Tag: travel

Buchlov a Žarnov sú skalnaté vrchy v pohorí Vtáčnik. Sú pokryté zmiešaným lesom, vrchol oboch tvoria mohutné skaly s peknými výhľadmi.

Zaujímavou časťou je, keď vás značka zavedie pod mohutnú skalnú stenu. Je v nej úzka strmá štrbina a práve tá je legendárnym kľúčom k pevnosti Buchlov. Musíte cez ňu vyliezť. Našťastie sú tu technické pomôcky, tri kovové rebríky výrazne uľahčujú výstup štrbinou.

Je to pekná túra, možno bude leto o niečo lepší čas na to, aby ste si užili všetky výhľady, ale sneh a hmlisté počasie tomu dodáva trochu tajomna

Tieto dva vrcholy patria medzi najvyhľadávanejšie a najobľúbenejšie výstupy.

Výstup začnete z Gaderskej doliny. Asfaltovou cestou smerom k zrúcanine Blatnického hradu sa dostanete k Ústiu Vápennej doliny. Odtiaľ pokračujte po modrej značke.

Obklopia vás nádherné skalné previsy a terasy. Najväčšou atrakciou tejto cesty a Vápennej doliny je však jaskyňa Mažarná, ktorá sa nachádza asi v polovici kopca Tlstá. Jaskyňa Mažarná je jednou z najväčších vo Veľkej Fatre, s krásnou a zároveň pôsobivou vstupnou bránou dlhou takmer 130 m. Jaskyňa je zaujímavá nielen svojím tvarom, ale aj významnými archeologickými nálezmi. Našli sa tu pozostatky jaskynného medveďa a dôkazy, že jaskyňu obývali ľudia už v období neolitu.

Tlstá je mohutný kopec s veľkou lúkou, ktorú akoby držia obrovské skaly.

Zo samotného vrcholu uvidíte celú Turčiansku kotlinu, Malú Fatru so všetkými vrcholmi ako Kľak, Veľká lúka, Malý či Veľký Kriváň.

Hovorí sa, že Ostrá má jeden z najkrajších skalných štítov nielen vo Veľkej Fatre, ale na celom Slovensku.

Po hrebeni na vrchol Ostrá prejdete asi 30 minút chôdze, trasa je značená zelenou značkou. Miestami pôjdete po úzkej cestičke. Krásnym ihličnatým chodníkom s miernym klesaním sa dostanete na východnú časť vrcholu Zadná Ostrá, z ktorej budete pokračovať do Ostrej, ktorá je len na skok.

Záverečný výstup na Ostrú je skalným výstupom spojeným reťazovým chodníkom. Potom sa dostanete k skalnatému oknu, cez ktoré musíte preliezť.

Ak hľadáte málo navštevovaný a turisticky veľmi atraktívny bod v okolí obce Terchová, určite si túto trasu naplánujte. Dolina Obšívanka je krásna, ale miestami technicky náročná. Celá trasa do Malých nocľahov a späť Zbojníckym chodníkom je plná prekvapení, ktoré vás skutočne očaria.

Túra cez Obšívanku ponúka množstvo úchvatných a krásnych výhľadov, prechádza skalnými terasami a na začiatku aj kaňonom Tiesňavy.

Trasa je istená reťazami a horolezeckými lanami.
Je prekvapujúce, že tí návštevníci, čo ho navštívia, považujú toto miesto za najatraktívnejšie v celej Malej Fatre, no pre mnohých zostáva neobjavené. Začiatok doliny Obšívanky trochu pripomína Jánošikove diery, no frekvencia turistov je tu minimálna.

A sú tam schody. Veľa schodov.. Okolo 1734:D (áno, počítala som ich pri mojej druhej návšteve tam)

Začali sme pri Demänovskej jaskyni slobody. Národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne na severnej strane Nízkych Tatier sú najdlhším jaskynným systémom na Slovensku.

Ale kvôli jaskyni sme tam neboli, plánovali sme túru na Krakovu hoľu, pre mňa úplne neznáme miesto.

Krakova hoľa je mohutný vrch v severnej časti Ďumbierskych Tatier. Vďaka svojej polohe, ktorá je mimo hlavného hrebeňa v nadmorskej výške 1751,6 m n. m., dominuje širokému okoliu, nad ktorým vyčnieva a poskytuje zaujímavý kruhový výhľad. Krakova hoľa sa nachádza medzi Demänovskou dolinou a Jánskou dolinou. Východná a južná časť hoľa patrí do Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier s 5. stupňom ochrany.

Pre mňa bola prekvapením dolina Vyvieranie na našej ceste späť.

Ponárame sa do úzkej doliny Vyvieranie a chodník často vedie priamo korytom potoka. Nie je ani hlboká, ani široká, potok si tu hľadá cestu skalnatým podložím. Často musíme preskakovať potok. Miestami potok prejdeme mostíkmi a asi 2x sme narazili aj na reťaze. Celkovo má dolina v spodnej časti charakter malej, divokej rokliny. Je tu vlhkoa je tu krásny, zelený les.

Pôvodne nazývaná útulňa pod Chabencom (1623 m) sa nachádza tesne pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier a je postavená na mieste bývalej horskej chaty.

Vychádzali sme z obce Magurka, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1080 m. Nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí Nízkych Tatier v závere Ľupčianskej doliny pod štítmi Latiborská hoľa (1648 m.n.m.), Ďurková (1749 m.n.m.), Chabenec (1955 m.n.m.).

Magurka vznikla v 14. storočí ako súčasť banského podnikania v jej okolí. Ťažba zlata sa začala okolo roku 1250. Vtedy bol ešte v súkromnom vlastníctve. Neskôr bola Magurka vo vlastníctve obce a fyzických osôb, no vyťažené zlato bolo potrebné odovzdať do cisárskej pokladnice. Za vlády Márie Terézie prešla ťažba zlata do rúk štátu. V roku 1835 boli otvorené nové šachty – Ritterstein a Kilian a v roku 1848 štôlňa Ruseger. Zlato sa ťažilo podľa starého systému, vodné stupne a ručné umývanie, neskôr strojové umývanie. V roku 1860 sa tu začali stavať domy a v roku 1888 tu pracovalo 250 baníkov. V tom istom roku bol na Magurke objavený antimón. Ročne sa tu vyťažilo 10-11 kg zlata, rovnaké množstvo striebra a 3000 – 4000 m3 antimónu. Najväčšia bola šachta Kilian – 3 km dlhá, Ruseger meral 1600 m, Ritterstein 1400 m. Ostatné boli kratšie. Vyrobený materiál sa vozil do Ružomberka, až neskôr bola postavená lanovka z galérií ku vchodom. Táto namáhavá práca bola príčinou, že výroba bola oveľa drahšia ako výnosy z ťažby, a tak bola v roku 1923 ťažba navždy zastavená. Štát previezol stroje do Banskej Štiavnice, budovy rozpredali a na Magurke zostalo len pár rodín. V roku 1928 mala Magurka 20 domov a 75 ľudí. Mimoriadne vzácnym objektom je banícky kostol. V jeho veži sa dodnes zachoval mohutný rapkáč, ktorý bolo počuť široko-ďaleko. V minulosti sa používal na zvolávanie baníkov do práce a oznamovanie konca „šichty“, no používal sa aj pri iných príležitostiach.