Running, hiking, biking

Tag: travel

  • Jegihorn (Switzerland 2026)

    Jegihorn (Switzerland 2026)

    In the morning, we drove from Grächen to Saas-Grund, where we bought one-way cable car tickets to Hohsaas (the adult fare was 37 francs). The cable car took us from an altitude of 1,550 meters up to a stunning 3,140 meters, saving us half a day of hiking 🙂

    View from the upper cable car station

    Not far from the cable car, you will find the Hochsaas mountain hut as well as a circular trail that took us past the 18 peaks of the Saas Valley that rise above 4,000 meters.

    There are information boards here where we could read about the specific characteristics of the peaks, as well as historical milestones—such as when a particular peak was first summited.

    Mattmark in the background

    We also walked past a small glacial lake, and a young capricorn posed for us; it wasn’t afraid of us at all and allowed us to approach within just about 20 meters.

    Capricorn

    The next item on the itinerary was Jegihorn, which I was a bit affraid of, as the maps marked it not as a hiking trail, but as an easy climbing route.

    From Jegihorn

    By the way, the highest via ferrata in Switzerland also leads up it. Jegihorn stands over 3,200 meters tall and offers a magnificent panoramic view of the surrounding area.

    Glacial lake – Fellsee

    We descend from Jegihorn to Kreuzboden, admire the reflection of the mountains in the small lake, and enjoy our only draft beer of the entire trip to Switzerland 🙂

    View on Saas Fee
    One of the most beautiful views of the 4,000-meter peaks above the Saas Valley.

    We aren’t ready to head home just yet, though, so we opt for a detour via the Alpenblumenpromenade towards AlmagellerAlp.

    On the Alpenblumenpromenade

    Along the way, we are also treated to a view of the Mattmark Reservoir. We return to Saas-Almagell via the “Adventure Trail”—a route that is technically more demanding but far more interesting.

    It leads across two suspension bridges, ladders, and peg-style steps, making for a fantastic finale to a great day.

    19.73km, 6:32 moving time, 9:07 total, 918m ascend
  • Jegihorn (Švajčiarsko 2026)

    Jegihorn (Švajčiarsko 2026)

    Ráno sme vyrazili z Grächenu do Saas Grundu autom, v Saas Grunde sme si kúpili jednosmerné lístky na lanovku smer Hochsaas (cena pre dospelého bola 37 frankov. Lanovka nás vyviezla z 1550mnm do krásnych 3140mnm a ušetrila nám pol dňa šlapania 🙂

    Výhľad po vystúpení z lanovky

    Kúsok od lanovky sa nachádza aj horská chata Hochsaas a tiež aj okružná cestička, ktorá nás previedla 18timi štvortisíckami údolia Saas Valley.

    Nachádzajú sa tu informačné tabuľky, kde sme si mohli prečítať o špecifikách daných vrcholov ako aj o historických mílnikoch, ako napríklad kedy bol daný vrchol prvý krát zdolaný.

    Mattmark v pozadí

    Prešli sme sa aj popri malom ľadovcovom jazierku a zapózoval nám aj mladý kozorožec, ktorý sa nás vlec nebál a dovolil nám prísť do vzdialenosti len nejakých 20 metrov.

    Kozorožec

    Ďaľším bodom programu bol Jegihorn, ktorého som sa trochu obávala, lebo na mapách bol značený nie ako turistická trasa, ale ako ľahká lezecká trasa.

    Z jegihornu

    Mimochodom vedie naň aj najvyššie položená Via Ferrata vo Švajčiarsku. Jegihorn má výšku cez 3200m a je z neho nádherný panoramatický výhľad na široké okolie.

    Ľadovcové jazierko – Fellsee

    Z Jegihornu schádzame ku Kreuzbodenu, kocháme sa odrazom hôr v jazierku a dávame si naše jediné čapované pivko počas celého pobytu vo švajčiarsku:)

    S výhľadom na Saas Fee
    Jeden z najkrajších pohľadov na štvortisícovky nad Saas valley

    Ešte sa nám ale nechce domov a tak volíme obchádzku cez Alpenblumenpromenade ku AlmagellerAlp.

    Cestou po Alpenblumenpromenade

    Cestou sa nám otvorí výhľad aj na priehradu Mattmark. Do Saas Almagellu sa vraciame technicky náročnejšou, zato oveľa zaujímavejšiu “Adventure Trail” trasou.

    Vedie cez dva vysuté mosty, rebríky, skoby a schody a je to parádna bodka za skvelým dňom.

    19.73km, 6:32 aktívny čas, 9:07 spolu, 918 nastúpaných metrov
  • Wannehorn (Switzerland 2026)

    Wannehorn (Switzerland 2026)

    Wannehorn rises to an elevation of 2,669 meters above sea level, towering over the village of Grächen in the Swiss canton of Valais. In good conditions, it offers a panoramic view of the surrounding area.

    HannigAlp

    We set out from Grächen in the morning and hiked up to Hannigalp (which is also accessible by cable car); after navigating a few switchbacks, we reached the ridge, revealing views of the neighboring valley. Cranberries and blueberries grew all around us, and most of them were beautifully ripe.

    View to Saas Valley

    A little higher up, however, the vegetation disappeared, and the path led across rocks and scree. We were unlucky that day, as a cloud rolled over the summit just as we arrived, so there were no views to speak of—the only thing we could see was the cross at the top.

    Clouds partially obscured the views.

    We had planned to reach Grächan via a loop beneath Seetalhorn, but the original hiking trail was closed due to a rockslide and a high risk of further falling rocks. We therefore chose to bypass this dangerous area, even though it meant gaining elevation again.

    On the way back to Grächan, we came across two more viewpoints, and this time the view really opened up. At one spot, we were even able to relax in a hammock.

    Relaxation spot under Seetalhorn

    We were returning past the “Zum See” pond, which is located just above the village of Grächen.

    18.97km, 6:01 active time, 8:27 total, 1441 meters ascend
  • Wannehorn (Švajčiarsko 2026)

    Wannehorn (Švajčiarsko 2026)

    Wannehorn má výšku 2669 metrov nad morom a vypína sa nad dedinkou Grächen vo Švajčiarskom Vallais. Za dobrých podmienok ponúka panoramatický výhľad na široké okolie.

    HannigAlp

    My sme ráno vyrážali z Grächanu a peši sme vyšli na Hannigalp (kam je možné sa vyviezť lanovkou), po pár serpentínkach sme už boli na hrebeni a odkryli s anám výhľady aj na susedné údolie. Všade okolo nás boli brusnice a čučoriedky a väčšina z nich už bola krásne zrelá.

    Výhľad do údolia Saas

    Kúsok vyššie však už vegetácia zmizla a chodník viedol cez skaly a suť. My sme mali v tento deň smolu, pretože sa nám akurát na vrchol prevalil oblak a z výhľadov nebolo nič:) Jediné čo sme videli bol kríž na jeho vrchole.

    Výhľady nám sčasti skrývali oblaky

    Do Grächanu sme plánovali ísť okruhom popod Seetalhorn, ale pôvodná turistická značka bola uzavretá kvôli kamennej lavíne a veľkému riziku ďaľšieho padania skál. A tak sme toto nebezpečné miesto radšej obišli, aj keď sme kvôli tomu museli znovu nastúpať výškové metre.

    Počas návratu do Grächanu sme narazili ešte na dva výhľadové body a tento krát sa nám výhľad pekne otvoril. Na jednom mieste sme si dokonca mohli oddýchnuť v hojdacej sieti.

    Oddychové miesto pod Seetalhornom

    Vracali sme sa popri jazierku “Zum see” ktoré sa nachádza tesne nad obcou Grächen.

    18.97km, 6:01 aktívny čas, 8:27 spolu, 1441 nastúpaných metrov
  • SNP girl’s project, day 16

    SNP girl’s project, day 16

    We finally made it happen! We had planned this stage about five times before, but we always had to postpone it due to unsuitable weather on the ridge or other issues. And so, we finally ran from Telgárt all the way to Čertovica.

    Flowering heather

    We park in Telgárt near the church, at the exact spot where our previous stage ended. We jog through the town and soon reach the turnoff into the woods. It rained yesterday, so the grass and trees are still wet—which, of course, means my feet get wet after just a short while. We climb first through dense forest, then pass beneath power pylons up to the mountain pastures; the weather shifts between sun and fog, warmth and cold.

    Cranberries and blueberries

    On the way to Kráľova hoľa, nature put on a magnificent spectacle for us, but at the summit itself, everything was shrouded in an impenetrable fog that clung to us for quite a few kilometers more.

    In ascend to Kráľova hola

    At Andrejcová, we took a break for a beer and a bite to eat, and refilled our bottles at the spring. I had been looking forward to the view of the High Tatras—which is magnificent from there—but we weren’t granted that sight today, so we carried on.

    A path through the mountain pine
    Rolling fog

    The sun shone for the rest of the journey, and thanks to yesterday’s rain, the springs were full.

    Every now and then, a view would open up in the second half.

    However, from the Ramža shelter almost all the way to Čertovica, the trail was quite overgrown, so running was more or less out of the question, and we made slow progress. Personally, I enjoyed the first half of the day much more than the second, despite the strenuous climb up Kráľova hoľa.

    45km, 9:25 active time, 9:46 total, 2704 meter ascend
  • SNP girl’s project, deň 16

    SNP girl’s project, deň 16

    Konečne sa to podarilo! Túto etapu sme mali v pláne už asi 5x, ale vždy sme ju museli presunúť kvôli nevhodnému počasiu an hrebeni, prípadne iným problémom. A tak sme konečne zabehli z Telgártu až na Čertovicu.

    Zakvitnutý vres

    V Telgárte parkujeme pri kostole, presne na tom istom mieste, kde minule naša etapa skončila. Prebehneme mestom a za chvíľočku sme na odbočke do lesa. Včera pršalo, a tak sú tráva aj stromčeky ešte mokré, čo samozrejme znamená, že po chvíľke sú mokré aj moje nohy:) Najskôr stúpame hustým lesom, potom popod stožiare až na horské pasienky, slnko sa strieda s hmlou, teplo so zimou.

    Brusnice a čučoriedky

    Cestou na Kráľovu hoľu nám príroda nachystala prekrásne divadlo, na Kráľovej holi však všetko zastrela nepriestupnou hmlou, ktorá sa s nami držala ešte pekných pár kilometrov.

    V stúpaní na Kráľovu holu

    Na Andrejcovej sme si dali prestávku, pivko, chlebík a doplniť fľašky z prameňa. Tešila som na výhľad na Vysoké Tatry, ktorý je z radeto nádherný, dnes nám však nebol dopiaty a tak sme pokračovali ďalej.

    Cestička kosodrevinou
    Prevalujúca sa hmla

    Po zvyšok cesty nám už slniečko svietilo a vďaka včerajšiemu daždu boli aj studničky plné.

    Sem tam sa v druhej polke odhalil aj nejaký ten výhľad

    Avšak od útuľne Ramža skoro až po Čertovicu bol chodník vcelku zarastený a tak sme o behu mohli viac menej len snívať a postupovali sme len pomaly. Mne osobne sa prvá polka dnešného dňa páčila oveľa viac ako druhé polovica, aj napiek výživnému stúpaniu na Kráľovu hoľu.

    45km, 9:25 aktívny čas, 9:46 spolu, 2704 nastúpaných metrov
  • Great Fatra mountain ridge

    Great Fatra mountain ridge

    This time we chose the easier option from Staré hory to Ružomberok. We parked the car in Staré hory near the chapel at 5:30 in the morning and, following the blue hiking trail, we started climbing to Majerova skala, which offers a beautiful semicircular view of the surrounding hills and valleys from its rocky plateau at an altitude of 1283 meters above sea level.

    From Majerova skala to Krížna

    From Majerova skaly we continue to Krížna, on the ridge the wind is really blowing and it is cold, it feels like 8 degrees Celsius, so we continue through Frčkov, Ostredok and do not stop until we are in the lee below Ploska, where we turn to the cottage below Borisov. I have been to the cottage a few times, but never to Borisov itself, so we are going to warm up by climbing up. Borisov is 1510 meters high and the climb to it is steep. However, it will reward us with circular views, where with good visibility it is possible to see Poľana or the Low Tatras.

    From Borišov

    We gather at the hut below Borišov, where we have a radler and a sandwich (our proven source of energy for longer runs).

    The temperature rises and we climb Ploska, where by chance we become participants in the 43rd year of the Ploska climb, we even receive a participation certificate :). We leave the red mark and after a little praise, which is accompanied by yellow, we turn onto the green mark below Čierny Kameň. By the way, my favorite craft brewery is also named after this distinctive rock formation :). There is also a nature reserve of the same name here, which is supposed to protect the primeval forest of spruce, rowan and maple. It is really beautiful here.

    On Ploská

    We continue under Minčol to Rakytov. Rakytov (1,567 m above sea level) is the highest peak of the Liptov branch of the main ridge of the Great Fatra and provides a circular view, and when climbing it you have to pass through an impressive rock gate.

    Views from Rakytov, Ploská in background

    The Smrekovica mountain hut awaits us and we are already looking forward to refreshment. However, we will not stay there for long, because we do not dare to estimate how long it will take us to Ružomberok, where we have to catch our only bus back to the Staré hory. We run along a path lined with ripe blueberries until the Šiprún saddle, if we had time, we could eat our fill, there are so many of them. The only piece of asphalt on the route from the saddles under Vtáčnik to the Vlkolínec meadows awaits us.

    Blooming thistles accompanied us everywhere

    Ahead of us lies the final major climb up to Sidorovo; the path is steep and our legs are already reluctant, but fortunately, the summit is less than a kilometer away, and a viewpoint awaits us at the top. Vlkolínec lies spread out beneath us, and we can also see the Low Tatras, the Liptov Basin, and even the High Tatras. A few more undulations lie ahead, followed simply by the descent into Ružomberok through the calvary.

    Sidorovo

    We arrived in Ružomberok an hour before the bus, so we just walked through the city, bought orange mineral water at the store, and the 3 liters just disappeared inside us.

    View on Sidorovo

    Our legs are dirty with dust up to our knees, so we use the time to get to the bus and wash them in the local park with the water we had left in our bottles, the sight of us must have been comical 😀

    50.79km, 9:08 active time, 10:15 total, 3011m ascend
  • Hrebeňom Veľkej Fatry

    Hrebeňom Veľkej Fatry

    Tento krát sme zvolili ľahšiu variantu zo Starých hôr do Ružomberka. Auto sme odstavili na Starých horách pri kaplnke o pol 6 ráno a po modrej turistickej značke sme začali stúpať na Majerovu skalu, ktorá ponúka zo svojej skalnej plošiny vo výške 1283mnm nádherný polkruhový výhľad na okolité kopce a doliny.

    Z majerovej skaly smerom na Krížnu

    Z Majerovej skaly pokračujeme na Krížnu, na hrebeni poriadne fúka a vietor je studený, pocitovo tak 8 stupňov Celzia a tak pokračujeme cez Frčkov, Ostredok a nezastavujeme až kým nie sme v závetrí pod Ploskou, kde odbáčame na chatu pod Borišovom. Na chate som už pár krát bola, ale na samotnom Borišove ešte nikdy a tak sa ideme zohriať výstupom hore. Borišov má výšku 1510 a výstup naň je strmý. Odmení nás však kruhovými výhľadmi, kde pri dobrej viditeľnosti je možné vidieť aj Poľanu, či Nízke Tatry.

    Z Borišova

    Zbiehame na chatu pod Borišovom, kde si dávame radler a obloženú žemlu (náš osvedčený zdroj energie na dlhše behy).

    Teplota stúpa a my stúpame na Ploskú, kde sa úplnou náhodou staneme účastníkmi 43. ročníka výstupu na Ploskú, dostávame dokonca účastnícky list:). Opúšťame červenú značku a po chváľočke, čo nás sprevádza žltá odbáčame na zelenú popod Čierny Kameň. Mimochodom po tomto výraznom skalnom útvare je pomenovaný aj môj obľúbený remeselný pivovar:). Nachádza sa tu aj rovnomenná prírodná rezervácia, ktorá má chrániť pralesovitý porast smreku, jarabiny a javora. Je tu naozaj krásne.

    Na Ploskej

    Pokračujeme popo Minčol na Rakytov. Rakytov (1 567 m n m) je najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry a poskytuje kruhovytý výhľad a pri stúpaní naň musíte prejsť pôsobivou skalnou bránou.

    Výhľady z Rakytova, v pozadí Ploská

    Čaká nás horská chata Smrekovica a už sa tešíme na osvieženie. Nezdržíme sa však na nej dlho, pretože si netrúfame odhadnúť koľko nám to bude trvať do Ružomberka, kde musíme stihnúť náš jediný autobus naspäť na Staré hory. Až do šiprúnskeho sedla bežíme chodníčkom lemovaným zrelými čučriedkami, mať tak čas tak by sme sa vedeli najesť do sýta, toľko ich je. čaká nás jedniný kúsok asfaltu na trase zo sedal pod Vtáčnikom až po vlkolínske lúky.

    Všade nás sprevádzali zakvitnuté bodliaky

    Pred nami je posledné veľké stúpanie na Sidorovo, chodníček je strmý a nohám sa už veľmi nechce, našťastie to hore nie je ani kilometer a hore nás čaká vyhliadka. Vlkolínec máme ako na dlani, vidíme aj Nízke Tatry, Liptovská kotlina a dokonca aj Vysoké Tatry. čaká nás ešte pár vlniek a potom už len zostup do Ružomberka cez kalváriu.

    Sidorovo

    Do Ružomberka sme prišli hodinu pred autobusom a tak mestom už len kráčame, v obchode si kupujeme pomarančovú minerálku a 3 litre v nas len tak miznú.

    Vyhliadka na Sidorove

    Nohy máme až po kolená špinavé od prachu a tak využívame čas do autobusu a v miestom parčíku si ich umývame vodou čo nám ostala vo fľašiach, pohľad na nás musel byť komický:D

    50.79km, 9:08 aktívny čas, 10:15 spolu, 3011 nastúpaných metrov
  • Kľak, Veľký Lysec, Katova skala

    Kľak, Veľký Lysec, Katova skala

    The original plan for this day was Malá Fatra, but when we arrived at the place it was raining heavily. We checked the forecasts (I use the Ventusky application, where I can see the weather development by the hour) and the decision was made to finally move to Veľka Fatra, where it was not supposed to rain all day, but only for about two hours. A quick replanning of the route and off we go.

    We stop in the village of Podhradie, from where we climb almost 1000 vertical meters to Kľak. After about the first kilometer it starts to rain, so we put on waterproof jackets, but our feet are completely wet. The rain accompanies us all the way to the last meadow just below Kľak.

    Meadovw below Kľak

    But for me, it has its own charm, the water evaporating and creating a rolling fog is mystical, and we hardly meet anyone on the hiking trails.

    Meadow belowKľak

    I’ve been to Kľak once before, but now the surroundings, shrouded in mist, look completely different. At the top, I’m pleased with the stone with the inscription: A crown that not everyone can bear -> the goal. However, for us, Kľak is not the goal, but only part of the journey:)

    On the top of Kľak
    Fog on Kľak

    We are considering whether to just go along Jarabiná and back from there, or turn off at Malý Lysec. It is not raining, although our feet are constantly wet, because the narrow path leads through dense blueberry bushes, on which a lot of water still remains. However, at Jarabiná we continue along the ridge, the running is good and we do not want to end prematurely.

    Heavy clouds accompanied us almost the whole day

    After the small Lysec we turn to Lysec, the sun is breaking through the fog and it is hot, but at its peak the fog completely covers our views. It doesn’t matter, the path leads through a beautifully flowered mountain meadow and makes up for it. From Lysec we go down to the valley, the path is muddy and slippery, I don’t know how we managed to stay on our feet the whole time and not bathe in the mud:D

    Evaporating water

    We continue to Sklabinsky podzámok, where the signposts promise craft beer, I’m starting to get excited. However, there’s a sign in front of the restaurant door that says they’re only opening at 4 today due to the rain. I like beer, but I’m definitely not going to wait two hours for it 🙂

    From Katova skala ( Executioner’s Rock)

    We climb the Katova skala (Executioner’s Rock), a viewpoint from which we return to Podhradie. The Executioner’s Rock owes its name to the executioner from Sklabin Castle, for whom it served as a place of execution. The rock is also associated with a tragic legend. According to it, a young girl is cursed in the rock, who was locked in it by a tyrant to force her to become his wife.

    39.41km, 6:38 active time, 7:28 total, 2421m ascend
  • Kľak, Veľký Lysec, Katova skala

    Kľak, Veľký Lysec, Katova skala

    Pôvodný plán na tento deň bola Malá Fatra, ale keď sme dorazili na miesto tak lialo ako z krhly. Skontrolovali sme predpovede (používam aplikáciu Ventusky, kde si viem pozriet vývoj počasia po hodinách) a padlo rozhodnutie sa nakoniec presunúť do Veľkej Fatry, kde nemalo pršať celý deň, ale asi len dve hodiny. Rýchle preplánovanie trasy a ide sa.

    Zastavujeme v obci Podhradie, odkiaľ stúpame skoro 1000 výškových metrov na Kľak. Asi po prvom kilometri začne pršať, tak obliekame nepremokavé bundy, nohy však máme kompletne mokré. Dážď nás sprevádza až po poslednú lúčku tesne pod Kľakom.

    Lúka pod Kľakom

    Pre mňa to však má svoje čaro, voda čo sa odparuje tvorí prevalujúcu sa hmlu je mystická a na turistických chodníčkoch nestretneme skoro nikoho.

    Lúka pod Kľakom

    Na Kľaku som už raz bola, teraz však okolie zahalené závojmi hmly vyzerá úplne inak. Na vrchole ma poteší kamienok s napísom: Koruna ktorú neunesie každý -> cieľ. Pre nás však Kľak nie je cielom, ale len časťou cesty:)

    Na vrchole Kľaku
    Hmla na Kľaku

    Zvažujeme, či ísť len po Jarabinú a z tade späť, alebo odbočiť až na Malom Lysci. Neprší, aj keď nohy máme konštantne mokré, pretože úzky chodníček vedie cez husté kríky čučoriedok, na kotrých sa stále drží veľa vody. Na Jarabinej však pokračujeme ďalej hrebeňom, beží sa dobre a tak sa nám nechce končiť predčasne.

    Výhľady smerom na Martin

    Za malým Lyscom odbáčame na Lysec, cez hmlu sa prediera slnko a je sparno, ale na jeho vrchole nám výhľady úplne zahalí hmla. Nevadí, chodníček vedie krásne zakvitnutou horskou lúkou a nám to vynahrádza. Z lyscu ideme po modrej dole, stmo, blatisto, šmykľavo, vôbec neviem ako sa nám podarilo udržať sa na nohách po celý čas a nevykúpať sa v tom blate:D

    Odparujúci sa dážď

    Pokračujeme do Sklabinského podzámku, kde smerovníky sľubujú remeselné pivo, začínam sa tešiť. Pred dverami pohostinstva však stojí tabuľa, že dnes otvárajú kvôli dažďu až o 4tej. Pivo mám síce rada, ale dve hodiny naň rozhodne čakať nebudem:)

    Z katovej skaly

    Stúpame na katovu skalu, výhľadové miesto, cez ktoré sa vrátime do Podhradia. Katova skala vďačí za svoj názov katovi zo Sklabinského hradu, ktorému slúžila ako miesto popráv. Skala je navyše spájaná s tragickou povesťou. Podľa nej je v skale zakliata mladá dievčina, ktorú v nej zavrel tyran, aby ju donútil stať sa jeho ženou.

    39.41km, 6:38 aktvny čas, 7:28 spolu, 2421 nastúpaných metrov