Category: sk

Náš posledný deň na trase, čaká nás prechod cez Karavanské hory naspäť do Rakúska a potom ešte 30km dlhý relatívne rovný úsek späť do Arnoldsteinu.

Vstávame ráno o 4tej, jedálenička nášho hostelu je naštastie otvorená nonstop, aj s kávovarom a tak dávame rýchlu kávu a hostel opúštame ráno o 4:42. Raňajkujeme cestou cez Krajnsku goru, vychutnávame si ranný chlad. Dnes má byť horúco, predpoveď hovorí o 33 stupňoch a tak len dúfame, že druhá polovička trasy rakúskom nepôjde po slnku, lebo sa uvaríme zaživa.

Krajnsku goru nechávame za sebou a prvých pár kilometrov bežíme popri úpätí hory popri riečke. Na 5tom kilometri začíname stúpať a strmo stúpame až na hrebeň. Hore však na chvíľu opúšťame Alpe Adria trail a zachádzame necelý kilometrík na Techantinger Mittagskogel s nadmorskou výškou 1823mnm. Ponáka nádherné výhľady nie len na Karavanky, ale aj do nížin v Rakúsku a aj na Faaker See.

Nasleduje 6kilomtrov prekrásnym hrebeňom s dychberúcimi výhľadmi, najradšej by sme ním bežali oveľa ďalej. Avšak Alpe Adria nás vedie iným smerom.

Začiname klesať a trasa sa stáva čím ďalej rovinatejšou. Prebehneme cez pár dedín až k Faaker See, kde už takmer bez vody zastavujeme v bufete na brehu Faaker See. Radler je už klasika, dopĺňame fľašky a umývame spotené tváre, teplota stúpa, pocitovo je cez 30.

Nasleduje pre nás jedna z najťažších častí, cez Finkenstein moor, močarisko s vysokou trstinou, cez ktorý vedie dlhá rovná prašná cesta, na obednom slnku, bez kúska tieňa. Našťastie po nej nasledoval lesík a o pár kilometrov ďalej sme narazili na rieku Gail, neodolali sme a išli sme sa k nej schladiť. škoda len, že v tom teple sme boli zas suchý už za pár minút.

Prichádzame do kúpeľného mestečka Warmbad, a keďže je už z nás cítiť koľko kilometrov máme zasebou, radšej ostávame na terase miestnej reštaurácie, aj keď vnútorné priestory sú klimatizované. Radler v nás rýchlo mizne a nám neostáva iné, len pokračovať v jazde:) Kúpeľný park je naozaj nádherný s kobercami nasadených lúčných kvetov.

Pokračujeme starou rímskou cestou, ktorá je dodnes viditeľná vďaka hlbokým koľajám, ktoré ostali v skale po kolesách vozov. Mal by tu byť aj vodopád a prameň, avšak je príliš sucho a tak nachádzame len suché koryto. Zachraňuje nás potôčik pred Oberschutom, kde sa aspoň schladíme a následne prameň na námestíčku v Oberschute, kde plníme už úplne prázdne fľaše. Dobre, že som neskákala od radosti, keď sme ho tam zbadali, už som bola zas prehriata a aj poriadne smädná.

Čaká nás posledných 10 kilometrov, väčšinou po cykloceste naštastie väčšinou krytej stromamy. Po hodinke a pol doniehame do Arnoldsteinu a naším cielom nie je ubytko, ale miestny obchod, lebo už aspoň hodinu sa tešíme na ochutenú pomarančovú minerálku 😀

Bol to parádny zážitok plný emócií, výhľadov, strmých stúpaní a rovnako strmých zbehov, adrenalínu a potu, na ktorý budem ešte dlho spomínať.

Druhý deň na trase bol trochu oddychovejší, čakalo nás o niečo menej kilometrov ako zvyšné dva dni, tentokrát “len” 37. A tak sme si mohli dovoliť vyraziť neskôr a vychutnať si parádne talianske raňajky ( čo sa nám samozrejme tak trochu vypomstilo, lebo prvé tri hodiny som bežala s totálne plným žalúdkom a už bolo aj veľmi teplo). Ale ten croissant stál zato:)

Vyštartovali sme z Tarvisia až o 8:00 smer Coccau. Parádny lesný trailík obohatený o makety zvieratiek v životnej veľkosti. Za Coccau nás čakala adrenalínová atrakcia v podobe starého vysutého mosta cez rieku Gailitz, s prehnitými doskami.

Naštastie nás udržali a my sme mohli pokračovať čím ďalej tým vyhriatejšími lúčkami k najkrajšej časti dnešného dňa – Lagos di Fusine. Ide o dve kryštálové ľadovcové jazeré na pomedzí Talianska a Slovinska, obklopené Julskými alpami.

Prechádzame od spodného jazera, tmavšieho, priezračného k hornému jazeru s krásne modrou hladinou. Nad jazerami je bufet, kde si už klasicky dávame radler a začíname naše stúpanie k chate Rifugio Zacchi, nachádzajúcu sa v 1380mnm.

Dávame si parádnu kávu a pokračujeme smerom na chatu Ponza, kde sa otvárajú krásne výhľady na údolie a aj na jazerá.

Po chvíli však prichádzame k šasti kde sa pôvodný chodník s reťazami zrútil a musíme ho obchádzať dosť strmým chodníčkom pomedzi kosodrevinu, hore to ešte ide, ale cestou dole sa mi celkom trasú nohy a musím si dávať veľký pozor aby som sa nepošmykla na nestabilnom podklade. zvládli sme to a nasleduje zbeh naspäť k spodnému jazeru, kde si dávame poslednú prestávku dnešného dňa. Vychutnávame si krásu hôr odrazených na hladine jazera.

Záver predstavuje 12km po rovinatej cyklotrase, nekrytej stromami a ja ju už nevládzem stále bežať, prehrievam sa a tak striedame beh s chôdzou. Ubytovanie sme si našli skoro na brehu jazera Jasna v Krajnskej gore a tak dnešnú etapu končíme po pás ponorený do ľadovcového jazera 🙂 Chladíme prehriate svaly a užívame si výhľady na okolité hory.