Running, hiking, biking

Tag: trail

  • SNP Girl’s project day 8

    SNP Girl’s project day 8

    Another stage of our journey on the SNP , this time from Čertovica to Hiadeľské sedlo.

    For us, one of the most beautiful stages along the ridge of the Low Tatras, a bit more demanding in terms of logistics and also in terms of weather. We were mainly afraid of getting overheating, because on this part of the ridge you can only refill your water at mountain huts and surprisingly, in the end we were cold 😀 The 5 degrees in the morning barely climbed to 10 during the day and in the wind the feeling temperature was even lower. Half the way I ran with gloves and a headband was also a must. A day later it even snowed in the High Tatras.

    starting point – čertovica

    The main peaks were in the clouds, but we still enjoyed the beautiful views. Also, this stage was much more visited by tourists than the previous ones.

    Clouds rolled over the hills all day

    From Čertovica, it starts with a climb to Kumštove sedlo, there are ripe raspberries and blueberries everywhere along the path, and higher even cranberries. But there really wasn’t time to graze on them. After less than 2 hours, we are at the M. R. Štefánik hut, but we don’t stop, bacause we plan to have coffee on a Kamenná hut. From štefánik hut, the path is much more technical, we pass through stone fields, which slows down our progress considerably, and we slowly start to feel hungry.

    Lucka on the way to Stefánik hut

    After three hours we arrive at Kamienná hut, where we enjoy a coffee, a great tea made from mountain herbs and a bun. 15km, 3 hours and 1100 meters climbed. Today will be a full-day trip 🙂

    Monument for the heroes of Slovak National Uprising (SNP)

    We continue through Dereše, Poľana, Chabenec to the saddle above the Ďurková shelter, where Jožko separates from us and returns to get the car. Lucka and I decide not to stop, we have enough water and it is not so hot that we have to refill it. We have covered 26km in almost 5 hours and we are eating another bun. Today we eat a lot 😀

    We are heading to Chochuľa, where we should meet Miloš and run the rest of the ridge with him. Lucka and I are really enjoying the ridge, even though I am cold sometimes, mainly on the higher peaks. Miloš is fast and manages to run down to the saddle under Skalka. Our legs are already quite tired and there are still 12km to go.

    We manage to run slowly most the time, but when we cross Prašiva, we slow down completely to a walk, the steep terrain and gravel pose too much of a risk of slipping for Lucka, her legs are tired and she’s afraid of falling. Actually, I don’t mind at all and I walk with her, my legs are already pretty sloppy.

    Mountain meadows

    We reach the Hiadeľ saddle and memories come flooding back to us of how we started the stage to the Šturec saddle at this very place. We walk down the steep slope, but when we get down to the asphalt, we heroically start running and run all the way to the car. A non-alcoholic radler, flip-flops and a dry T-shirt make us perfectly happy people:D We meet Jožko in a restaurant, where we have a late lunch of the size of “I ran all day”. It was great.

    44.19km, 8h 42 min active time (9:07 total), 2277m ascend

  • SNP Girl’s projekt deň 8

    SNP Girl’s projekt deň 8

    Ďaľšia etapa našej cesty SNPčkou, tentokrát z čertovice do Hiadeľského sedla.

    Pre nás jedna z najkrajších etáp hrebeňom Nízkych Tatier, o niečo náročnejšia na logistiku a aj na výber počasia. Báli sme sa hlavne aby sme sa neupiekli, lebo na tejto časti hrebeňa sa voda dá doplniť len na horských chatách a nakoniec nám bolo zima:D Ranných 5 stupňov sa cez deň vyšplhalo sotva na 10 a na vetre bola pocitovka ešte nižšie. Polku cesty som bežala s rukavicami a aj čelenka musela byť. O deň neskôr vo Vysokých Tatrách dokonca nasnežilo.

    štartovací bod – čertovica

    Hlavné vrcholy sedeli v oblaku, ale aj tak sme si užili krásne výhľady. Aj turisticky bola táto etapa omnoho navštevovanejšia ako tie tie predošlé.

    Oblaky sa prelievali cez kopce celý deň

    Z čertovice sa začína stupákom do Kumštovho sedla, všade popri chodníčku sú zrelé maliny a čučoriedky, dokonca vyššie aj brusnice. Ale na ich spásanie veru nebolo času. Po necelých 2 hodinách sme pri chate M. R. Štefánika, ale nezastavujeme, máme v pláne až kávu na kamienke. Od štefáničky je už chodník oveľa viac technickejší, prechádzame kamennými poliami, čo náš postup značne spomaluje, a pomaličky začíname cítiť aj hlad.

    Lucka cestou na Štefáničku

    Po troch hodinách dorážame na Kamienku, kde si vychutnávame kávičku, parádny čaj z horských bylín a žemlu. 15km, 3 hodiny a 1100 nastúpaných metrov. Dnes to bude celodenný výlet:)

    Aj o tomot je cesta hrdinov SNP

    Pokračujeme cez Dereše, Poľanu, Chabenec až do sedla nad útuľňou Ďurková, kde sa od nás odpája Jožko a vracia sa späť po auto. S Luckou sa rozhodujeme nezastavovať, vody máme dosť a nie je až také teplo aby sme ju museli nutne doplniť. Máme zasebou 26km v čase skoro 5h a v nás mizne ďaľšia žemľa. Dnes nám chutí:D

    Smerujeme na Chochuľu, kde by sme sa mali stretnúť s MIlošom a zvyšok hrebeňa dobehnúť s ním. Hrebeň si s Luckou naozaj užívame, i keď mne je miestami zima. Miloš je rýchly a stíha zbehnúť až do sedla pod Skalkou. Nohy už máme celkom unavené a do cieľa ešte 12km.

    Pomaly to odsýpa, ale keď prejdeme Prašivú, spomalujeme úplne do kroku, strmý terén a šotolina predstavuje pre Lucku priveľké riziko zbiehania, má unavené nohy a bojí sa aby sa nepotkla. Popravde, nijak mi to nevadí a kráčam s ňou, nohy mám už tiež celkom pekne rozflákané.

    horské lúky

    Dostávame sa do hiadeľského sedla a natískajú sa nám spomienky ako sme práve v tomto mieste začínali etapu do sedla Šturec. Strminu kráčame, ale keď zlezieme na aspfalt, hrdinsky sa rozbiehame a bežíme až k autu. Radler, šlapky a suché tričko z nás robí dokonale šťastných ľudí:D S jožkom sa stretávame v reštike, kde dávame neskorý obed o veľkosti “celý deň som bežala”. Bola to paráda.

    44.19km, 8h 42 min aktívny čas (9:07 total), 2277 nastúpaných metrov

  • Andrejcová Challenge

    Andrejcová Challenge

    This month there is a challenge to Andrejcová. Andrejcová is a shelter in the Low Tatras with beautiful views of the High Tatras. It is located at an altitude of 1410 meters above sea level. I have visited it once in the past, when we ran along the ridge of the Low Tatras, but I have never gone to it from Pohorela, where the start of this challenge was. So I decided to give it a try.

    927 / 5 000

    The route is relatively short (3.5km), but the climb is quite steep (595 m climbed). So I really sweated while I climbed to the top. I conquered this challenge in 39min and 22s.

    The construction of the shelter itself began in May 1968 and largely local raw materials were used; stone and wood. A nearby spring was also modified and the building was approved in October 1968. It was used from the beginning by tourists and hikers, and during the summer grazing of the mountain meadows it also provided shelter for shepherds and even the cattle themselves.

    The building fell into disrepair for a long time and was not significantly repaired until 2005, when the shelter was partially reconstructed.

    Since 2014, the shelter has been under the management of cottage owner Marek Šurina, who, with the help of local enthusiasts, is gradually revitalizing and improving the building and its surroundings. The roof covering was changed again, the chimney with the heating element was repaired, and the cottage was gradually completely insulated so that it could provide comfort and safety even in the winter months.

    The climb itself offers beautiful views and as a bonus you can eat sweet raspberries, of which there were truly plenty.

    Shelter with a nice view on High Tatras
    8.14km, 1h 11min, 595m ascend
  • Výzva na Andrejcovú

    Výzva na Andrejcovú

    Tento mesiac prebieha výzva na Andrejcovú a ja som sa rozhodla sa zapojiť. Andrejcová je útuľňa v Nízkych Tatrách s prekrásnymi výhľadmi na tie Vysoké. Je položená v nadmorskej výške 1410 metrov nad morom. Už som ju raz v minulosti navštívila, keď sme bežali hrebeňom Nízkych Tatier, nikdy som však na ňu nešla z Pohorelej, kde bol štart tejto výzvy. A tak som sa rozhodla to vyskúšať.

    Trasa je relatívne krátka (3.5km), ale stúpanie je celkom strmé (595 nastúpaných m). A tak som sa veru poriadne zapotila, kým som vyliezla hore. Túto výzvu som zdolala za 39min a 22s.

    Samotná výstavba začala v máji 1968 a z veľkej časti boli použité lokálne suroviny; kameň a drevo. Upravený bol i blízky prameň a v októbri 1968 bola stavba skolaudovaná. Využívaná bola od začiatku turistami a trampami, počas letného spásania hôľnych lúk poskytovala útočisko aj pastierom či dokonca samotnému dobytku.

    Objekt dlho chátral a výraznejšie bol opravený až v roku 2005, kedy útulňu zčasti zrekonštruovali.

    Od roku 2014 je útulňa pod správou chatára Marek Šurinu, ktorý postupne za pomoci miestnych nadšencov objekt ako aj okolie revitalizuje a zveľaďuje. Opäť sa menila krytina na streche, opravil sa komín s vyhrievacím telesom, chata sa postupne celá zaizolovala aby mohla poskytnúť komfort a bezpečie aj v zimných mesiacoch.

    Aj samotný výstup ponúka nádherné výhľady a ako bonus sa môžete najesť saldkých malín, ktorých bolo naozaj neúrekom

    Útuľňa s výhľadom na Vysoké Tatry
    8.14km, 1h 11min, 595 nastúpaných m
  • Active holiday in Moravia

    Active holiday in Moravia

    South Moravia is a region of endless vineyards, picturesque villages, castles, chateaux and lakes. It is located not far from the border with Slovakia and is ideal for cycling.

    Church on a hill overlooking Zaječí

    Our starting point was Zaječí, where we were staying. Every morning we started by running to the Nové mlyny reservoir, we ran along the water and returned through the vineyards. After breakfast we got on our bikes and went exploring the surroundings.

    reservoir Nové Mlyny

    Very interesting are the monuments, seemingly randomly distributed in the Lednice-Valtice area, such as the Three Graces – a covered colonnade in front of which stands a sculpture group, for which the name Three Graces was deduced. The Chapel of St. Hubert is a three-sided building in the center of which is a statue of St. Hubert, standing on a pedestal with statues of angels.

    Chapel of St. Hubert

    Janov Castle is an artificial ruin of a medieval castle, it was inhabited and served as a hunting lodge.

    Janov Castle
    Lednice chateau

    The state chateau in Lednice is one of the most visited monuments in the Czech Republic, surrounded by beautiful gardens and including a palm greenhouse. The adjacent park also includes an aqueduct, a Chinese pavilion, a Venetian fountain and a minaret.

    minaret

    One day we took a bike trip to Austria, on the way we saw the colonnade in Rejstno, but we all agreed that it was more interesting for us on the Czech side of the border.

    And since we love hills, we couldn’t resist running through the Pavlov Hills, a limestone mountain range above the village of Pavlov with the highest peak Devín (550 meters above sea level). There is also the Devičky castle ruin – according to legend, the name of the castle comes from three petrified girls, who today stand as three rocky cliffs in front of the castle.

    and of course we tasted: delicious wines, refreshing beers, sweet ice creams and some culinary specialties

    In a week we cycled 185 km, ran another 85 and walked a few extra kilometers.

  • Aktívna dovolenka na Morave

    Aktívna dovolenka na Morave

    Južná Morava je krajom nekonečných viníc, malebných dediniek, hradov, zámkov a jazier. Leží kúsok od hraníc so Slovenskom a je ideálna na bicykle.

    Kostol na kopci s výhľadom na Zaječí

    Našim východiskovým bodom bolo Zaječí, kde sme boli ubytovaní. Každé ráno sme začínali behom k vodnej nádrži Nové mlyny, prebehli sme sa pori vode a vracali sme sa vinicami. Po raňajkách sme nasadli na bicykle a išli sme spoznávať okolie.

    vodná nádrž Nové Mlyny

    Veľmi zaujímavé sú monumenty akoby náhodne rozmiestnené v lednicko-valtickom areály, ako napríklad Tri Grácie – ide o kryté stĺporadie pred ktorým stojí súsošie, pre ktoré sa vzžil názov tri Grácie. Kaplnka svatého Huberta je trojboká stavba v ktoej strede sa nachádza socha sv. Huberta, stojaca na podstavci so sochami anjelov.

    kaplnka sv. Huberta

    Janov hrad je umelá zrúcanina stredovekého hradu, bol obyvateľný a slúžil ako lovecký zámoček.

    Janov Hrad
    Zámok v Ledniciach

    Štátny zámok v Ledniciach patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v česku, je obklopený prekrásnymi záhradami a jeho súčasťou je aj palmový skleník. Súčasťou priľahlého parku je aj akvadukt, čínsky pavilón, benátska fontána a minaret

    minaret

    Jeden deň sme si spravili cyklovýlet do Rakúska, cestou sme si pozreli kolonádu na Rejstne, ale všetci sme sa zhodli, že na českej strane hranice je to pre nás zaujímavejšie

    A keďže máme radi kopce, nemohli sme si odpustiť prebehnúť Pavlovské vrchy, ide o vápencové pohorie nad obcou Pavlov s najvyšším vrchom Devín (550mnm). Nachádza sa tu aj hradná zrúcanina Devičky – názov hradu podla povesti pochádza od troch zkamenelých dievčat, ktoré dnes stoja ako tri skalné útesy pred hradom.

    a samozrejme sme ochutnávali: lahodné vínka, osviežujúce pivá, sladké zmrzliny a nejaké tie kulinárske špeciality

    za týždeň sme nabicyklovali 185 km, nabehali ďaľších 85 a k tomu prešli ešte zopár extra kilometrov.

  • SNP girl’s project day 7

    SNP girl’s project day 7

    We start at 6 am from our accommodation in Mlynky. Today we have in plan Dobšinský kopec, Voniarky, Čuntava and we finish in Telgárt.

    My legs haven’t fully recovered from Thursday’s run in the Veľká Fatra, running downhill really hurts. But we have to take advantage of the fact that we are already here, we’ll at least do a shorter stage.

    From our accommodation, we need to go to the Kruhové saddle, to join red SNP path. It takes one kilometer and 170 vertical metres. It’s fresh morning and we’re making our way through a little wet raspeberries from the morning dew. We sometimes shout a little, after all, we saw warning signs about the increased incidence of bears yesterday.

    First morning views

    We descend through the meadows to the Dobšiná hill, cross the asphalt and head towards Voniarky among a herd of cows. Yesterday we were here on bicycles, today on our own feet. I get water at the Gápel cottage. The path meanders through the trees, sometimes taking us to flowery meadows. It is beautiful here. Lucka and I agree that this is the most beautiful section for us so far.

    As the sun rises, so does the temperature
    Meadows with great biodiversity are beautiful
    Výhľad before Strmá prť

    From the Čuntava spot, the route continues only on a gravel road, less interesting to us than the joyful forest paths. As if to excuse it, a view of the Tatras opens up and we admire it. We are guessing it is Lomnický štít.

    Tatras in the background

    Around the last curve, Kráľova hoľa is now visible to us. But it will wait for us next time, during the Low Tatras ridge, we end today in Telgárt.

    Kráľova hoľa

    We’re already craving coffee, the route is taking us to asphalt, we don’t really like it, but whatever, there’s no getting off the red path:)

    Chmaroššký viadukt

    We run along the source of the Hron River and opposite of the Chmarošský Viaduct we take a break in the famous Depo Kafe. We have to admit, their coffee is good, but the ice cream could be much better. The bridge dates back to 1933 and is the first articulated arch structure made of reinforced concrete in Czechoslovakia. The Telgártska loop is one of the most demanding railway engineering structures in Slovakia, because thanks to the Telgárt tunnel, the Telgárt and Chmarošský Viaducts, it overcomes a difficult climb of up to 31 meters and a gradient of 12.5 %. The viaduct consists of 9 arches. It is 18 m high, 113 meters long and passes over the Gregorova dolina valley, called Chmaroška. This unique viaduct was built during the economic crisis in the 1930s and more than 7,000 people participated in its construction. Men and women, mostly local residents, worked on the construction site.

    We reach Telgárt, where we meet Ľubka by the church, who very willingly brought our car from Mlynky and thus allowed us to run this stage. It was a truly beautiful stage, and a great morning in the mountains.

    25.42km, 931 m ascend, 4:00 active time
  • SNP girl’s project deň 7

    SNP girl’s project deň 7

    Štartujeme o 6tej ráno z ubytovania v Mlynkách. Dnes nás čaká Dobšinský kopec, Voniarky, Čuntava a v Telgárte končíme.

    Nohy sa ešte úplne nespamätali zo štvrtkového prebehu Veľkej Fatry, bežať dole kopcom vyslovene bolí. Ale príležitosť treba využiť a keď sme už tu, dáme aspoň kratšiu etapu.

    Z ubytovania to máme na červenú do sedla Kruhová kilometer a 170 výškových metrov, je sviežo a my sa predierame malinčím mokrým od rosy. Občas si trochu pokričíme, predsa len včera sme videli výstražné tabuľky o zvýšenom výskyte medveďov.

    Prvé ranné výhľady

    Lúkami zbiehame k dobšinskému kopcu, križujeme asfalt a pomedzi stádo kráv smerujeme na Voniarky. Včera sme tu boli na bicykloch, dnes po vlastných. Pri chate Gápel doberám vodu. Cestička sa kľukatí pomedzi stromy, chvíľami nás zavedie na zakvitnuté lúky. Je tu nádherne. S Luckou sa zhodujeme, že toto je pre nás zataiľ najkrajsí úsek.

    So stúpajúcim slnkom stúpa aj teplota
    Lúky s veľkou biodiverzitou sú nádherné
    Výhľad pred strmou prťou

    Od čuntavy trasa pokračuje už len štrkovou cestou, pre nás menej zaujímavou ako kľukatiace sa lesné chodníčky. Akoby na ospravedlnenie sa nám otvára výhľad na Tatry a my sa kocháme. Tipujeme to na Lomnický štít.

    Tatry v pozadí

    Za poslednou zákrutou sa nám ako na dlani ukáže Kráľova hoľa, tá nás však čaká až nabudúce, počas hrebeňovky Nízkych Tatier, dnes sa končí v Telgárte.

    Kráľova hoľa

    Už si robíme chúťky na kávu, trasa nás privádza na asfaltku, až tak sa nám to nepáči, ale čo už, z červenej sa neschádza 🙂

    Chmaroššký viadukt

    Prebiehame popri prameni hrona a oproti Chmarošskému viaduktu dávame pauzu v slávnom Depo kafe. Musíme uznať, kávu majú dobrú, len tá zmrzka by mohla byť oveľa lepšia. Most pochádza z roku 1933 a je prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu v Československu. Telgártska slučka patrí medzi najnáročnejšie železničné technické stavby na Slovensku, pretože vďaka Telgártskemu tunelu, Telgártskemu a Chmarošskému viaduktu prekonáva náročné stúpanie, až 31 metrov a sklon 12,5 ‰ (promile). Viadukt tvorí 9 oblúkov. Je vysoký 18 m, dlhý 113 metrov a prechádza ponad Gregorovu dolinu, nazývanú Chmaroška. Tento unikátny viadukt bol postavený počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia a na jeho budovaní sa podieľalo viac ako 7 000 ľudí. Na stavbe pracovali muži a ženy, väčšinou miestni obyvatelia.

    Dobiehame do Telgártu, kde sa pri kostole stretávame s Ľubkou, ktorá nám veľmi ochotne doviezla auto z Mlyniek a tým pádom nám umožnila si túto etapu prebehnúť. Bola to naozaj prekrásna etapa, a skvelé ráno v horách.

    25.42km, 931 nastúpaných metrov, 4:00 aktívny čas
  • Veľká Fatra ridge hiking trail

    Veľká Fatra ridge hiking trail

    The weather forecast was absolutely calling for taking a few days off and spending them outside the city. I immediately had the idea, let’s go through the Veľká Fatra. Jožko immediately agrees, but suggests a route that neither of us has ever done, the real Veľká Fatra ridge hiking trail, from Ľubochna (not from Ružomberok as most people, including me, usually hike). I agree without much thought.

    The plan is to run the whole hiking trail in one day, sleep at Kráľová studna, and after breakfast run down to civilisation. We pack our little backpacks, they are full and heavy, because we also take things for the colder evening, sleeping, hygiene and more food than usual, after all 47km and 3500 meters climbed will take us some time.

    View from Kopa

    In the morning we get on the bus, have breakfast and get off in Ľubochňa at 8:20. The beginning is gentle, great for start moving the stiff body. But then the real fun begins 😀 We climb steeply towards Kopa, where on the top a cross and a beautiful view await us.

    Water in Vyšný Rudno, first refreshment

    Then we descend to the Ľubochnianske saddle and again steeply up to Vyšné rudno. The road is either overgrown or there is no marking after logging and there are lots of big branches lying on the path. We push forward and through the Príslop saddle we begin the ascent to Kľak. The climb is long, because Kľak is 1394 meters above sea level, but at the top there is a great view in all directions, we sit on the rocks, take out lunch (meaning a slice of bread with butter and cheese:D ) and enjoy the views.

    signpost on Kľak
    View from Kľak

    I say to myself: fine, there is already a cottage under Borišov, there I will have a beer, it will be good: D but the route still leads either steeply up or steeply down and my energy is declining, thighs from steep downhills hurt. And as a bonus, I lightly injured my knee when I climbed the fallen tree on the way to the second well (100 altitude down from the ridge, just because of a half -liter of water? but past experience has taught us that going without water is even worse than going down the hard-earned meters to it)

    The knee then became quite swollen and turned blue.

    We are climbing to Javorinka and I’m quite exhausted, I’m chewing a cookie at the top and the signpost says that we should be in Borisov in half an hour.

    on the path to Javorinka

    I tell myself, okay, she’ll be over the next hill. I climb up the hill and she’s really there… Except not under the hill I’m standing on, but on the opposite one, and not in the saddle, but a good bit uphill. I curse, grit my teeth and go.

    Jožko is already waiting for me with beer and radler.

    It’s still a long way from the hut under Borisov, but it seems surprisingly easier than before, the climbs are not as steep, the terrain less technical, but I don’t have as much energy as I would like. We walk for a while, we run for a while, the further we go, the more we walk and the less we run xD.

    On the way to Krížna

    These paths are already familiar to us, so I send Jožko ahead to arrange dinner for us on Krížna. We must hurry, so that they don’t close the kitchen, because we don’t have any food left. I run a few more straights, but then I’m definitely out of energy and from Kráľová skala I just walk.

    From Kráľova studňa

    I enter the room, lie down straight on the carpet, happy that I did it, but really exhausted.. And now Jožko is urging me to take a shower, we have 15 minutes until the kitchen closes 😀 My stomach is tight and it takes me a good hour to eat dinner. But I’m proud of myself, this was the hardest run of my life so far. We drink a beer and night falls on the Veľká Fatra.

    47.89km, 3467m ascend , 11h15min, from which 10h40min active time
  • Veľkofatranská magistrála

    Veľkofatranská magistrála

    Predpoveď počasia úplne nabádala k vziať s pár dní voľna a stráviť ich mimo mesto. Nápad som mala hneď, podme si prejsť Veľkú Fatru. Jožko hneď súhlasí, ale navrhuje varantu, ktorú ešte ani jeden z nás nešiel, tú pravú Veľkofatranskú magistrálu, z Ľubochne (nie z Ružomberka ako ju väčšina ľudí, vrátane mňa zvykne chodiť). Bez nejakých veľkých úvah súhlasím.

    Plán je za jeden deň prebehnúť magistrálu, prespať na Kráľovej studni a po raňajkách zbehnúť do sásovej. Balíme batôžky, sú plné a ťažké, berieme aj veci na chladnejší večer, prespatie, hygienu a aj jedla viac ako zvyčajne, predsa len 47km a 3500 nastúpaných metrov nám nejakú dobu bude trvať.

    Výhľad z Kopy

    Ráno nasadáme na autobus, v autobuse raňajkujeme a o 8:20 vysadáme v Ľubochni. Úvod je jemný, skvelý na rozhýbanie stuhnutého tela. Potom však začne ta pravá zábava 😀 Stúpame strmákom smer Kopa, hore na nás čaká kríž a nádherný výhľad.

    Studnička vo Vyšnom Rudne, prvé osvieženie

    Následne klesáme do Ľubochnianskeho sedla a zas stmo hore na Vyšné rudno. Cesta je buď zarastená, alebo po výrube chýba značenie a na chodníku sú poválané zvyšky ťažby. Predierame sa vpred a cez sedlo Príslop začíname výstup na Kľak. Stúpanie je dlhé, veď Kľak má 1394mnm., ale hore je parádny výhľad na všetky strany, sadáme na skaly, vyťahujeme obed (rozumej krajec chleba s maslom a syrom:D ) a kocháme sa.

    Smerovník na Kľaku
    Vyhľad z Kľaku

    Vravím si fajn, na smerovníku je už aj chata pod Borišovom, tam si dám pivko, to bude dobré 😀 Ale trasa stále vedie buď strmo hore, alebo strmo dole a síl mi ubúda, stehná zo strmých zbehov bolia. A ako bonus som si tak jemne rozťala koleno keď som preliezala padnutý strom cestou k druhej studničke (100 výškových sklesať z hrebeňa, len kvôli pollitru vody? ale minulé skúsenosti nás poučili, že bez vody je ešte horšie ako k nej sklesať tvrdo vydreté metre)

    Koleno potom celkom pekne opuchlo a zmodrelo

    Stúpame na Javorinku a ja už mám dosť, hore žujem keksík a a smerovník hovorí, že za polhodinku by sme mali byť na Borišove.

    cestou na Javorinku

    Vravím si dobre, za nasledujúcim kopčekom už bude. Vyškriabem sa na kopček a ona tam fakt je…Akurát, že nie pod kopcom na ktorom stojím ja, ale na tom protiľahlom a aj to nie v sedle, ale dobrý kus do kopca. Nadávam, zatínam zuby a idem.

    Jožko ma už čaká s pivkom a radlerom

    Z chaty pod borišovom je to ešte kus cesty, ale nám sa zdá prekvapivo ľahšia ako doteraz, stúpania nie sú také strmé, terény menej technické, len energie už nemám toľko koľko by som chcela. Chvíľu kráčame, chvíľu bežíme, čím ďalej tým viac kráčame a menej bežíme xD.

    Cestou na Krížnu

    Tieto cestičky sú nám už známe a tak na Krížnej posielam Jožka napred zajednať nám večeru, stíhame len tak tak, tak aby nám nezaveli kuchyňu, pretože jedlo už nemáme. zopár roviniek ešte pobehnem, ale potom už definítívne došli sily a od Kráľovej skaly už len kráčam.

    Z Kráľovej studne

    Vchádzam do izby, líham si rovno na koberec, šťastná, že som to dokázala, ale zato poriadne vyčerpaná.. A už ma jožko ženie do sprchy, máme 15minút do zavretia kuchyne 😀 žalúdok mám stiahnutý a tak mi trvá zjesť večeru dobrú hodinu. Ale som na seba hrdá, toto bol pre mňa zatiaľ najťažší beh v mojom živote. Popíjame pivko a na Veľkú Fatru padá noc.

    47.89km, 3467 nasúpaných metrov, 11h15min, z toho 10h40min aktívny čas