Running, hiking, biking

Tag: adventure

  • SNP girl’s project, deň 10

    SNP girl’s project, deň 10

    Konečne sa nám podarilo dostať sa na východ a postaviť sa na štart cesty hrdinov SNP, ktorá začína v Duklianskom priesmyku na hraniciach s Poľskom. Legendárna slovenská hrebeňovka má za sebou takmer sto rokov. Vznikla ako Štefánikova cesta, ktorá zanikla a znovu ožila ako Cesta hrdinov SNP. 

    Túto etapu sprevádzali najmä tanky

    Novú podobu magistrály prinieslo stretnutie predsedov krajských značkárskych komisií v roku 1956, kde bolo rozhodnuté o vybudovaní Slovenskej magistrály z Devína na Duklu. Napriek tomu, že obdobie po roku 1938 turizmu neprialo, asi ¾ pôvodnej Štefánikovej cesty sa podarilo zachovať a začleniť do novej diaľkovej trasy s číslom 001. Názov „Cesta hrdinov SNP“ bol zavedený až v roku 1959.

    Aby sa nikdy nezabudlo, čo sa tu v minulosti odohralo

    A práve Dukliansky priesmyk bol v prvých rokoch po vojne stále nebezpečný, pretože v ňom nachádzali mínové polia, takže sme sa snažili, čo najmenej odbáčať z trasy, čo nie vždy bolo ľahké, najmä na asi 3kilometrovom úseku znehodnotenom ťažbou, ktorý bol plný blata vyše členkov.

    Aj takto vyzerá turistická trasa

    Táto etapa bola pre nás zvláštna, hlavne preto, že sme sa prvý krát stretali s pamätníkmi a pozostatkami z vojny. Pri samotnom Duklianskom priesmyku sa nachádza pamätník a cintorín príslušníkov 1. československého armádneho zboru, na cintoríne sú hroby s menami 1 265 padlých bojovníkov. Pod sedlom stojí kamenný pylón (je naozaj monumentálny, má výšku 28 m).

    Následne sme bežali aj okolo lietadla a pomedzi tanky a po pár kilometroch sme sa dostali do Údolia smrti. V roku 1969 bola v priestore Údolia smrti ako symbol ťažkých tankových bojov vybudovaná tzv. tanková rota v útoku. Tvorí ju osem stredných tankov rozmiestnených do bojového postavenia na lúke nachádzajúcej sa medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Pisaná. Spolu s inštaláciou tankovej techniky boli v tomto priestore vytvorené aj zákopy a osadené nemecké protitankové prekážky v podobe tzv. dračích zubov. V apríli 2019 bol v priestore tankovej roty tiež osadený nápis „ÚDOLIE SMRTI“ s rozmermi 9,98 x 2,90 metra. V rámci Slovenska ide pritom o najväčší horizontálny nápis umiestnený v exteriéri. V októbri 2021 bola pri ňom následne postavená aj 13,5 metra vysoká štvorposchodová rozhľadňa, ktorá svojim špecifickým tvarom pripomína náboj do československej pušky vzor 24.

    protitankové dračie zuby
    Údolie smrti

    Dobiehame do Svidníka a hneď na jeho okraji sa nachádza areál duklianskeho bojiska s monumentálnym Pamätníkom sovietskej armády. Samotný pylón pamätníka má tvar štvorbokého ihlanu a jeho celková výška dosahuje 37 metrov. Ukončený je päťramennou hviezdou, ktorá meria 3,5 metra. Do štvorcového piedestálu pylónu boli osadené veľkorozmerné umelecké reliéfy. Ako základný stavebný materiál bol použitý predovšetkým spišský travertín, ktorý sa dovážal zo Spišského Podhradia. Pôvodný pamôtník je z roku 1954, avšak v rokoch 2017-2021 prešiel celkovou revitalizáciou. Vedľa pamätníka sa ešte nachádza vonkajšia expozícia múzea s exponátmi bojovej techniky.

    Pamätník vo Svidníku

    Opúšťame mesto a stúpame na Čiernu horu, kde sa nachádza pomerne novopostavená útuľňa a aj vyhliadková veža, ktorá je pri vetre celkom adrenalínovou atrakciou.

    Na vyhlaidkovej veži

    V útulni sú zaujímavé fotky dokumentujúce stavbu tejto vyhliadkovej veže.

    V útulni čierna hora

    Dnešnú etapu končíme v Kurimke, odkiaľ plánujeme zajtra pokračovať.

    44km, 7:08 aktívny čas, 1277 nasúpaných metrov.
  • Chata pod Suchým with David

    Chata pod Suchým with David

    Our first sleepover together at a mountain hut, where we had to carry everything we needed on our own backs. Great adventure in Mala Fatra.

    An ordinary thing for someone, for us it was something really big, Dávid packed his own backpack for the first time (lego and sweets, he obviously knows what’s important:) ) and I packed two people in one backpack for the first time.

    Starhrad

    Several hiking trails lead to Chata pod Suchým, and I chose the one from Nezbudská Lúčka around the ruins of Starhrad. We came to Nezbudská Lúčka by train, and from there it is 8.6 km and a healthy 931 meters of altitude up to the cottage.

    Ruins of Starhrad

    Starhrad is located opposite of Strečno Castle, on the other bank of the Váh River above the Domašínsky meander. The castle has preserved the masonry and layout of a medieval castle. The tower is still preserved up to the height of the second floor. To the west of it, the remains of the palace are visible, and the other damaged walls trace the terrain of the rock cliff.The original windows and entrances have been preserved in some places. A part of the Gothic bay window can be seen on the palace. There is a beautiful view from the ruins. It is an ideal place to take a break and strengthen before the most demanding part of the ascent to the hut.

    This is followed by a really steep climb up to the Plešel hill, during which I heard “when will we be at the cottage?” about 47 times.

    steep climb begins

    The cottage itself is located at an altitude of 1075 m.a.s.l., under Suchý Hill. The original cottage was from 1938, the cottage was a two-story building with an attic, it was built in a very modern style and there were a total of 80 beds in the tastefully furnished rooms and the common dormitory. The generator-lit cottage also had a dining room and a kitchen where tourists could prepare their meals. There was also water supply. However, this cottage was set on fire by German soldiers in 1944, it burned for 25 hours and the cottagers were not allowed to put it out.

    View on Váh

    Only the foundations and the chimney remained from the original cottage, the construction of the new one began in 1947. First, the construction of the farm building began. The beginnings were very difficult, they lived in a tent, later in a lumberjack’s hut. The material was transported from Strečno on wagons under the Starhrad, there was a transshipment area covered with a tarpaulin, and from there it was carried up by people and mules along the sidewalks. The cottage was completed in the summer of 1949. It was almost identical to the first cottage, just without front windows in the attic part, as the gable roof was replaced with a symmetrical one.

    We made it

    The current cottage offers a year-round kitchen and tourist rooms with shared bathroom facilities. Since the electricity is supplied by a generator, everything goes out at 10 and even hot water is only available in a limited amount 🙂

    But it was a wonderful experience for us that we managed the ascent together and enjoyed our stay even with such “uncomfortable” conditions for the modern world.

    The next day we literally ran down and therefore we had some time to see the Nezbud quarry before the train – it is a flooded quarry where asphalt crumb was once mined, it has a nice green-blue color and you can walk around it.

    Quarry Nezbud

    Dávid was 6 years old at that time.

    to the cottage: 8.6km, 3:39 active time, 5:13 total, 931 m ascend
  • Chata pod Suchým s Dávidom

    Chata pod Suchým s Dávidom

    Naša prvá spoločná prespávačka na horskej chate, kde sme si všetko čo potrebujeme museli vyniesť na vlastných chrbtoch. Veľké dobrodružstvo v Malej Fatre.

    Pre niekoho bežná vec, pre nás to bolo niečo naozaj veľké, Dávid si prvý krát balil svoj vlastný batoh (lego a sladkosti, očividne vie čo je dôležité:) ) a ja som prvý krát balila dvoch ľudí do jedného batoha.

    Starhrad

    Na Chatu pod Suchým vedie niekoľko turistických trás, aj som nám vybrala tú z Nezbudskej Lúčky okolo zrúcaniny Starhradu. Do Nezbudskej Lúčky sme prišli vlakom a hore na chatu je to 8.6km a výživných 931 výškových metrov.

    Ruiny Starhradu

    Starhrad sa nachádza oproti hradu Strečno, na opačnom brehu rieky Váh nad Domašínskym meandrom. Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skalného brala. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je krásny výhľad. Je to ideálne miesto na prestávku a posilnenie pred najnáročnejšou časťou výstupu na chatu.

    Nasleduje naozaj strmé stúpanie až po vrch Plešel, počas ktorého som si “kedy už budeme na chate” vypočula asi 47 krát.

    začína stúpanie

    Samotná chata sa nachádza v nadmorskej výške 1075 m.n.m, pod vrchom Suchý. Pôvodná chata bola z roku 1938, chata bola dvojposchodovou budovou s podkrovím, postavená bolo vo veľmi modernom štýle a vo vkusne zariadených izbách a spoločnej nocľahárni bolo celkovo až 80 lôžok. Generátorom osvetlená chata mala aj jedáleň a kuchynku, v ktorej si turisti mohli pripraviť jedlo. Nechýbal ani vodovod. Túto chatu však v roku 1944 podpálili nemecký vojaci, horela 25 hodín a hasiť ju chatári nesmeli.

    Výhľad na Váh

    Z pôvodnej chaty zostali len základy a komín, stavba novej začala v roku 1947. Najskôr sa začala výstavba hospodárskej budovy. Začiatky boli veľmi náročné, bývalo sa v stane, neskôr v drevorubačskej búde. Materiál sa vozil zo Strečna na vozoch pod Starý hrad, tam bolo prekladisko prekryté plachtou a odtiaľ ho nosili hore ľudia a mulice po chodníkoch. Chatu dokončili v lete 1949. Bola takmer identická s prvou chatou, akurát bez čelných okien v podkrovnej časti, keďže sedlová strecha bola nahradená symetrickou.

    Dokázali sme to

    Terajšia chata ponúka kuchyňu s celoročnou prevádzkou a turistické izby so spoločným sociálnym zariadením. Keďže elektrina je dodávaná pomocou generátora, tak o 10 všetko zhasne a aj teplá voda je dostupná len v obmedzenom množstve:)

    Ale pre nás to bol úžasný zážitok, že sme spolu zvládli výstup a pobyt sme si užili aj s takýmito pre moderný svet “nekomfortnými” podmienkami.

    Na druhý deň sme zbehli dole a stihli sme si pred vlakom ešte pozrieť lom Nezbud – ide o zatopený lom, v ktorom sa kedysi ťažila asfaltová drvina, má peknú zeleno-modrú farbu a dá sa obísť dookola.

    Lom Nezbud

    Dávid mal v čase výletu 6 rokov.

    cesta hore: 8.6km, 3:39 aktívny čas, 5:13 cekový čas, 931 nastúpaných metrov
  • Vyhne, Repište, Červená Studňa

    Vyhne, Repište, Červená Studňa

    Running at the beginning of March can still be treacherous, there can still be quite deep snow fields in the mountains, especially in shady sections the snow sometimes last until May. So we chose the route at lower altitudes. And this route is absolutely ideal for spring, it is runnable, often leads through meadows that would be too hot from the sun in summer. And in the middle of the hill there is a Hájovňa, where you can buy coffee, radler, cookies…

    I recommend the route in this direction, with the first stop near Repiste, where Marcus Castle is located. It is a replica of a medieval castle, which was built only in the 21st century. It includes the Chapel of St. Barbara, which is one of the stops on the Barbora Trail. The chapel stands on the spot where miners once stopped on their way to work and prayed to their patron saint for good luck and protection. However, you will not be able to get to the bottom, as it is private property that is not accessible to the public.

    Marcus

    From the Marcus Castle we continue along the Barborska Road to the Červená Studňa saddle, where the Červená Studňa tajch and Hájovňa are located. The construction of the tajch was designed by J. K. Hell. He wanted to use its strategic location to build a driving ditch that would bring water to the Amália shaft to power a water column pumping machine.

    This route has a lot of beautiful views

    We had coffee and a radler in Hájovňa, and since it was warm, we enjoyed them in the sun on a bench in front of Hájovňa. Back to Vyhne we went along the ridge on the opposite side of the valley, along the Andrej Kmeť educational trail. This is a nice cycle path, which also offers views of the Marcus Castle. We turn off cycle path to follow yellow marking and to see the views from Jelenia skala. From its top, under favorable conditions, you can see the beautiful landscape from Tribeč to the Low Tatras. From the surrounding hills, you will see Vtáčnik, Kremnické vrchy or Pohronský Inovec.

    Snow covered Lower tatras in the background

    From Jelenia skala we descend along the green path down to the valley and make up for the lost meters by climbing steeply along an unmarked forest path. We reach a not-so-used green tourist trail and follow it, descending slightly, to Hájska skala.

    Cross on the top of Jelenia skala

    We return to the parking lot past the spa chapel of Our Lady of the Crown. This is an early work of the famous architect Ladislav Hudec. It survived the devastating spa fire in 1945 and today stands on a hill above the village as a monument to the spa’s past glory, hiding a sculpture of St. John of Nepomuk.

    The chappel (source internet)
    29.93km, 3:42 active time, 4:18 total, 1233 m ascend
  • Vyhne, Repište, Červená Studňa

    Vyhne, Repište, Červená Studňa

    Behať na začiatku marca môže byť ešte zradné, na horách ešte môžu byť celkom hlboké snežné polia, hlavne v tienistých úsekoch sa niekedy držia až do mája. A tak sme trasu vyberali v nižších nadmorských výškach. A táto trasa je úplne ideálna na jar, je behateľná, caštokrát vedie lúkami, ktoré by boli v lete príliš prehriate od slnka. A v polke sa nachádza Hájovňa, kde sa dá kúpiť káva, radler, koláčik…

    Trasu odporúčam v tomto smere, s prvou zastávkou neďaleko Repisťa, kde sa nachádza hrad Marcus. Ide o repliku stredovehého hradu, ktorý bol však postavený až v 21. storočí. Jeho súčasťou je Kaplnka sv. Barbory, ktorá je jedným zo zastavení Barborskej cesty. Kaplnka stojí na mieste, kde sa kedysi baníci pristavovali cestou do práce a modlili sa k svojej patrónke za dobrú fáračku a ochranu. Dnu sa však nedostanete, ide o súkromný majetok, ktorý nie je prístupný verejnosti.

    Hrad Marcus

    Z hradu Marcus pokračujeme Barborskou cestou až do sedla Červená Studňa, kde sa nachádza rovnomenný tajch a Hájovňa. Stavbu tajchu navrhol J. K. Hell. Chcel využiť jeho strategickú polohu na vybudovanie náhonného jarku, ktorý by privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja.

    Trasa ponúka veľa krásnych výhľadov

    V Hájovni sme si dali kávu a nealko radler, a keďže bolo teplo, užili sme si ich na slniečku na lavičke pred Hájovňou. Naspäť do Vyhní sme sa vybrali po hrebeni na opačne strane doliny, po náučnom chodníku Andreja Kmeťa. Ide o peknú cyklocestu, ktorá ponúka aj výhľady na už spomínaný hrad Marcus. Z cyklotrasy odbáčame na žltú, ideme si pozrieť výhľady z Jelenej skaly. Z jej vrcholu možno za priaznivých podmienok vidieť nádhernú krajinu od Tribeča až po Nízke Tatry. Z okolitých vrchov sa vám predvedie Vtáčnik, Kremnické vrchy či Pohronský Inovec.

    Zasnežené Tatry v pozadí

    Z jelenej skaly zbiehame zelenou až dole do údolia a stratené metre zas prudko nastúpavame neznačenou lesnou cestou. Dostávame sa na nie veľmi využívanú zelenú turistickú značku a po nej miernym klesaním zbiehame až na Hájsku skalu.

    Kríž na vrchu Jelenej skaly

    Na parkovisko sa vraciame aj popri kúpeľnej kaplnke Panny Márie Kráľovnej. Ide o rané dielo známeho architekta Ladislava Hudeca prežilo ničivý požiar kúpeľov v roku 1945 a dnes stojí na kopci nad obcou ako pamätník zašlej slávy kúpeľov, ukrývajúci plastiku sv. Jána Nepomuckého.

    Kaplnka (zdroj internet)
    29.93km, 3:42 aktívny čas, 4:18 celkovo, 1233 nastúpaných metrov
  • Stone sea in Vyhne

    Stone sea in Vyhne

    Spring and sun are finally here. Although nothing is green yet, you can already see the first flowers, even butterflies. And with that, more opportunities to rummage around outside. This time we went around Vyhne, to see Hájska skala and stone sea.

    On the way to Hájska skala

    Hájska skala is a view point in the village of Vyhne, only 1.3 km away from the parking lot, along a nice narrow path between the trees. And it offers great views.

    Hájska skala

    Stone sea is located on the opposite hill, so we have to go down from Hájská skala again to Vyhne and climb another hill. The stone sea in Vyhne is the largest rhyolite stone sea in the volcanic part of the Carpathians.

    Local meadows

    In the past, rhyolite was mined in these places, which was also used for the production of millstones for several decades. This activity severely damaged the steep slope, and the higher debris therefore collapsed a significant part of the slope. Stone mining was stopped here in 1936, thanks to the declaration of the Stone Sea as a nature reserve.

    Viewpoint on the top of stone sea

    For Dávid, it was the best part of the trip, because he could jump and climb on rocks, and he loves it. The footpath was barely visible, so it was necessary to actively search for the path and markings.

    The tourist sign leads directly through the stone sea
    6.5km, 2h 26min, 388 m ascend
  • Kamenné more vo Vyhniach

    Kamenné more vo Vyhniach

    Konečne je tu jar a slnko. Sice ešte nič nie je zelené, ale už vidno prvé kvietky, dokonca aj motýle. A s tým aj viac možností tárať sa po vonku. Tento krát sme si prešli okolie Vyhní, Hájsku skalu a Kamenné more.

    Cestou na Hájsku skalu

    Hájska skala je výhľadové miesto and obcou Vyhne, od parkoviska vzdialené len 1.3km, pekným úzkym chodníčkom pomedzi stromy. A ponúka parádne výhľady.

    Hájska skala

    Kamenné more leží na opačnom kopci a tak musíme z Hájskej skaly zísť znovu do Vyhní a vystúpať si ďaľší kopec. Kamenné more vo Vyhniach je najväčším ryolitovým kamenným morom vo vulkanickej časti Karpát.

    Lúky cestou na kamenné more

    V minulosti sa v týchto miestach ťažil ryolit, ktorý sa niekoľko desaťročí používal aj na výrobu mlynských kameňov. Táto činnosť silne poškodila strmý svah a vyššie položená sutina preto zavalila značnú časť svahu. Ťažba kameňa tu bola zastavená v roku 1936, vďaka vyhláseniu Kamenného mora za prírodnú rezerváciu.

    Výhľadové miesto na vrchu kamenného mora

    Pre Dávida to bola najlepšia časť výletu, lebo mohol skákať a liezť po kameňoch a to miluje. Chodníček bolo sotva vidno a tak bolo nutné cestu a značenie aktívne hľadať.

    Turistická značka vedie priamo cez kamenné more
    6.5km, 2h 26min, 388 nastúpaných metrov
  • Kremnica castle

    Kremnica castle

    It’s the end of January and it’s still cold, so I decided to brighten up this cloudy and cold day with a trip to Kremnica. We’ve passed through it many times, but we’ve never been here before. We came mainly to see the Kremnica Castle, but as a bonus, we got entry to the Museum of Coins and Medals with our ticket.

    Kremnica has beautiful historical centre

    The Kremnica Castle is a complex of buildings from the 14th-15th centuries, protected by a double fortification, which is joined by some of the best-preserved city walls in Slovakia. In the center of the complex stands the dominant Gothic Church of St. Catherine.

    The castle also includes other buildings such as a rectory, an entrance gate with a barbican, and defensive bastions. The construction was undertaken by the townspeople exclusively for the needs of the administration and defense of their town, and they were its sole owners.

    We enter through the fortifications

    A tower was loosely attached to the church in the 15th century. For centuries, it housed guards and announced danger.

    In the church of ST. Catherine

    The guards’ room currently functions as an exhibition and offers the most beautiful view of the city skyline and surrounding hills. Visitors can reach it by climbing 127 winding stone steps.

    From the castle we went to the Museum of Coins and Medals, which has 4 floors. Each floor has a different exhibition: the history of money in Slovakia, the history of the city of Kremnica, Kremnica mining and metallurgy, and a section dedicated to medals.

    We liked the lowest floor about mining the most, there were various minerals, gold and machines used to mine and process ores on display. There is also a small gallery.

    Collection of minerals
    1.7km, 1h 10min
  • Kremnický hrad

    Kremnický hrad

    Je koniec januára a stále je zima a tak som sa rozhodla nám spestriť tento zamračenýa studený deň výletom do Kremnice. Už sme cez ňu prechádzali veľa krát,a le doteraz sme sa sem nikdy na výlet nedostali. Prišli sme si pozrieť hlavne Kremnický hrad, ale ako bonus sme so vstupenkou získali vstup do múzea mincí a medailí.

    Kremnica má krásne hostorické centrum

    Mestský hrad v Kremnici tvorí súbor stavieb zo 14. – 15. storočia, chránený dvojitým opevnením, na ktoré sa pripájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku. V strede areálu stojí dominantný gotický kostol sv. Kataríny.

    Súčasťou hradu sú aj ďaľšie objekty ako fara, vstupná brána s barbakanom a obranné bašty. Výstavbu si zabezpečovali mešťania výhradne pre potreby správy a obrany svojho mesta a boli jeho výhradnými vlastníkmi.

    Vstupujeme cez opevnenie

    Ku kostolu bola v 15. storočí voľne pristavaná veža. Po stáročia v nej sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo.

    V kostole sv. Kataríny

    V súčasnosti funguje izba strážcov ako expozícia a zároveň je odtiaľ najkrajší výhľad na panorámu mesta a okolité kopce. Návštevníci sa k nej dostanú výstupom po 127 točitých kamenných schodoch.

    Z hradu sme išli do múzea mincí a medailí, ktoré má 4 poschodia. Na každom poschodí je iná expozícia: dejiny peňazí na slovensku, dejiny mesta kremnica, kremnické baníctvo a hutníctvo a časť venovaná medailám.

    Nám sa najviac páčilo najspodnejšie poschodie o baníctve, boli tu vystavené rôzne minerály, zlato a stroje pomocou ktorých ťažili a spracovávali rudy. Súčasťou je tiež malá štôlňa.

    Zbierka minerálov
    1.7km, 1h 10min
  • Paradajs, Tanád

    Paradajs, Tanád

    A few days before Christmas, it was a foggy days, so we looked for the sun. This time above Banská Štiavnica, I parked my car in the parking lot near Hájovna in the Červená Studňa saddle.

    There is also a pond of the same name (at an altitude of 787 m above sea level). It was built as a taich in 1759 according to the design of the inventor Jozef Karol Hell, so that the drive ditch from it brought water to the Amália shaft to drive the water column pumping machine as well as to other mining works. The length of its dam is 117 m. It is the last built and still preserved Stiavnica tajch – six years after its construction, James Watt invented the steam engine.

    Ont he way to Paradajs

    We continue along the nature trail to Mount Paradajs (939 m.a.s.l.). It is the second highest peak of Štiavnické vrchy, it is interesting that further south along the ridge is the high Tanád hill. Paradajs has a flat unforested peak that provides wonderful views of Štiavnica (today it only provided us with menhirs emerging from the fog:) On its top there is also a newly built semi-circular shelter where you can have a great picnic.

    Dávid on one of the menhirs

    We continued through the foggy forest to Tanád, where we finally managed to climb out of the fog into the sun for a while.

    Finally above the fog
    Sun on Tanád

    From Tanád, we turn onto the yellow road and descend steeply, then we turn onto the green educational path of Milan Kapusta, past the old tunnels and the Ottergrund tajch.

    We always found something, that makes it worth it

    Tajch Ottergrund is the highest artificial reservoir in Štiavnické vrchy. It is small, but it has one big advantage.Banská Štiavnica is right in the palm of your hand from here, including the iconic calvary (but of course it couldn’t be fog:D). The Tajch began to be built in 1751 and served as an energy source for the nearby mine shafts, as well as a source of drinking water for the city and a fire tank. Fortunately, it has been preserved to this day, it was recently renovated and a safety spillway was built here. The current depth is 6.6 meters.

    Today we finish in Hájovňa in the saddle of Červená Studňa, where we warm up nicely after a foggy and wet day. As a reward, we treated ourselves to cappuccino and Dávid to sausages and juice.

    7.78km, 3h, 321 m ascend