Running, hiking, biking

Tag: travel

  • Veľký choč

    Veľký choč

    Krásna slnečná jesenná nedeľa ako stvorená na hory.

    Začínali sme v Likavke pri Ružomberku a už po pár kilometroch sme natrafili na prvú zaujímavosť- hrad Likava, videli sme však len jeho vonkajšie múry, pretože je z dôvodu rekonštrukcie dlhodobo uzavretý.

    Hrad Likava

    Aj tak sa majestátne vypína na skalnatom výbežku Predného Choča a stojí za to ho vdieť, keďže Likava patrí k najväčším hradným stavbám na území stredného Slovenska, mohutnosťou a výškou palácovitého komplexu horného hradu (viac ako 36 m nameraných v najvyššom bode severného paláca) sa zaraďuje medzi najvyššie hrady na Slovensku.

    Výhľad na hrad Likava

    Pokračujeme červenou značkou, na rázcestí zachádzame aj na vyhliadkové miesto na lúke pod vrcholom Predného Choča. Vyhliadka sa nachádza vo výške 1170 m n. m. a tvorí ju lúka, okolo ktorej je z troch strán les. Vyhliadka poskytuje výhľad najmä na juh.  vyhliadky sa nám naskytne výhľad na mesto Ružomberok, región Dolný Liptov a pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry.

    V sedle Spuštiak pokračujeme na Strednú Poľanu, z ktorej volíme zimnú cestu na Veľký Choč.

    Veľký Choč (1 611,0 m n. m.) je najvyšší vrch v Chočských vrchoch na Slovensku. Vrchol je turisticky veľmi vyhľadávaný. Má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Z vrcholu Choča je vynikajúci kruhový výhľad. Jeho vrchol je porastený kosodrevinou, od Valaskej Dubovej má mierne stúpajúci tvar, kým zo severu a od Lúčok je v príkrom zráze. A práve týmto príkrym zrázom sme zostupovali. Kvôli snehu, blatu a skalnatému podložiu sme zostupovali opatrne a pomaly. Najnebezpečnejšie miesta boli naštastie istené reťazami.

    Na Žimerovej sme z červenej odbočili a nasmerovali sme si to k Turíckemu tajchu. Jedná sa o naozaj maličkú vodnú plochu, ale aspoň nám poslúžil ako orientačný bod (odbočili sme tu nenápadnou lesnou cestičkou, ktorá nás naviedla zas na modrú turistickú značku. Po modrej sme už pokračovali až do Likavky (teda skoro, lebo sme zle odbočili a ponad pole sme zas zbehli až k hradu:D)

    25km, 3h56min aktívny čas, 4:38 spolu, 1566 nastúpaných metrov
  • Slovenia 2025

    Slovenia 2025

    4 day short trip to Slovenia, on the edge of Triglav National Park. The guys were running the Julian Alps Trail Run and Lucka and I went to support them and do a little running.

    The first day we arrived in the afternoon so the only thing on the to do list was to find a good restaurant, buy groceries and see Lake Jasna.

    Lake Jasna is the name of two interconnected lakes located just a short distance from Kranjska Gora. It is an alpine lake with crystal clear water and breathtaking mountain scenery.

    We also walked through the center of Krajnska Gora, where it was already bustling with the upcoming race. It is a smaller alpine town with a bunch of good restaurants and stalls in the center.

    The guys were supposed to start on Friday evening, and Lucka and I went to run one of the shorter routes from the Julian Alps Trail Run in the morning. We chose a 25km route that took us into the hills above the valley with great views of the Julian Alps, especially the Špik peak. But for our taste, there was quite a lot of asphalt on this route and not enough water:D It took us almost 4 hours to run. In the afternoon, we returned to the restaurant from the previous day (Figo restaurant) where we really enjoyed it.

    25.67km, 3h 51min, 875m ascend

    On Saturday, the plan was to encourage the boys, so we packed the stroller and bike for Anton and ran 15km to the village of Gozd Matjulek – on the way we noticed a turnoff to the waterfalls and that really caught my attention. I would have liked to see them. But there was no time, we got to the refreshment station about half an hour before Jožko, so for now we walked through the village of Dovje, in the middle of it there was a reservoir with water and giant trout in it.

    Trouts

    And it had beautiful views of the Alps. Jožko finished his 107 kilometer at about 3 pm, he was really overheated and his stomach was protesting, but his legs were still going. Miloš was supposed to arrive at 6 pm and that was quite late, we couldn’t wait for him. So we continued running to the last refreshment stop and from there quickly to the finish line where we managed to arrive before Jožko by about a minute 🙂

    From cycle path to Dovje

    And since we wanted to encourage Miloš too, we went back for the last refreshment stop and then back to the finish line. Both guys did it brilliantly in under 24 hours.

    Village Dovje

    On Sunday, no one wanted to go, but I just couldn’t get the waterfalls out of my head, so I set my alarm so I could get around them before the planned departure at 10 a.m. After 3 kilometers of asphalt, I ran into the Martujlek Valley, which is named after the Martujlek stream, which springs high in the mountains. As the stream descends, beautiful waterfalls appear.

    The Lower Martuljek Waterfall is the largest and most impressive of the waterfalls, cascading into a picturesque canyon from a height of over 50 meters. It can be admired from viewing platforms on the hiking trail.

    Lower Martuljeks waterfall

    Above the lower waterfall is the upper Martuljek waterfall, a hidden gem hidden among the rocks of the gorge. The upper waterfall is smaller, but no less magnificent. It is reached by a path secured with safety ropes.

    Upper Martuljeks waterfall
    Some parts of the path were even marked as a ferrata on the map (however, in the photo, the part is marked as a ladder)
    14.25km, 1h 57 min, 479m ascend
  • Slovinsko 2025

    Slovinsko 2025

    4 dňový krátky výlet do Slovinska, na okraj Triglavského národného parku. Chalani bežali Julian alps trail run a my s Luckou sme ich išli podporiť a trochu si zabehať.

    Prvý deň sme prišli poobede a tak bolo na programe už len nájsť dobrú reštauráciu, nakúpiť potraviny a pozrieť si jazero Jasna.

    Jazero Jasna je názov dvoch navzájom prepojených jazier, ktoré sa nachádzajú len kúsok od Krajnskej gory. Je to alpské jazero s kryštáľovo čistou vodou a úchvatnou horskou scenériou.

    Taktiež sme sa prešli centrom Krajnskej gory, kde to už žilo nastávajúcimi pretekami. Je to menšie alpské mestečko s kopou dobrých reštaurácií a stánkami v centre.

    V piatok večer mali chalani štartovať a my s luckou sme doobeda išli odbehnúť jednu z kratších trás z Julian alps trail run. Vybrali sme si 25km trasu, ktorá nás zaviedla do kopcov nad údolie s parádnymi výhľadmi na Julské alpy, hlavne vrch Špik. Na náš vkus ale na tejto trase bolo dosť veľa asfaltu a primálo vody:D Odbehnúť nám to trvalo necelé 4 hoďky. Poobede sme sa zas vrátili do reštiky z predchádzajúceho dňa (Figo restaurant) kde nám naozaj chutilo.

    25.67km, 3h 51min, 875nastúpaných metrov

    V sobotu bolo na pláne povzbudiť chalanov a tak sme zbalili kočík a bike pre Antonka a zabehli 15km do dediny Gozd Matjulek – cestou sme si všimli odbočku na vodopády a tá ma vcelku zaujala. Chcela by som ich vidieť. Ale nebolo času, na občerstvovačku sme sa dostali asi pol hodinku pred Jožkom a tak sme si zatiaľ prešli dedinku Dovje, v jej strede bola nádrž s vodou a v nej boli obrie pstruhy.

    Pstruhy

    A mala krásne výhľady na Alpy. Jožko dobehol na svoj 107kilometer asi o 3tej poobede, bol riadne prehriaty a žalúdok protestoval, ale nohy celkom išli. Miloš mal predpokladaný príchod až o 6tej a to bolo dosť neskoro, na neho sme nemohli čakať. A tak sme behom pokračovali na poslednú občerstvovačku a z tade rýchlo do ciela kde sme stihli prísť pred jožkom asi len o minútu:)

    Z cyklomosta cestou do Dovje

    A keďže sme chceli povzbudiť aj Miloša, zas sme sa vrátili na poslednú občerstvovačku a potom znovu do ciela. Obaja chalani to zvládli parádne pod 24hodín.

    Dedinka Dovje

    v nedeľu sa už nikomu nechcelo, ale mne tie vodopády proste nedali a tak som si nastavila budík aby som ich stihla obehnúť ešte pred plánovaných odchodom o 10tej. po 3kilometroch asfaltu som vbehla do údolia Martujlek, ktoré je pomenované podľa potoka Martujlek prameniaceho vysoko v horách, pri klesaní potoka sa objavujú nádherné vodopády.

    Dolný vodopád Martuljek je najväčší a najpôsobivejší z vodopádov, ktorého voda padá kaskádami do malebného kaňonu z výšky viac ako 50 metrov. Je možné ho obdivovať z vyhliadkových plošín na turistickom chodníku.

    Dolný Martuljekov vodopád

    Nad dolným vodopádom sa nachádza horný vodopád Martuljek, skrytý klenok ukrytý medzi skalami rokliny. Horný vodopád je síce menší, ale nemenej veľkolepý. Vedie k nemu chodníček zabezpečený istiacimi lanami.

    Horný Martuljekov vodopád
    Niektoré časti cestičky boli dokonca na mape značené ako ferrata (na foto je však časť značená ako rebrík)
    14.25km, 1h 57 min, 479 nastúpaných metrov
  • Skymaraton Chopok

    Skymaraton Chopok

    I haven’t raced in a long time, mainly because we have a lot of our own projects and few free weekends:)

    But when I received the entry fee for the Chopok Skymarathon, I didn’t refuse and so on September 6, 2025 I stood at the start under Chopok in front of the Srdiečko hotel.

    The starting gun was accompanied by thunder in the background and even though the storms were predicted for the afternoon, they arrived right in the morning. Within 30 minutes I was soaked to the bone and the conditions were even more difficult, slippery roots, wet stones, mud.. But at least it wasn’t hot.

    During the storm

    After the initial climb to Kosodrevina, there was a traverse almost to the M.R. Štefánik hut and quite a few sections were runnable, from the hut there was a fairly long steep section down to the cave of dead bats, where it was quite slippery. I went relatively slowly and managed it without falling. There was a nice, quite runnable path back to Kosodrevina and so I ran as much as I could.

    There is sun after the storm

    I ran the refreshment stop only with a refill of ionts and a long, really long climb to the Krížské sedlo awaited me. Here I started to feel that my strength was waning and there was a reason, almost 20km and I had eaten almost nothing.. mistake..

    After first half

    I mostly walked to the refreshment stop on Chopok, where I stuffed myself with a banana and a chocolate bar, replenished my fluids, and jumped over the Tatra granite to the Demänovský saddle, where the trail started to rise again. I already felt that today would be very difficult, because I had less strength than I would have liked, especially uphill.

    Half foggy, half sunny

    The descent from Krúpov saddle was steep, rocky, muddy and strenuous, it took a lot of my strength, but the forest from Záver širokej doliny was beautifully foggy, mystical, covered in moss, I enjoyed it..

    Mystical forest

    The last refreshment stop on Biela Púť and now it’s just a climb, I tried to replenish my energy, but I knew that it would be more walking than running.. It was quite easy up to Orlia Skala, I walked quite briskly. But up the slope? That completely turned me off and I could barely move from one foot to the other, my head was starting to hurt, my stomach was protesting… It wasn’t the performance of the year, but I didn’t give up, and I walked all the way to the finish line, I was the 6th woman at the finish line with a time of 7h 33min.

    Slowly and gloomily up the slope, in places the sign was almost invisible
    43,4 km, 7h 33min, 2680m ascend
  • Považský and Lietava castle

    Považský and Lietava castle

    We love castles, and we especially like ruins that we can explore on our own, without a guide. And during our weekend in the Súľovské vrchy, we managed to see two such castles.

    Považský hrad is the ruin of a castle on a steep hill on the right bank of the Váh River. According to unverified reports, the castle was built in 1128 to protect the important Považský road. However, the first mention of it dates back to 1316, where it is mentioned as Bystrický hrad.

    Entrance to Považskéhý castle

    The oldest part of the castle was the tower, standing on the highest point of the rampart, and the Gothic palace. The large oval-shaped forecourt was surrounded by a castle wall, which was protected from the NE by two prismatic towers. The access road, leading to the castle from the NE, is still visible in the terrain today. The entrance gate was protected by a prismatic tower with a barbican.

    Preserved walls of the castle

    The walls of the palace, towers and fortifications have been partially preserved. Window openings are visible on the palace, in places with preserved Renaissance cornices. Of the former farm buildings built in the courtyard, only parts of the walls, or their foundations, are visible. In some rooms there are remains of Renaissance vaults.

    2.5km, 1h

    Lietava Castle is located 10 km from the regional capital Žilina near the Cibuľník hill on the eastern edge of the Súľovské vrchy mountains.

    Walls of Lietava

    In terms of its level of preservation, it is among the largest (1 hectare of built-up area) and most beautifully preserved ruins not only in Slovakia, but also in Central Europe.

    Lietava is pretty big

    The demise of the Gothic-Renaissance castle dates back to 1753 and the ruins were abandoned in the forest until 1999. That is when the Lietava Castle Preservation Association was established, which has been saving the buildings since 2003, through sensitive stabilization, conservation and partial restoration. The castle is still a freely accessible ruin.

    The castle proudly towers over the landscape and offers a wonderful view of the surroundings. The castle walls of the individual buildings still stand to a considerable height. They have preserved window openings, possibly entrances and architectural details, stone profiled consoles of the former bay window, arched attics, cannon and key loopholes, and in places parts of profiled linings. In the premises of the former chapel, the ramparts of stone Gothic ribs and the remains of plaster on some walls have been preserved.

    Entrance gate

    However, we couldn’t enjoy the views because it rained the whole way up and the castle was surrounded by thick fog.

    Lietava in its most famous times
    5.16km, 1h 30 min active time, 2h total
  • Považský hrad a Lietava

    Považský hrad a Lietava

    Máme radi hrady, a najviac sa nám páčia zrúcaniny, ktoré môžeme prebádať sami, bez sprievodcu. A počas nášho víkendu v Súľovských vrchoch sa nám podarili hneď dva takéto hrady.

    Považský hrad je zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu. Podľa neoverených správ hrad bol postavený už v roku 1128 na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je však až z roku 1316, kde sa spomína ako Bystrický hrad.

    Vstup do Považského hradu

    Najstaršou časťou hradu bola veža, stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopoval hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo severovýchodu, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom.

    Zachované múry

    Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb.

    2.5km, 1hod

    Hrad Lietava sa nachádza 10 km od krajského mesta Žilina v blízkosti vrchu Cibuľník na východnom okraji Súľovských vrchov.

    Múry Lietavy

    Svojou mierou zachovania patrí medzi najväčšie (rozloha 1 hektár zastavenej plochy) a najkrajšie zachované zrúcaniny nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.

    Lietava je anozaj veľká hradná zrúcanina

    Zánik goticko-renesančného hradu je datovaný do roku 1753 a zrúcanina bola opustená v lesnom poraste do roku 1999. Vtedy vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré od roku 2003 vykonáva záchranu objektov, formou citlivej stabilizácie, konzervácie a čiastočnej obnovy. Hrad je stále voľne prístupnou zrúcaninou.

    Hrad sa pyšne vypína nad krajinou a je z neho nádherný výhľad do okolia. Hradné múry jednotlivých objektov stoja dodnes do značnej výšky. Majú zachované otvory okien, prípadne vstupov a architektonických detailov, kamenné profilované konzoly bývalého arkiera, oblúčikové atiky, delové a kľúčové strieľne, miestami aj časti profilovaných ostení. V priestoroch bývalej kaplnky sa zachovali nábehy kamenných gotických rebier a na niektorých múroch zvyšky omietok.

    Vstupná brána

    My sme si však výhľady nemohli užiť, lebo celou cestou hore nám pršalo a hrad obklopovala hustá hmla.

    Lietava v časoch svojej slávy
    5.16km, 1h 30 min aktívny čas, 2h spolu
  • Manínska Tiesňava

    Manínska Tiesňava

    Since the Manínska tiesňava itself is very short and I didn’t feel like traveling from such a distance just for about 200 meters, we decided to take a circuit through the Partizánska cave and end at the Manínska tiesňava.

    We parked at the campsite below the Manínskov tiesňava, where the yellow tourist sign also starts. The campsite is great with a swimming pool, new kitchen and sanitary facilities, we plan to come back here next year and spend a few nights here:)

    View from switchbacks

    The sign after about a kilometer starts to climb quite steeply until it turns into switchbacks. Some of them offer a beautiful view of the Považský Castle and the valley in front of it. After climbing the switchbacks, we come to a resting place with a fireplace and prepared wood. However, we have nothing to grill, so we just quickly refresh ourselves and continue to the cave.

    Partizánska cave, at the end there is almost complete darkness

    Partizánska Cave is a freely accessible cave. It consists of a single passage, approximately 20 meters long. The cave itself is located on the rocky cliff of Veľký Manín and, despite the fact that it does not contain any karst decoration, it was very interesting for us. The last few meters to the cave lead along a rock with safety features. And Dávid loves that.

    View from the cave

    Apparently, just by the name, it will be clear to everyone what this cave was used for. It is a place where partisans hid during the SNP.

    From the cave we descend almost the whole time to the mouth of the Manínska tiesňava.

    Manínska tiesňava

    Just 100 years ago, the gorge had a completely different shape. Its rocks were not covered with vegetation, as they are today.

    The narrowest part was impassable for wagons, and the carters had to unload the load, disassemble the wagons and reassemble them after. This was the case until 1933, when part of the cliff was blasted away. At that time, a paved road was built across the gorge.

    One more cave

    After passing through the gorge, we turned to the cave under Černokňažník, which was smaller than the Partizánska cave, but we discovered a bat in it and the view was worth it.

    At the time of the hike, Dávid was just 6 years old.

    10.58km, 3h52min active time, 4h 25min total
  • Manínska Tiesňava

    Manínska Tiesňava

    Keďže samotná Manínska tiesňava je veľmi krátka a cestovať z takej diaľky len kvôli cca 200 metrom sa mi až tak nepozdávalo, rozhodli sme sa pre okruh cez Partizánsku jaskyňu a skončiť pri Manínskej tiesňave.

    Zaparkovali sme v kempe pod Manínskov tiesňavou, kde sa zároveň začína aj žltá turistická značka. Kemp je to parádny s bazénom, novou kuchynkou aj sociálnym zariadením, plánujeme sa sem budúci rok vrátiť a prespať tu pár nocí:)

    výhľad zo serpentín

    Značka po asi kilometri začína celkom prudko stúpať až sa zmení na serpentíny. Z niektorých je krásny výhľad na Považský hrad a dolinu pred ním. Po vystúpaní serpentín prichádzame na oddychové miesto s ohniskom a aj nachystaným drevom. My však nemáme čo opekať a tak sa len rýchlo občerstvíme a pokračujeme k jaskyni.

    Partizánska jaskyňa, na jej konci je takmer úplná tma

    Partizánska jaskyňa je voľne prístupnou jaskyňou.Tvorí ju jedna jediná chodba, dlhá približne 20 metrov. Samotná jaskyňa sa nachádza na skalnom brale Veľkého Manínu a aj napriek tomu, že neobsahuje žiadnu krasovú výzdobu, pre nás bola veľmi zaujímavá. Posledných prá metrov k jaskyni vedie ppo skale so zabezpečovacími prvkami. A to Dávid miluje.

    výhľad z pred jaskyne

    Zrejme už podľa názvu, bude každému jasné, na čo táto jaskyni slúžila. Je to miesto, kde sa počas SNP ukrývali partizáni.

    Od jaskyne skoro stále strmo klesáme až po ústie manínskej tiesňavy.

    Manínska tiesňava

    Ešte pred 100 rokmi mala tiesňava úplne iný tvar. Jej skaly neboli obrastené vegetáciou, ako je tomu dnes.

    Najužšie miesto bolo pre vozy neprejazdné a furmani museli náklad vyložiť, vozy rozobrať a opäť zložiť. Bolo tomu tak do roku 1933, kedy bola odstrelená časť brala. V tom čase bola cez tiesňavu vybudovaná spevnená cesta.

    Na záver ešte jedna jaskyňa

    Po prejdení tiesňavou sme ešte zabočili k jaskyni pod Černokňažníkom, ktorá bola síce menšia ako Partizánska jaskyňa, zato sme v nej objavili netopiera a výhľad tiež stáli zato.

    V čase túry mal Dávid čerstvýh 6 rokov.

    10.58km, 3h52min aktívny čas, 4h 25min spolu
  • Súľov castle

    Súľov castle

    Súľov Castle is located on a popular tourist route through the Súľov Rocks. Súľov Castle is built on a rocky cliff and offers beautiful views. The hike leads along an educational trail – it is an approximately 5km circuit with 17 stops.

    rock window

    The castle was built in the 13th century to protect a nearby road. It is also considered one of the most difficult castles to access in the area. The castle was built between three massive rock formations. The ruins still show how the foundations of the castle adapted to the terrain. The castle complex consisted of an upper and lower castle, with an estimated distance of 25 meters between the two parts of the castle, and a height difference of 14 meters from the level of the lower castle to the first floor of the upper castle. The height of the ruins is approximately 18 meters.

    to the castle

    The foundations of the buildings and traces of beams and anchors of the vault cut into the rock, as well as slight remains of walls with window openings, have been preserved from the constructions.

    In the lower castle, a part of the palace with an observation platform on its supporting rock is preserved, the entrance to the castle with an embrasure in the rock and a dug-out rock gorge before the entrance to the upper castle are also noticeable.

    In the upper castle, in the middle palace there is a vault and traces of a stone staircase, a rock pylon, which bears traces of a staircase and at which one enters the highest part of the castle with traces of a cistern and a lookout tower through a hole in the masonry and an iron ladder.

    path from the castle

    The path from the castle is quite slippery for the first few hundred meters and even though there are handrails, it is still quite an adrenaline rush. But we managed it without falling. At the time of the hike, David was just 6 years old.

    5,28km, 1h 58min active time, 2h 53min total
  • Súľovský hrad

    Súľovský hrad

    Súľovský hrad sa nachádza na obľúbenej turistickej trase cez Súľovské skaly. Hrad Súľov je postavený na skalnom brale a ponúka krásne výhľady. Túra vedie náučným chodníkom – ide o cca 5km okruh so 17timi zastávkami.

    skalné okno

    Hrad vznikol v 13. storočí s cieľom ochrany neďalekej cesty.  Považuje sa tiež za najťažšie prístupné hrady tejto oblasti. Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Hradný areál sa skladal z horného a dolného hradu, pričom vzdialenosť medzi týmito dvoma časťami hradu možno odhadnúť na 25 metrov, výškový rozdiel od úrovne dolného hradu k podlažiu prvého poschodia horného hradu je 14 metrov. Výška ruiny je približne 18 metrov.

    cestou na hrad

    Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi po oknách.

    V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu.

    V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamennom schodišti, skalný pylón, ktorý nesie stopy po schodišti a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyššie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži.

    Cestou z hradu

    Chodníček z hradu je na prvých pár 100 metroch dosť vyšmýkaný a aj keď sú k dispozícií zábradlia, aj tak ide o celkom adrenalínovú záležitosť. Ale zvládli sme to bez pádu. V čase túry mal Dávid čerstvýh 6 rokov.

    5,28km, 1h 58min aktívny čas, 2h 53min spolu