkých fľašiek (5 zo 6tich sme vďaka nim naplnili veľmi rýchlo). A kým čakáme na posledný polliter, desiatujeme žemle a dopĺňame energiu.

    Vo vzduchu je už cítiť predzvesť jesene

    Prechádzame úhornianskym sedlom a v polovici cesty na Skalisko stretávame jožka, ktorý išiel odviezť auto do cieľa a bežal nám oproti. Je oveľa rýchlejší ako mi a tak máme na konte skoro rovnaký počet kilometrov, on 30, my 31.

    Kúsok za chatou Volovec

    Zo Skaliska zbiehame na chatu Volovec, jednak na radler a jednak nám už zas dochádza voda a ďaľšia je až o 15 kilometrov. Radler nás všetkých parádne osvieži a po polhodinke už sme zas na nohách smer sedlo Súľová.

    Výhľad na Tatry

    Zo sedla na nás čaká ešte jedno nepríjemné stúpanie a potom vraj sú to už len vlnky. Nuž ale aj na vlnky treba mať energiu:D

    V stúpaní zo sedla Súľová

    Po ceste prebiehame popri útulni Gálová, krásne miesto s úžasným výhľadom, avšak kvôli dezinfekcii bola chata zavretá.

    Výhľad spred útulni Gálová
    Útuľňa Gálová

    Nasleduje zbeh lesnou cestičkou, konečne oddychovejší úsek až po vyhliadkovú vežu Suchý vrch, kde sa z cyklo cesty odpájame a zas musíme sľapať do kopca. Úprimne, máme už celkom dosť, v nohách cez 50 kilometrov a každý kopček začína byť výzvou.

    Vyhlaidka Suchý vrch

    Konečne dobiehame do sedla Kruhová, ktoré už poznáme, minule sme túto časť už prebehli, konečne, už len 5 kilometrov. Nevládzeme a zvyšok už len pri západe slnka odkráčame. Aj tak sme všetci spokojní, že sme to zvládli.

    62.1km, 9:23 aktívny čas, 10:55 spolu, 2399 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project, day 16

    SNP girl’s project, day 16

    We finally made it happen! We had planned this stage about five times before, but we always had to postpone it due to unsuitable weather on the ridge or other issues. And so, we finally ran from Telgárt all the way to Čertovica.

    Flowering heather

    We park in Telgárt near the church, at the exact spot where our previous stage ended. We jog through the town and soon reach the turnoff into the woods. It rained yesterday, so the grass and trees are still wet—which, of course, means my feet get wet after just a short while. We climb first through dense forest, then pass beneath power pylons up to the mountain pastures; the weather shifts between sun and fog, warmth and cold.

    Cranberries and blueberries

    On the way to Kráľova hoľa, nature put on a magnificent spectacle for us, but at the summit itself, everything was shrouded in an impenetrable fog that clung to us for quite a few kilometers more.

    In ascend to Kráľova hola

    At Andrejcová, we took a break for a beer and a bite to eat, and refilled our bottles at the spring. I had been looking forward to the view of the High Tatras—which is magnificent from there—but we weren’t granted that sight today, so we carried on.

    A path through the mountain pine
    Rolling fog

    The sun shone for the rest of the journey, and thanks to yesterday’s rain, the springs were full.

    Every now and then, a view would open up in the second half.

    However, from the Ramža shelter almost all the way to Čertovica, the trail was quite overgrown, so running was more or less out of the question, and we made slow progress. Personally, I enjoyed the first half of the day much more than the second, despite the strenuous climb up Kráľova hoľa.

    45km, 9:25 active time, 9:46 total, 2704 meter ascend
  • SNP girl’s project, deň 16

    SNP girl’s project, deň 16

    Konečne sa to podarilo! Túto etapu sme mali v pláne už asi 5x, ale vždy sme ju museli presunúť kvôli nevhodnému počasiu an hrebeni, prípadne iným problémom. A tak sme konečne zabehli z Telgártu až na Čertovicu.

    Zakvitnutý vres

    V Telgárte parkujeme pri kostole, presne na tom istom mieste, kde minule naša etapa skončila. Prebehneme mestom a za chvíľočku sme na odbočke do lesa. Včera pršalo, a tak sú tráva aj stromčeky ešte mokré, čo samozrejme znamená, že po chvíľke sú mokré aj moje nohy:) Najskôr stúpame hustým lesom, potom popod stožiare až na horské pasienky, slnko sa strieda s hmlou, teplo so zimou.

    Brusnice a čučoriedky

    Cestou na Kráľovu hoľu nám príroda nachystala prekrásne divadlo, na Kráľovej holi však všetko zastrela nepriestupnou hmlou, ktorá sa s nami držala ešte pekných pár kilometrov.

    V stúpaní na Kráľovu holu

    Na Andrejcovej sme si dali prestávku, pivko, chlebík a doplniť fľašky z prameňa. Tešila som na výhľad na Vysoké Tatry, ktorý je z radeto nádherný, dnes nám však nebol dopiaty a tak sme pokračovali ďalej.

    Cestička kosodrevinou
    Prevalujúca sa hmla

    Po zvyšok cesty nám už slniečko svietilo a vďaka včerajšiemu daždu boli aj studničky plné.

    Sem tam sa v druhej polke odhalil aj nejaký ten výhľad

    Avšak od útuľne Ramža skoro až po Čertovicu bol chodník vcelku zarastený a tak sme o behu mohli viac menej len snívať a postupovali sme len pomaly. Mne osobne sa prvá polka dnešného dňa páčila oveľa viac ako druhé polovica, aj napiek výživnému stúpaniu na Kráľovu hoľu.

    45km, 9:25 aktívny čas, 9:46 spolu, 2704 nastúpaných metrov
  • Great Fatra mountain ridge

    Great Fatra mountain ridge

    This time we chose the easier option from Staré hory to Ružomberok. We parked the car in Staré hory near the chapel at 5:30 in the morning and, following the blue hiking trail, we started climbing to Majerova skala, which offers a beautiful semicircular view of the surrounding hills and valleys from its rocky plateau at an altitude of 1283 meters above sea level.

    From Majerova skala to Krížna

    From Majerova skaly we continue to Krížna, on the ridge the wind is really blowing and it is cold, it feels like 8 degrees Celsius, so we continue through Frčkov, Ostredok and do not stop until we are in the lee below Ploska, where we turn to the cottage below Borisov. I have been to the cottage a few times, but never to Borisov itself, so we are going to warm up by climbing up. Borisov is 1510 meters high and the climb to it is steep. However, it will reward us with circular views, where with good visibility it is possible to see Poľana or the Low Tatras.

    From Borišov

    We gather at the hut below Borišov, where we have a radler and a sandwich (our proven source of energy for longer runs).

    The temperature rises and we climb Ploska, where by chance we become participants in the 43rd year of the Ploska climb, we even receive a participation certificate :). We leave the red mark and after a little praise, which is accompanied by yellow, we turn onto the green mark below Čierny Kameň. By the way, my favorite craft brewery is also named after this distinctive rock formation :). There is also a nature reserve of the same name here, which is supposed to protect the primeval forest of spruce, rowan and maple. It is really beautiful here.

    On Ploská

    We continue under Minčol to Rakytov. Rakytov (1,567 m above sea level) is the highest peak of the Liptov branch of the main ridge of the Great Fatra and provides a circular view, and when climbing it you have to pass through an impressive rock gate.

    Views from Rakytov, Ploská in background

    The Smrekovica mountain hut awaits us and we are already looking forward to refreshment. However, we will not stay there for long, because we do not dare to estimate how long it will take us to Ružomberok, where we have to catch our only bus back to the Staré hory. We run along a path lined with ripe blueberries until the Šiprún saddle, if we had time, we could eat our fill, there are so many of them. The only piece of asphalt on the route from the saddles under Vtáčnik to the Vlkolínec meadows awaits us.

    Blooming thistles accompanied us everywhere

    Ahead of us lies the final major climb up to Sidorovo; the path is steep and our legs are already reluctant, but fortunately, the summit is less than a kilometer away, and a viewpoint awaits us at the top. Vlkolínec lies spread out beneath us, and we can also see the Low Tatras, the Liptov Basin, and even the High Tatras. A few more undulations lie ahead, followed simply by the descent into Ružomberok through the calvary.

    Sidorovo

    We arrived in Ružomberok an hour before the bus, so we just walked through the city, bought orange mineral water at the store, and the 3 liters just disappeared inside us.

    View on Sidorovo

    Our legs are dirty with dust up to our knees, so we use the time to get to the bus and wash them in the local park with the water we had left in our bottles, the sight of us must have been comical 😀

    50.79km, 9:08 active time, 10:15 total, 3011m ascend
  • Hrebeňom Veľkej Fatry

    Hrebeňom Veľkej Fatry

    Tento krát sme zvolili ľahšiu variantu zo Starých hôr do Ružomberka. Auto sme odstavili na Starých horách pri kaplnke o pol 6 ráno a po modrej turistickej značke sme začali stúpať na Majerovu skalu, ktorá ponúka zo svojej skalnej plošiny vo výške 1283mnm nádherný polkruhový výhľad na okolité kopce a doliny.

    Z majerovej skaly smerom na Krížnu

    Z Majerovej skaly pokračujeme na Krížnu, na hrebeni poriadne fúka a vietor je studený, pocitovo tak 8 stupňov Celzia a tak pokračujeme cez Frčkov, Ostredok a nezastavujeme až kým nie sme v závetrí pod Ploskou, kde odbáčame na chatu pod Borišovom. Na chate som už pár krát bola, ale na samotnom Borišove ešte nikdy a tak sa ideme zohriať výstupom hore. Borišov má výšku 1510 a výstup naň je strmý. Odmení nás však kruhovými výhľadmi, kde pri dobrej viditeľnosti je možné vidieť aj Poľanu, či Nízke Tatry.

    Z Borišova

    Zbiehame na chatu pod Borišovom, kde si dávame radler a obloženú žemlu (náš osvedčený zdroj energie na dlhše behy).

    Teplota stúpa a my stúpame na Ploskú, kde sa úplnou náhodou staneme účastníkmi 43. ročníka výstupu na Ploskú, dostávame dokonca účastnícky list:). Opúšťame červenú značku a po chváľočke, čo nás sprevádza žltá odbáčame na zelenú popod Čierny Kameň. Mimochodom po tomto výraznom skalnom útvare je pomenovaný aj môj obľúbený remeselný pivovar:). Nachádza sa tu aj rovnomenná prírodná rezervácia, ktorá má chrániť pralesovitý porast smreku, jarabiny a javora. Je tu naozaj krásne.

    Na Ploskej

    Pokračujeme popo Minčol na Rakytov. Rakytov (1 567 m n m) je najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry a poskytuje kruhovytý výhľad a pri stúpaní naň musíte prejsť pôsobivou skalnou bránou.

    Výhľady z Rakytova, v pozadí Ploská

    Čaká nás horská chata Smrekovica a už sa tešíme na osvieženie. Nezdržíme sa však na nej dlho, pretože si netrúfame odhadnúť koľko nám to bude trvať do Ružomberka, kde musíme stihnúť náš jediný autobus naspäť na Staré hory. Až do šiprúnskeho sedla bežíme chodníčkom lemovaným zrelými čučriedkami, mať tak čas tak by sme sa vedeli najesť do sýta, toľko ich je. čaká nás jedniný kúsok asfaltu na trase zo sedal pod Vtáčnikom až po vlkolínske lúky.

    Všade nás sprevádzali zakvitnuté bodliaky

    Pred nami je posledné veľké stúpanie na Sidorovo, chodníček je strmý a nohám sa už veľmi nechce, našťastie to hore nie je ani kilometer a hore nás čaká vyhliadka. Vlkolínec máme ako na dlani, vidíme aj Nízke Tatry, Liptovská kotlina a dokonca aj Vysoké Tatry. čaká nás ešte pár vlniek a potom už len zostup do Ružomberka cez kalváriu.

    Sidorovo

    Do Ružomberka sme prišli hodinu pred autobusom a tak mestom už len kráčame, v obchode si kupujeme pomarančovú minerálku a 3 litre v nas len tak miznú.

    Vyhliadka na Sidorove

    Nohy máme až po kolená špinavé od prachu a tak využívame čas do autobusu a v miestom parčíku si ich umývame vodou čo nám ostala vo fľašiach, pohľad na nás musel byť komický:D

    50.79km, 9:08 aktívny čas, 10:15 spolu, 3011 nastúpaných metrov
  • Kľak, Veľký Lysec, Katova skala

    Kľak, Veľký Lysec, Katova skala

    The original plan for this day was Malá Fatra, but when we arrived at the place it was raining heavily. We checked the forecasts (I use the Ventusky application, where I can see the weather development by the hour) and the decision was made to finally move to Veľka Fatra, where it was not supposed to rain all day, but only for about two hours. A quick replanning of the route and off we go.

    We stop in the village of Podhradie, from where we climb almost 1000 vertical meters to Kľak. After about the first kilometer it starts to rain, so we put on waterproof jackets, but our feet are completely wet. The rain accompanies us all the way to the last meadow just below Kľak.

    Meadovw below Kľak

    But for me, it has its own charm, the water evaporating and creating a rolling fog is mystical, and we hardly meet anyone on the hiking trails.

    Meadow belowKľak

    I’ve been to Kľak once before, but now the surroundings, shrouded in mist, look completely different. At the top, I’m pleased with the stone with the inscription: A crown that not everyone can bear -> the goal. However, for us, Kľak is not the goal, but only part of the journey:)

    On the top of Kľak
    Fog on Kľak

    We are considering whether to just go along Jarabiná and back from there, or turn off at Malý Lysec. It is not raining, although our feet are constantly wet, because the narrow path leads through dense blueberry bushes, on which a lot of water still remains. However, at Jarabiná we continue along the ridge, the running is good and we do not want to end prematurely.

    Heavy clouds accompanied us almost the whole day

    After the small Lysec we turn to Lysec, the sun is breaking through the fog and it is hot, but at its peak the fog completely covers our views. It doesn’t matter, the path leads through a beautifully flowered mountain meadow and makes up for it. From Lysec we go down to the valley, the path is muddy and slippery, I don’t know how we managed to stay on our feet the whole time and not bathe in the mud:D

    Evaporating water

    We continue to Sklabinsky podzámok, where the signposts promise craft beer, I’m starting to get excited. However, there’s a sign in front of the restaurant door that says they’re only opening at 4 today due to the rain. I like beer, but I’m definitely not going to wait two hours for it 🙂

    From Katova skala ( Executioner’s Rock)

    We climb the Katova skala (Executioner’s Rock), a viewpoint from which we return to Podhradie. The Executioner’s Rock owes its name to the executioner from Sklabin Castle, for whom it served as a place of execution. The rock is also associated with a tragic legend. According to it, a young girl is cursed in the rock, who was locked in it by a tyrant to force her to become his wife.

    39.41km, 6:38 active time, 7:28 total, 2421m ascend
  • Kľak, Veľký Lysec, Katova skala

    Kľak, Veľký Lysec, Katova skala

    Pôvodný plán na tento deň bola Malá Fatra, ale keď sme dorazili na miesto tak lialo ako z krhly. Skontrolovali sme predpovede (používam aplikáciu Ventusky, kde si viem pozriet vývoj počasia po hodinách) a padlo rozhodnutie sa nakoniec presunúť do Veľkej Fatry, kde nemalo pršať celý deň, ale asi len dve hodiny. Rýchle preplánovanie trasy a ide sa.

    Zastavujeme v obci Podhradie, odkiaľ stúpame skoro 1000 výškových metrov na Kľak. Asi po prvom kilometri začne pršať, tak obliekame nepremokavé bundy, nohy však máme kompletne mokré. Dážď nás sprevádza až po poslednú lúčku tesne pod Kľakom.

    Lúka pod Kľakom

    Pre mňa to však má svoje čaro, voda čo sa odparuje tvorí prevalujúcu sa hmlu je mystická a na turistických chodníčkoch nestretneme skoro nikoho.

    Lúka pod Kľakom

    Na Kľaku som už raz bola, teraz však okolie zahalené závojmi hmly vyzerá úplne inak. Na vrchole ma poteší kamienok s napísom: Koruna ktorú neunesie každý -> cieľ. Pre nás však Kľak nie je cielom, ale len časťou cesty:)

    Na vrchole Kľaku
    Hmla na Kľaku

    Zvažujeme, či ísť len po Jarabinú a z tade späť, alebo odbočiť až na Malom Lysci. Neprší, aj keď nohy máme konštantne mokré, pretože úzky chodníček vedie cez husté kríky čučoriedok, na kotrých sa stále drží veľa vody. Na Jarabinej však pokračujeme ďalej hrebeňom, beží sa dobre a tak sa nám nechce končiť predčasne.

    Výhľady smerom na Martin

    Za malým Lyscom odbáčame na Lysec, cez hmlu sa prediera slnko a je sparno, ale na jeho vrchole nám výhľady úplne zahalí hmla. Nevadí, chodníček vedie krásne zakvitnutou horskou lúkou a nám to vynahrádza. Z lyscu ideme po modrej dole, stmo, blatisto, šmykľavo, vôbec neviem ako sa nám podarilo udržať sa na nohách po celý čas a nevykúpať sa v tom blate:D

    Odparujúci sa dážď

    Pokračujeme do Sklabinského podzámku, kde smerovníky sľubujú remeselné pivo, začínam sa tešiť. Pred dverami pohostinstva však stojí tabuľa, že dnes otvárajú kvôli dažďu až o 4tej. Pivo mám síce rada, ale dve hodiny naň rozhodne čakať nebudem:)

    Z katovej skaly

    Stúpame na katovu skalu, výhľadové miesto, cez ktoré sa vrátime do Podhradia. Katova skala vďačí za svoj názov katovi zo Sklabinského hradu, ktorému slúžila ako miesto popráv. Skala je navyše spájaná s tragickou povesťou. Podľa nej je v skale zakliata mladá dievčina, ktorú v nej zavrel tyran, aby ju donútil stať sa jeho ženou.

    39.41km, 6:38 aktvny čas, 7:28 spolu, 2421 nastúpaných metrov
  • Alpe Adria, third day

    Alpe Adria, third day

    Our last day on the route, we will cross the Karavan Mountains back into Austria followed by a 30 km long relatively straight section back to Arnoldstein.

    Morning sun over Gozd-Matjulek

    We wake up at 4 in the morning, our hostel’s cafeteria is fortunately open non-stop, also with a coffee machine, so we have a quick coffee and leave the hostel at 4:42 in the morning. We have breakfast on the way through Krajnska gora, enjoying the morning chill. Today is supposed to be hot, the forecast says 33 degrees, so we just hope that the second half of the route through Austria will not be sunny, because we will boil ourselves alive.

    Strednji vrh,in ascend to Mittasgkogel

    We leave the Krajnska gora behind and for the first few kilometers we run along the foot of the mountain along the river. At the 5th kilometer we start to climb and climb steeply to the ridge. However, at the top we leave the Alpe Adria trail for a moment and go less than a kilometer to the Techantinger Mittagskogel with an altitude of 1823 meters above sea level. It offers beautiful views not only of the Karavanke Mountains, but also of the lowlands in Austria and also of Faaker See.

    Mittagskogel

    It follows a 6km run on beautiful ridge with breathtaking views, we would have liked to run much further along it. However, Alpe Adria leads us in a different direction.

    From ridge of Karavanke Mountains

    We start to descend and the route becomes flatter and flatter. We run through a few villages to Faaker See, where, almost out of water, we stop at a buffet on the shore of Faaker See. Radler is a classic, we refill our bottles and wash our sweaty faces, the temperature rises, it feels like it’s over 30.

    Going off the trail to Mittagskogel was worth it

    Next for us is one of the most difficult parts, through the Finkenstein moor, a marsh with tall reeds, through which a long straight dirt road leads, in the midday sun, without a single bit of shade. Fortunately, a forest followed it and a few kilometers further we came across the Gail River, we couldn’t resist and went to it to cool down. It’s a shame that in that heat we were dry again in just a few minutes.

    Faaker See in background

    We arrive in the spa town of Warmbad, and since we can smell how many kilometers we have behind us, we prefer to stay on the terrace of a local restaurant, even though the interior is air-conditioned. The Radler in us quickly disappears and we have no choice but to continue riding 🙂 The spa park is truly beautiful with carpets of meadow flowers.

    Austria

    We continue along the old Roman road, which is still visible today thanks to the deep ruts left in the rock by the wheels of the carts. There should also be a waterfall and a spring here, but it is too dry and we only find a dry riverbed. We are saved by a stream a few kilometres before Oberschutt, where we at least cool down, and then a spring in the square in Oberschutt, where we fill our completely empty bottles. I almost jump from joy when we saw it there, I was already overheated and really thirsty.

    Karavanke Mountains

    The last 10 kilometers await us, mostly on a cycle path that is fortunately mostly covered with trees. After an hour and a half we reach Arnoldstein and our destination is not out accommodation, but a local shop, because we have been looking forward to a flavored orange mineral water for at least an hour 😀

    It was a great experience full of emotions, views, steep climbs and equally steep descents, adrenaline and sweat, which I will remember for a long time.

    56.81km, 10:15 active time, 10:49 total, 1858 m ascend
  • Alpe Adria, deň tretí

    Alpe Adria, deň tretí

    Náš posledný deň na trase, čaká nás prechod cez Karavanské hory naspäť do Rakúska a potom ešte 30km dlhý relatívne rovný úsek späť do Arnoldsteinu.

    Ranné slnko nad Gozd-Matjulekom

    Vstávame ráno o 4tej, jedálenička nášho hostelu je naštastie otvorená nonstop, aj s kávovarom a tak dávame rýchlu kávu a hostel opúštame ráno o 4:42. Raňajkujeme cestou cez Krajnsku goru, vychutnávame si ranný chlad. Dnes má byť horúco, predpoveď hovorí o 33 stupňoch a tak len dúfame, že druhá polovička trasy rakúskom nepôjde po slnku, lebo sa uvaríme zaživa.

    Strednji vrh, v stúpaní na Mittasgkogel

    Krajnsku goru nechávame za sebou a prvých pár kilometrov bežíme popri úpätí hory popri riečke. Na 5tom kilometri začíname stúpať a strmo stúpame až na hrebeň. Hore však na chvíľu opúšťame Alpe Adria trail a zachádzame necelý kilometrík na Techantinger Mittagskogel s nadmorskou výškou 1823mnm. Ponáka nádherné výhľady nie len na Karavanky, ale aj do nížin v Rakúsku a aj na Faaker See.

    Mittagskogel

    Nasleduje 6kilomtrov prekrásnym hrebeňom s dychberúcimi výhľadmi, najradšej by sme ním bežali oveľa ďalej. Avšak Alpe Adria nás vedie iným smerom.

    Z hrebeňa Karavaniek

    Začiname klesať a trasa sa stáva čím ďalej rovinatejšou. Prebehneme cez pár dedín až k Faaker See, kde už takmer bez vody zastavujeme v bufete na brehu Faaker See. Radler je už klasika, dopĺňame fľašky a umývame spotené tváre, teplota stúpa, pocitovo je cez 30.

    Zísť z trasy na Mittagskogel sa oplatilo

    Nasleduje pre nás jedna z najťažších častí, cez Finkenstein moor, močarisko s vysokou trstinou, cez ktorý vedie dlhá rovná prašná cesta, na obednom slnku, bez kúska tieňa. Našťastie po nej nasledoval lesík a o pár kilometrov ďalej sme narazili na rieku Gail, neodolali sme a išli sme sa k nej schladiť. škoda len, že v tom teple sme boli zas suchý už za pár minút.

    Faaker See v pozadí

    Prichádzame do kúpeľného mestečka Warmbad, a keďže je už z nás cítiť koľko kilometrov máme zasebou, radšej ostávame na terase miestnej reštaurácie, aj keď vnútorné priestory sú klimatizované. Radler v nás rýchlo mizne a nám neostáva iné, len pokračovať v jazde:) Kúpeľný park je naozaj nádherný s kobercami nasadených lúčných kvetov.

    Rakúsko

    Pokračujeme starou rímskou cestou, ktorá je dodnes viditeľná vďaka hlbokým koľajám, ktoré ostali v skale po kolesách vozov. Mal by tu byť aj vodopád a prameň, avšak je príliš sucho a tak nachádzame len suché koryto. Zachraňuje nás potôčik pred Oberschutom, kde sa aspoň schladíme a následne prameň na námestíčku v Oberschute, kde plníme už úplne prázdne fľaše. Dobre, že som neskákala od radosti, keď sme ho tam zbadali, už som bola zas prehriata a aj poriadne smädná.

    Karavanky

    Čaká nás posledných 10 kilometrov, väčšinou po cykloceste naštastie väčšinou krytej stromamy. Po hodinke a pol doniehame do Arnoldsteinu a naším cielom nie je ubytko, ale miestny obchod, lebo už aspoň hodinu sa tešíme na ochutenú pomarančovú minerálku 😀

    Bol to parádny zážitok plný emócií, výhľadov, strmých stúpaní a rovnako strmých zbehov, adrenalínu a potu, na ktorý budem ešte dlho spomínať.

    56.81km, 10:15 aktívny čas, 10:49 celkový čas, 1858 nastúpaných metrov.