Tag: trail

  • SNP girl’s project – day 6

    SNP girl’s project – day 6

    From Vrícké sedlo via Fačkovské sedlo, Čičmany, Strážov to Zlichov.

    Yesterday was a perfect day for running, sun, 20 degrees, fresh green forests and blooming meadows.

    Jožko drove us to the start at Vrícké sedlo, we all still have a vivid memory of how we ended one stage exactly at this place. It is a fresh morning, 7 o’clock and after breakfast eaten on the way in the car and coffee from a thermos, Lucka and I set off. Jožko is going to drive the car to Zliechov and will go to meet us.

    Near Fačkov saddle

    The forest path here and there runs out into a meadow and Lucka and I chat and don’t even know how the time flies. We reach the Fačkov saddle after about an hour and a half. Here we leave the Malá Fatra and enter the Strážovské Vrchy, which are a completely unexplored part of Slovakia for me. And it’s so beautiful here. There are great views from the top of the slope.

    Views above Fačkov saddle

    This is followed by a descent to Čičmany, just before them in the middle of the meadow we meet Jožko, the score is 15.6km for girls, 12.8km Jožko.

    Čičmany are known for their preserved folk architecture – painted log cabins. The architecture here resembles gingerbread houses, mainly thanks to the exterior decoration of the houses. We admire them and in the center of the village we even find an open pub connected to a souvenir shop. The things they sell are beautiful and we would buy the entire shop. However, our backpacks can only hold a magnet map of Slovakia with the SNP route marked and the point where Čičmany are located. We have coffee and non-alcoholic beer. What a pleasure, Bernard’s Grep non-alcoholic beer is really divine. I pour half of mine into an already empty bottle – it will come in handy later.

    Houses in Čičmany
    Čičmany

    We climb to Strážov, the peak itself is a bit of a detour from the SNP route, but we can’t miss it. It has a height of 1213 m above sea level and is the highest peak of the Strážovské vrchy. Thanks to its altitude and location, Strážov offers interesting and distant views. The rocky peak offers a circular panorama of the surrounding hills and neighboring mountain ranges. Under suitable conditions, it is possible to see the Malá Fatra, the Vtáčnik mountain range or Považský Inovec. It is truly beautiful there.

    A path lined with wild garlic
    Meadow under Strážov

    At the end, we only have a steep descent and one gentle slope to go and we are in Zliechov. All three of us are smiling and satisfied, today it went great.

    Strážov and its views
    28.4km, 4:41 aktive time, 1518m ascent

  • SNP girl’s project – deň 6

    SNP girl’s project – deň 6

    Z Vríckeho sedla cez Fačkovské sedlo, Čičmany, Strážov do Zlichova.

    Včera to bol deň ako stvorený na behanie, slnko, 20stupňov, svieže zelené lesy a zakvitnuté lúky.

    Na štart do Vríckeho sedla nás doviezol Jožko, ešte máme vetci v živej pamäti ako sme presne na tomto mieste jednu etapu ukončili. Ja svieže ráno, 7 hodín a po raňajkách zjedených cestou v aute a káve z termohrnčeka s Luckou vyrážame. Jožko ide zaviezť auto do Zliechova a pôjde nám oproti.

    Pri Fačkovskom sedle

    Lesný chodníček sem tam vybehne na lúku a my s Luckou kecáme a ani nevieme ako nám ide čas. Do fačkovského sedla sa dostávame asi po hodine a pol. Tu opúšťame Malú Fatra a vstupujeme do Strážovskýcyh vrchov, ktoré sú pre mňa úplne neprebádanou časťou Slovenska. A že je tu kráááásne. Z vrchu zjazdovky sú parádne výhľady.

    Výhľady nad Fačkovským sedlom

    Nasleduje klesanie až do Čičmán, tesne pred nimi v strede lúky stretáme Jožka, skóre je 15.6km baby, 12.8km Jožko.

    Čičmany sú známe svojou zachovalou ľudovou architektúrou – maľovanými zrubovými drevenicami. Architektúra tu pripomína perníkové domčeky a to hlavne vďaka vonkajšej výzdobe domčekov. Kocháme sa nimi a v strede obce dokonca nájdeme otvorenú krčmu spojenú so suvenírovým obchodíkom. Veci ktoré predávajú sú nádherné a anjradšej by sme vykúpili celý obchod. Batôžky však pojmú iba magnetku mapy slovenska s vyznačenou trasou SNP a bodom, kde ležia Čičmany. Dávame si kávu a nealko pivo. Všetci ochkáme, lebo Grepové nealko od Bernarda je fakt božské. Polku môjho si lejem do už prázdnej fľašky – ešte sa bude hodiť.

    Domčeky v Čičmanoch
    Čičmany

    Stúpame na Strážov, samotný vrchol je trochu zachádzka z trasy SNP, ale my si nemôžeme nechať ujsť. Má výšku 1213 mnm a je to najvyšší vrch Strážovských vrchov. Vďaka nadmorskej výške a polohe umožňuje Strážov zaujímavé a ďaleké výhľady. Bralnatá vrcholová časť ponúka kruhovú panorámu na okolité vrchy a susedné pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť Malú Fatru, pohorie Vtáčnik či Považský Inovec. Je tam naozaj nádherne.

    Cesta lemovaná medvedím cesnakom
    Lúka pod Strážovom

    Na záver nás už čaká len strmý zbeh a jedna mierna lúčka a sme v Zliechove. Všetci traja usmiaty a spokojní, dnes to išlo parádne.

    Strážov a jeho výhľady
    28.4km, 4:41 aktívny čas, 1518 nastúpaných metrov

  • SNP girls project day 5

    SNP girls project day 5

    Jožko drove us to the place where we finished yesterday’s stage. The asphalt road later turns into a forest cycle path, the gentle waves are a easy, simple path for now, and we managed to cut the hiking times in half.

    The first interesting point is the magical chateau – the former Pálffy mountain lodge Mon Repos.

    Mon Repos

    Through Amon’s meadow we climb to Klokoč, where we meet Jožko, who was running towards us from the finish line. The Klokoč nature reserve, which also includes the hill of the same name, is completely different in character from the surrounding hills. Thanks to its volcanic origin and significant wild vegetation, it seems as if it does not even belong to the Little Carpathians. From the top and the entire ridge there are beautiful views of the surrounding ridges of the Little Carpathians. The peak of Klokoč itself is marked with a small wooden cross, into which you can hammer a nail.

    Wooden cross on Klokoč
    Views from Klokoč

    Only Vápenná, or Roštún, awaits us today. It is the third highest peak of the Little Carpathians. Its altitude is 752 meters and it is located between the villages of Plavecké podhradie and Sološnica. It is one of the most beautiful peaks of the Little Carpathians. There is a beautiful view not only of the rocky cliffs and limestone fragments, but also of the vast surroundings.

    From Vápenná

    A 3-kilometer steep descent follows and we are at the finish line of today’s stage – in Sološnická dolina.

    16km, 2:36 aactive time, 733m ascend
  • SNP girls project deň 5

    SNP girls project deň 5

    Jožko nás odviezol na miesto kde sme skončili včerajšiu etapu. Asfaltka sa neskôr mení na lesnú cyklotrasu, jemné vlnky sú zataiľ oddychovka, turistické časy skracujeme na polovicu.

    Prvým zaujímavým bodom je čarovný zámoček -bývalá Pálffyovská horáreň Mon Repos.

    Mon Repos

    Cez Amonovu lúku stúpame na Klokoč, kde sa už stretávame z Jožkom, ktorý nám bežal oproti z ciela. Prírodná rezervácia Klokoč, ktorej súčasťou je i rovnomenný vrch je svojím charakterom úplne odlišná od okolitých vrchov, vďaka vulkanickému pôvodu a výrazným porastom divozelu pôsobí, akoby ani nepatrila do Malých Karpát. Z vrcholu i celého hrebeňa sú krásne výhľady na okolité hrebene Malých Karpát. Samotný vrchol Klokoča je označený neveľkým dreveným krížom, do ktorého je možné si zatĺcť klinec.

    Drevený Kríž na Klokoči
    Výhľad z Klokoča

    Už nás čaká iba Vápenná, alebo inak Roštún. Je tretím najvyšším vrchom Malých Karpát. Jej nadmorská výška je 752 metrov a nachádza sa medzi obcami Plavecké podhradie a Sološnica. Patrí k najkrajším vrcholom Malých Karpát. Je tu krásny výhľad nielen na skalné bralá a úlomky vápencov, ale aj na rozsiahle okolie.

    Z Vápennej

    Nasleduje 3 kilometrový strmý zbeh a sme v ciely dnešnej etapy- v Sološnickej doline.

    16km, 2:36 aktívny čas, 733 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project day 4

    SNP girl’s project day 4

    We start at 8:30 in the morning in Myjava, after 2 hours in the car our stiff body doesn’t feel like it. We head to Bradlo. Bradlo is the highest peak of the Myjava Hills. However, it is mainly known for the fact that on its top stands the mound of M.R. Štefánik.

    M.R.Štefánik mound

    Below Bradlo is the beautifully renovated Bradlo cottage, where we had a great cappuccino.

    First refreshment

    From Bradlo we run through Brezová pod Bradlom, a fairly long asphalt section. Then we find ourselves again in a forest, which is beautifully scented with wild garlic. We enjoy the first spring greenery.

    Beautiful, minimally human-impacted forests

    We turn off the route to the Dobrá voda castle, because we still have strength and the table shows only 10 minutes. The Dobrá Voda castle is a Gothic castle located in the central part of the Little Carpathians and is part of the Slopy nature reserve, covering 8467 square meters. The name of the castle is derived from the numerous water springs in the area. The castle is now in ruins. Of the buildings, part of the masonry with fortifications and the remains of several buildings have been preserved. The process of its destruction is also affected by the amount of greenery that overgrows the entire object. Nevertheless, its ruins are a picturesque addition to this part of the Little Carpathian landscape.

    Dobrá voda

    We run to the village of Dobrá voda, where Jožko is already waiting for us, who ran to us from the finish line where he parked his car. He has not entirely encouraging news for us, that we still have 25 km to go (we counted with 19). But there is no other way, but to go 😀 We climb to Mihalová, where there is a beautiful Jozef Mak shelter, which serves mainly long-distance tourists.

    The sun is shining and the temperature is rising, we no longer like hte taste of water and we dream of a non-alcoholic radler or kofola. My knees are starting to hurt, my ITB tendons are starting to hurt due to neglected yoga.

    However, Jožko boosts morale, he noticed a sign near the cottage area that if we walk 250 meters from path, we should reach Stan’s pub. We don’t hesitate, and in 5 minutes we are enjoying a fresh pomelo grapefruit radler.

    Next comes an unpleasant stretch of asphalt without a sidewalk, since it is a main road, we have a bad feeling about it. Fortunately, it is only about a kilometer and we run into the trees again. Next comes the climb to Záruby. Záruby is the highest peak of the Little Carpathians.

    Path to Záruby

    In many parts, limestone cliffs, characteristic of this part of the mountain range, stand out. They provide interesting views of the surroundings. At the top stands a cross.

    A bit dangerous path to Ostrý kameň castle
    Ruins of Ostrý kameň

    Ostrý kameň Castle was a border castle built to protect the Czech Road in the 13th century. After being damaged during the Rákóczi Uprising, the castle turned into ruins. It was built at the end of a steep mountain ridge, from which it is separated by a moat cut into the rock. It consisted of a residential palace, an observation and guard-defense prismatic tower.

    A steep descent follows, where my knees are already suffering considerably. Another 2 kilometers on asphalt to the car and we are at the finish line. Parched, we open non-alcoholic radlers to replenish fluids and sugar. Today was a difficult section, but thanks to that, tomorrow we only have a 15km long stage.

    54.2km 8:46 active time, 1733m ascend

  • SNP girl’s project deň 4

    SNP girl’s project deň 4

    Štartujeme 8:30 ráno v Myjave, po 2 hodinách v aute sa stuhnutému telu veľmi nechce. Mierime na Bradlo. Bradlo je najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny. Známy je však hlavne tým, že na jeho vrchu stojí mohyla M.R. Štefánika.

    Mohyla M.R.Štefánika

    Pod Bradlom je krásne zrekonštruovaná chata Bradlo, kde sme si dali skvelé kapučíno.

    Prvá občerstvovačka

    Z Bradla prebehneme Brezovou pod Bradlom, celkom dlhý asfaltový úsek strieda stúpanie. Znovu sa ocitáme v lese, ktorý je krásne prevoňaný medvedím cesnakom. Užívame si prvú jarnú zeleň.

    Krásne, človekom minimálne ovplyvnené lesy

    Zachádzame z trasy na dobrovodský hrad, veĎ sily ešte máme a tabuľka ukazuje len 10 minút. Hrad dobrá voda, je gotický hrad, teda už len zrúcanina ležiaca v strednej časti Malých Karpát a je súčasťou prírodnej rezervácie Slopy, zaberajúca 8467 metrov štvorcových. Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v okolí. Hrad je dnes v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene, ktorá celým objektom prerastá. Napriek tomu jeho ruiny sú malebným doplnkom tejto časti malokarpatskej krajiny.

    Dobrá voda

    Zbiehame do obce Dobrá voda, kde nás už čaká Jožko, ktorý k nám bežal z ciela, kde odparkoval auto. Má pre nás nie úplne potešujúcu správu, že do ciela to máme ešte 25 km (rátali sme s 19timi). Už sa ale inak nedá, len ísť 😀 Stúpame k Mihalovej, kde sa nachádza krásna útulňa Jozefa Maka slúžiaca hlavne diaľkovým turistom.

    Slnko svieti a teplota stúpa, voda nám už dávno prestala chutiť a snívame o nealko radleri, alebo kofole. Mňa začínajú trápiť kolená, kvôli zanedbanej jóge sa začali ozývať ITB šľachy.

    Jožko však dvíha morálku, pri chatovej oblasti zbadal tabuľku, že ak si zájdeme 250 metrov, tak by sme mali dojsť ku krčme u Stana. Neváhame, a o 5 minút si už užívame svieži pomelo grep radler.

    Nasleduje nepríjemný úsek po asfaltke bez chodníka, keĎže je to hlavná cesta, máme z toho nepríjemný pocit. Našťastie je to asi len kilometer a znovu vbiehame medzi stromy. Nasleduje stúpanie na Záruby. záruby sú najvyšším vrchom Malých Karpát.

    Cestou na Záruby

    Na mnohých častiach vystupujú vápencové bralá, charakteristické pre túto časť pohoria. Poskytujú zaujímavé pohľady na okolie. Na vrchole stojí kríž.

    Nepríjemný úsek na Hrad Ostrý kameň
    Ruiny hradu Ostrý kameň

    Hrad Ostrý kameň bol pohraničný hrad postavený na ochranu Českej cesty v 13. storočí. Po poškodení za Rákociho povstania sa hrad zmenil na ruiny. BOl postavený na konci strmého horského hrebeňa, od ktorého ho oddeľuje priekopa vysekaná do skaly. Skladal sa z obytného paláca, pozorovacej a strážno-obrannej hranolovej veže.

    Nasleduje prudký zostup, kde už moje kolená značne trpia. Ešte 2 kilometre asfaltom k autu a sme v ciely. Vyprahnutý otvárame nealko radlery a dopĺňame tekutiny a cukor. Dnes to bol náročný úsek, ale vďaka tomu nás zajtra čaká už len 15km dlhá etapa.

    54.2km 8:46 aktívny čas, 1733 nastúpaných metrov

  • SNP – girl’s project #day3

    SNP – girl’s project #day3

    The third stage was from Hiadeľské sedlo to Šturec sedlo. And since Hiadeľské sedlo cannot be reached by car, we had to hike there. This added the first extra kilometers to the SNP route, namely 5.1km and 287 vertical meters. However, the weather was beautiful and the initial -2degrees celsius quickly turned into plus values, so we even took off our jackets in the saddle and continued only in long-sleeved shirts. Today, the problem wasn’t that our water freeze, it was more a problem to have enough of it.

    Kozí Chrbát

    We continue to Kozí Chrbát, a hill with a beautiful view, I definitely recommend it, then continue via Kečka to Donovaly. There is still some snow on the ridge in shady places, but most of it has already disappeared. The descent through the forest to Donovaly was worse, where ice cover is still present on the cross-country ski trails. But we managed it and in Donovaly we take a break for coffee and radler. It is warm and we are thirsty.

    The visibility was great, the High Tatras are visible in the background

    Refreshed, we climb to Zvolen, overcoming approximately 400 meters in altitude, but we are rewarded with great views. From Zvolen we continue along the forested ridge to the Veľký Šturec saddle (which is still quite far from the Malý Šturec saddle, where we end the stage).

    The ridge between Zvolen and Križna (in the background)

    We climb over larger and smaller hills until we reach Krížna, which is still completely covered in snow. On the last big climb we wade through the snow, our feet are wet, the snow is melting, but with the vision of the last climb we climb up to Krížna (1574 meters above sea level).

    At the bottom of climb to Križna
    And the last few metres
    Križna finally

    The descent to Kráľova studňa turns into dancing in wet snow, in some places there was up to 5 cm of water on the path. We have a flood in our shoes, but cola at Kráľova studňa raises our morale. The last 10 km downhill run to the finish. But half of them were covered in wet snow with water flowing through them.

    Cez 10km na snehu

    Jožko is waiting for us at the finish line with a non-alcoholic beer, a great surprise.

    44.33km, 2263m ascend, 8h 58 min active time, 9h 41min total
  • SNP – girl’s project #deň3

    SNP – girl’s project #deň3

    Tretia etapa bola z Hiadeľského sedla do sedla Šturec. A keďže do Hiadeľského sedla sa nedá dostať autom, tak sme si tam museli vyšľapať. Tým sme si pridali prvé extra kilometre k trase SNP, konkrétne 5.1km a 287 výškových metrov. Počasie však bolo krásne a počiatočných -2 sa veľmi rýchlo menilo na plusové hodnoty, v sedle sme už dokonca vyzliekali bundy a pokračovali len v tričkách s dlhým rukávom. Dnes nám voda veru nezamrzla, skôr bol problém, aby sme jej mali dosť.

    Kozí Chrbát

    Pokračujeme na Kozí chrbát, krásny výhľadový kopec, určite ho odporúčam, ďalej cez Kečku na Donovali. Na hrebeni sa v tienistých miestach ešte trochu drží sneh, ale väčšina z neho už zmizla. Horši bol zostup lesom na Donovaly, kde sa na bežkárskych trasách drží ľadová pokrývka. Ale zvládli sme a na Donovaloch si dávame pauzu na kávu a radler. Je teplúčko a voda v nás len tak mizne.

    Viditeľnosť bola skvelá, v pozadí vidno Vysoké Tatry

    Osviežené stúpame na Zvolen, prekonávame približne 400 výškových metrov, ale sme odmenenné parádnymi výhľadmi. Zo Zvolena pokračujeme zalesneným hrebeňom, do sedla Veľký Šturec (ktorý má teda do sedla Malý Šturec kde končíme etapu ešte poriadne ďaleko)

    Hrebeňom medzi Zvoelnom a Križnou (v pozadí)

    Preliezame väčšie aj menšie kopčeky až sa dostávame pod Krížnu, ktorá je ešte celá zahalená snehom. Posledné veľké stúpanie sa brodíme snehom, nohy mokré, sneh sa topí, ale s vidinou posledného stúpania šlapeme hore na Krížnu (1574mnm).

    Začíname stúpať na Krížnu
    Posledných pár metrov
    Na Krížnej

    Zbeh na Kráľovu studňu sa mení na tancovanie v mokrom snehu, miestami na cestičke stojí aj 5 cm vody. V teniskách máme potopu, ale kofola na Kráľovej studni zdvíha morálku. Ešte posledných 10 km zbeh do ciela. Akurát, že polka z nich bola pokrytá mokrým snehom pomedzi ktorý tiekla voda.

    Cez 10km na snehu

    V ciely nás už čaká Jožko s nealko pivkom, parádnym prekvapením.

    44.33km, 2263m stúpania, 8h 58 min aktívny čas, 9h 41min total
  • Divín castle and Kalamárka

    Divín castle and Kalamárka

    Near the Ružiná reservoir in the south of central Slovakia lies the village of Divín, above which the ruins of Divín Castle rise.

    The castle was built at the end of the 13th century to protect the road to the central Slovak mining area. Especially in the second half of the 16th century, it played an important role in the defense system of central Slovak towns against the Turks. In the second half of the 17th century, it was unfortunately made famous by its owner Imrich Balassa, who raided and plundered the surrounding villages. After his death in 1683, the imperial army captured the castle and it has been in ruins since then. Only some of the walls, window openings and loopholes have been partially preserved.

    Caslte Divín

    The original castle, today’s upper castle, was built on top of a limestone cliff. The castle’s ground plan is elongated in a west-east direction. It is adapted to the shape of the top of the rocky cliff. A thick perimeter wall, which regularly bends according to the unevenness and irregularity of the terrain, formed the outer shell of the castle. Residential and farm wings were added to it inside. Between them was a small courtyard, on which a cistern can be assumed. The perimeter wall was not reinforced with bastions or other protrusions that would allow flanking – protecting the wall by shooting from the sides. The castle builders probably counted more on passive protection than active. Passive protection was enabled by a massive, about 2 m thick wall. Active defense was shooting through slit windows in the wall, which are still noticeable in places despite the latest brickwork.

    How the castle probably looked

    The tourist attraction of Kalamárka is one of the most important natural sites in Podpoľanie. What will enchant you in this location is the extremely rugged relief, which has a long climbing tradition, which is why it is called the andesite bastion of sport climbing.

    In addition to climbers, many tourists who crave adrenaline experiences from these rock walls also come here every year. The entire summit plateau on Zadná Kaľamárka is freely accessible to tourists. There is a prehistoric hillfort there – an archaeological site, where you can see a water cistern as a trace of the first inhabitants of Kaľamárka. For climbers, this andesite cliff offers two climbing sectors, namely the upper rocks on Zadná Kaľamárka and the lower rocks on Predná Kaľamárka, which are up to 20 meters high. There is also a viewpoint over the Detva Basin and one of the most beautiful rock climbing routes in Slovakia – Indián.

    A liitle bit of climbing can be done there with small children too
    Some of the paths has names there

    This is a very easy hike, as there is a parking lot very close to both.

    Divín, 2.36km, 1 hod
    Kalamárka: 1.6km, 40 min
  • Hrad Divín a Kalamárka

    Hrad Divín a Kalamárka

    Pri vodnej nádrži Ružiná na juhu stredného Slovenska leží obec Divín,nad ktorou sa vypína zrúcanina hradu Divín.

    Hrad postavili koncom 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. Najmä v druhej polovici 16. storočia zohral dôležitú úlohu v systéme obrany stredoslovenských miest pred Turkami. V druhej polovici 17. storočia ho nešťastne preslávil jeho majiteľ Imrich Balassa, ktorý prepadával a raboval okolité dediny. Po jeho smrti v roku 1683 cisárske vojsko hrad dobylo a odvtedy je v ruinách. Sčasti sa zachovali len niektoré múry, okenné otvory a strielne.

    Hrad Divín, pekná rozsiahla zrúcanina

    Pôvodný hrad, dnešný horný hrad postavili na vrchole vápencového brala, ktorým sa končil rad pahorkov, vybiehajúcich do močaristej kotliny. Pôdorys hradu je pretiahnutý v západo- východnom smere. Je prispôsobený tvaru temena skalného brala. Hrubý obvodový múr, ktorý sa pravidelne zalamuje podľa nerovnosti a nepravidelnosti terénu, vytváral vonkajší plášť hradu. K nemu vo vnútri pristavili obytné a hospodárske krídla. Medzi nimi bol malý dvor, na ktorom možno predpokladať cisternu. Obvodový múr nebol zosilnený baštami ani inými výstupkami, ktoré by umožňovali flankovanie- ochranu múru streľbou zo strán. Stavitelia hradu počítali pravdepodobne viac s pasívnou ochranou ako aktívnou. Pasívnu ochranu umožňoval masívny, asi 2 m hrubý múr. Aktívnou obranou bola streľba cez štrbinové okná v múre, ktoré sú aj napriek najnovšiemu zamurovaniu miestami badateľné. 

    Maketa pôvodného hradu

    Turistická atraktivita Kalamárka je jednou z najvýznamnejších prírodných lokalít v Podpoľaní. To, čo Vás v tejto lokalite očarí, je extrémne členitý reliéf, ktorý má za sebou už dlhú horolezeckú tradíciu, preto sa nazýva ako andezitová bašta športového lezenia. 

    Okrem horolezcov sa tu ročne vystrieda aj množstvo turistov, ktorí bažia po adrenalínových zážitkoch z týchto skalných stien. Celá vrcholová plošina na Zadnej Kaľamárke je turistom voľne dostupná. Nachádza sa tam praveké hradisko – archeologická lokalita, kde môžete vidieť cisternu na vodu ako stopu po prvých obyvateľoch Kaľamárky. Pre horolezcov ponúka toto andezitové bralo dva sektory na lezenie, a to horné skaly na Zadnej Kaľamárke a dolné skaly na Prednej Kaľamárke, ktoré sú vysoké do 20 metrov a nanovo preistené borhákmi. Nachádza sa tam aj vyhliadkový bod na detviansku kotlinu a jedna z najkrajších skalkárskych ciest na Slovensku – Indián.

    Trošku zaliezť si tu môžu aj menšie deti
    niektoré cesty majú aj vyznačené pomenovanie

    Ide o veľmi nenáročnú turistiku, keďže pri oboch sa nachádza parkovisko veľmi blízko

    Divín, 2.36km, 1 hod
    Kalamárka: 1.6km, 40 min