Running, hiking, biking

Tag: adventure

  • Paradajs, Tanád

    Paradajs, Tanád

    Pár dní pred vianocami u nás vládla hmla a tak sme sa vidali hľadať slnko. Tentokrát nad Banskú Štiavnicu, auto som zaparkorkovala na parkovisku pri Hájovni v sedle Červená Studňa.

    Nachádza sa tu aj rovnomenný rybník (v nadmorskej výške 787 m n. m.). Bol vybudovaný ako tajch v roku 1759 podľa návrhu vynálezcu Jozefa Karola Hella, aby náhonový jarok z neho privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja ako aj k iným banským dielam. Dĺžka jeho hrádze je 117 m. Je posledným postaveným a doteraz zachovaným štiavnickým tajchom – šesť rokov po jeho výstavbe James Watt objavil parný stroj.

    Cestou na Paradajs

    Pokračujeme náučním chodníkom na vrch Paradajs (939m.n.m). Ide o druhý najvyšší vech Štiavnických vrchov, zaujímavé je, že juženjšie po hrebeni je rovanko vysoký vrch Tanád. Paradajs má plochý nezalesnený vrchol, ktorý poskytuje nádherné výhľady na Štiavnicu (nám dnes poskytol len z hmly vynárajúce sa menhiry:) Na jeho vrchu sa nachádza aj novopostavený polkruhový prístrešok, kde sa dá spraviť parádny piknik.

    štavnické menhiry prežili aj jedno neposedné dieťa

    Pokračovali sme hmlistým lesíkom až na Tanád, kde sa nám konečne podarilo na chvíľu vyliezť z hmly na slnko.

    Konečne nad hmlou
    Slnko na Tanáde

    Z Tanádu bočíme na žltú a strmo klesáme, následne odbáčame na zelený náučný chodník Milana Kapustu, popri starých štôlňach a tajchu Ottergrund.

    Vždy nájdeme niečo, prečo to stojí za to:)

    Tajch Ottergrund je najvyššie postavená umelá nádrž v Štiavnických vrchoch. Je malý, ale má jednu veľkú prednosť. Banskú Štiavnicu máte odtiaľto ako na dlani aj s ikonickou kalváriou (to by ale samozrejme nemohla byť hmla:D). Tajch začali stavať v roku 1751 a slúžil ako energetický zdroj pre neďaleké banské šachty, ďalej ako zdroj pitnej vody pre mesto a požiarna nádrž. Našťastie sa zachoval dodnes, nedávno prebehla rekonštrukcia a vybudovali tu aj bezpečnostný prepad vody. Súčasná hĺbka je 6,6 metra.

    Dnešný deň končíme v Hájovni v sele Červená Studňa, kde sa po sychravom dni krásne zohrejeme. Ako odmenu sme si dopriali kapučíno a Dávid párky a džús.

    7.78km, 3h, 321 nastúpaných metrov

  • Caste Šomoška

    Caste Šomoška

    I have wanted to visit this castle for a long time, but the distance from Banská Bystrica discouraged me. Now, however, a new section of the highway has finally opened and it shortened the journey to an acceptable hour and a half, so on Saturday, December 5th, we set out to explore the border castle and its surrounding area. And there is so much to see!

    You cannot miss the parking lot under the castle, the road to it is perfectly marked, and to my surprise, right next to the parking lot is a new and large playground and a buffet (which, however, is only open in season).

    There is also a map of the nature trail by the parking lot, or just a shortened version to the castle and back.

    nature trail map šomoška

    We decided to walk the entire nature trail in the direction of the quarry first, then the castle 🙂 The path to the quarry was made special by the forest stairs and the former school building. It is a ruin of a medium-sized building from which the walls, a few old doors and fallen windows have been preserved. The rest is slowly but surely being reclaimed by the forest.

    The quarry is called Mačacia and was founded in 1880. At its peak, up to 1,500 people worked there. A mining settlement with a school, dormitories, a shop and two financial guard buildings gradually grew up around it. Basalt was mined here and cat’s heads were made from it, and the raw material was exported to many European countries.

    Former shop building

    Above the quarry there is a lookout tower with a beautiful view of Šomoška Castle and Šalgó Castle behind it (which is now in Hungary).

    From the lookout tower

    From the lookout we return along the nature trail past the shop building and then past the financial guard building. We descend into the valley, cross the bridge and then the climb to the castle awaits us.

    Before we climb to the castle, we still have to see a sea of ​​stones and a basalt stone waterfall. David likes it very much, he would love to climb it all day long 🙂

    Stone waterfall

    The castle itself was founded in the late 13th or early 14th century by the Kačič family. It was built from basalt blocks, which were quarried directly from the castle hill. During the construction, a famous stone waterfall was also discovered. In 1310, it became the property of Matúš Čák.

    The original appearance of the castle is not clear. It is assumed that it originally consisted of a small towerless layout, approximately triangular in plan. Later in the Middle Ages it was expanded with a Gothic palace in the east and also with an entrance tower. A major reconstruction took place in the 16th century, when it was expanded with two cannon bastions, a barbican and two buildings on the north and south sides. The interiors were equipped with carved shaped elements.

    On the way back to the parking lot, we were also impressed by the beautifully renovated ponds, which are supplied with water from a nearby spring. They are interconnected to allow for the migration of aquatic animals. David was 6 at that time.

    9.41km, 2:37 active, 3:17 total, 315 metre ascent

  • Hrad Šomoška

    Hrad Šomoška

    Tento hrad som chcela navštíviť už dávno, ale odrádzala ma vzdialenosť od Banskej Bystrice. Teraz však konečne otvorili nový úsek diaľnice a cestu to skrátilo na prijateľnú hodinu a pol a tak sme sa v sobotu 5.12 vybrali prebádzať hraničný hrad a jeho priľahlé okolie. A že tam je čo vidieť!

    Parkovisko pod hradom nemôžete minúť, cesta k nemu je parádne značená a na moje prekvapenie hneď pri parkovisku je nové a veľké detské ihrisko a aj bufet (ktorý však funguje len v sezóne).

    Pri parkovisku je aj mapka náučného chodníka, prípadene len skrátenej verzie na hrad a späť.

    Mapa náučného chodníka šomoška

    My sme sa rozhodli prejsť celý náučný chodník v smere najkôr kameňolom, potom hrad:) Cestu do kameňolomu nám obzvláštnili lesné schody a aj budova bývalej školy. Ide o zrúcaninu stredne veľkej budovy z ktorej sa zachovali múry, zopár starobilých dverí a spadnuté okná. Zvyšok si pomaly ale isto berie späť les.

    Kameňolom sa volá Mačacia a vznikol v roku 1880 a v dobách jeho najväčšej slávuy v ňom pracovalo až 1500 ľudí, postupne okolo neho vyrástla banícka osada so školou, noclahárňami, obchodom a dvomi budovami finančnej stráže. Ťažil sa tu bazalt a vyrábali sa z neho mačacie hlavy, surovina bola vyvážaná do mnohých európskych štátov.

    Bývalá budova obchodu.

    Nad kameňolomom stojí rozhľadňa s krásnym výhľadom na hrad Šomoška a za ním stojaci hrad Šalgó (ten už je však na území Maďarska).

    Výhľad z rozhľadne

    Z rohľadne sa vraciame náučným chodníkom popri budove obchodu a následne aj popri budove colnice. Zbiehame dolu do dolinky, mostíkom cez potom a už nás čaká výstup na hrad.

    Kým vystúpame na hrad, čaká nás ešte kamenné more a bazaltový kamenný vodopád. Ten sa Dávidovi veľmi páči, najradšej by po ňom lozil celý deň:)

    Kamenný vodopád

    Samotný hrad založili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy kamenný vodopád. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka.

    Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v stredoveku sa rozrástol o gotický palác na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové bašty, barbakan a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami.

    Cestou späť na parkovisko nás ešte zaujali krásne zrekonštruované jazierka, ktoré sú zásobované vodou z neďalekého prameňa. Sú navzájom pospájané, aby umožnili migráciu vodných živočíchov. Dávid mal v čase výletu 6 rokov.

    9.41km, 2:37 aktívny čas, 3:17 spolu, 315 nastúpaných metrov

  • SNP girl’s project day 9

    SNP girl’s project day 9

    This time we had a 45km long stage from Zliechov to Trenčín. In the morning at 7:00 we stopped the car in front of the same grocery store where we ended the stage last time. It was an above-average warm day for November, the sun shone through the clouds, ideal weather for running.

    Steep part of the climb

    The path undulated up and down through meadows, later turning into a forest path and we slowly climbed to Vápeč. The climb was long, I think about 10 kilometers, but only very gentle. The very end was steeper, but Vápeč rewarded us with a beautiful circular view of the wide surroundings.

    On Vápeč
    View from Vápeč

    Then we descended to Horná Poruba and continued along a long forest path covered with leaves. The leaves covered puddles, mud and even roots or stones, so each of us jumped into at least one puddle. Somewhere near the stone gate we met Jožko, who was going to drive the car to the destination in Trenčín and was running towards us. We were all looking forward to some refreshments in Trenčianske Teplice. We found a pub by the lake and the non-alcoholic radler just disappeared inside us.

    After Horná Poruba

    From Teplice to Trenčín it was again a leafy forest path, so to speak just over the hill. However, Trenčín tormented us, 5 kilometers on asphalt, running from one side of the road to the other and the only interesting thing it offered us along the way was the silhouette of the castle in the background.

    But overall we enjoyed it, this autumn day was perfect for such a beautiful stage with rustling leaves.

    45.5km, 6h 58min, 1645 m ascend
  • SNP girl’s project deň 9

    SNP girl’s project deň 9

    Tento krát na náš čakala 45km dlhá etapa zo Zliechova do Trenčína. O 7mej ráno sme zastavili auto pred tými istými potravinami, kde sme minule končili etapu. Na november bol nadpriemerne teplý deň, slniečko presvitalo cez oblaky, ideálne počasie na behanie.

    Strmá časť výstupu

    Cestička sa vlnila hore dole lúkami, neskôr sa zmenila na lesnú cestu a pomaly sme stúpali na Vápeč. Stúpanie bolo dlhé, hádam aj 10 kilometrov, ale len veľmi mierne. Až samotný záver bol strmší, ale zato nás Vápeč odmenil krásnym kruhovým výhľadom do širokého okolia.

    Na vrchu Vápeč
    Výhľady z Vápeču

    Následne sme sklesali do Hornej Poruby a pokračovali dlho lesnou cestou pokrytou lístím. Lístie zakrývalo mláky, bahno a aj korene či kamene, takže každý z nás skočil aspoň do jednej mláky. Niekde pri kamenných vrátach sme stretli Jožka, ktorý išiel zaviezť auto do cieľa v Trenčíne a bežal nám oproti. Už sme sa všetci tešili na nejaké ošvieženei v Trenčianskych Tepliciach. Našli sme si krčmičku v baračke pri jazierku a nealko radler v nás len tak mizol.

    Za Hornou Porubou

    Z Teplíc do Trenčína to bolo zas lístím zapadaním lesním chodníčkom, tak povediac len cez kopec. Trenčín nás však vytrápil, 5 kilometrov po asfalte, prebiehanie z jednej strany cesty na druhú a jediná zaujímavosť čo nám po ceste ponúkol, bola silueta hradu v pozadí.

    Ale celkovo sme si to užili, tento jesenný deň bol ako stvorený na takúto krásnu etapu šuchotavím lístím.

    45.5km, 6h 58min, 1645 nastúpaných metrov
  • Veľký choč

    Veľký choč

    A beautiful sunny autumn Sunday, perfect for the mountains.

    We started in Likavka near Ružomberok and after just a few kilometers we came across the first attraction – Likavka Castle, but we only saw its outer walls because it has been closed for a long time due to reconstruction.

    Castle Likava

    Even so, it stands majestically on the rocky spur of Predný Choč and is worth visiting, as Likava is one of the largest castle buildings in central Slovakia, and the massiveness and height of the palace-like complex of the upper castle (more than 36 m measured at the highest point of the northern palace) ranks it among the highest castles in Slovakia.

    Výhľad na hrad Likava

    We continue with the red mark, at the crossroads we also go to a viewpoint on a meadow below the peak of Predný Choč. The viewpoint is located at an altitude of 1170 m above sea level and consists of a meadow, surrounded by a forest on three sides. The viewpoint provides a view mainly to the south. From the viewpoint we will have a view of the city of Ružomberok, the Dolný Liptov region and the Veľká Fatra and Nízke Tatry mountains.

    At the Spuštiak saddle we continue to Stredná Poľana, from where we choose the winter road to Veľký Choč.

    Veľký Choč (1,611.0 m above sea level) is the highest peak in the Choč Mountains in Slovakia. The peak is very popular with tourists. It has the shape of an irregular pyramid with numerous cliffs. There is an excellent circular view from the top of Choč. Its peak is covered with pine trees, from Valaská Dubová it has a slightly rising shape, while from the north and from Lúčky it is in a steep slope. And it was this steep slope that we descended. Due to the snow, mud and rocky ground, we descended carefully and slowly. Fortunately, the most dangerous places were secured with chains.

    At Žimerová we turned off the red one and headed towards Turícký tajch. It is a really small body of water, but at least it served as a reference point for us (we turned off here onto an inconspicuous forest path, which led us back to the blue tourist trail. We continued along the blue trail to Likavka (well, almost, because we took a wrong turn and ran across the field to the castle :D)

    25km, 3h56min active time, 4:38 total, 1566 metre ascend
  • Veľký choč

    Veľký choč

    Krásna slnečná jesenná nedeľa ako stvorená na hory.

    Začínali sme v Likavke pri Ružomberku a už po pár kilometroch sme natrafili na prvú zaujímavosť- hrad Likava, videli sme však len jeho vonkajšie múry, pretože je z dôvodu rekonštrukcie dlhodobo uzavretý.

    Hrad Likava

    Aj tak sa majestátne vypína na skalnatom výbežku Predného Choča a stojí za to ho vdieť, keďže Likava patrí k najväčším hradným stavbám na území stredného Slovenska, mohutnosťou a výškou palácovitého komplexu horného hradu (viac ako 36 m nameraných v najvyššom bode severného paláca) sa zaraďuje medzi najvyššie hrady na Slovensku.

    Výhľad na hrad Likava

    Pokračujeme červenou značkou, na rázcestí zachádzame aj na vyhliadkové miesto na lúke pod vrcholom Predného Choča. Vyhliadka sa nachádza vo výške 1170 m n. m. a tvorí ju lúka, okolo ktorej je z troch strán les. Vyhliadka poskytuje výhľad najmä na juh.  vyhliadky sa nám naskytne výhľad na mesto Ružomberok, región Dolný Liptov a pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry.

    V sedle Spuštiak pokračujeme na Strednú Poľanu, z ktorej volíme zimnú cestu na Veľký Choč.

    Veľký Choč (1 611,0 m n. m.) je najvyšší vrch v Chočských vrchoch na Slovensku. Vrchol je turisticky veľmi vyhľadávaný. Má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Z vrcholu Choča je vynikajúci kruhový výhľad. Jeho vrchol je porastený kosodrevinou, od Valaskej Dubovej má mierne stúpajúci tvar, kým zo severu a od Lúčok je v príkrom zráze. A práve týmto príkrym zrázom sme zostupovali. Kvôli snehu, blatu a skalnatému podložiu sme zostupovali opatrne a pomaly. Najnebezpečnejšie miesta boli naštastie istené reťazami.

    Na Žimerovej sme z červenej odbočili a nasmerovali sme si to k Turíckemu tajchu. Jedná sa o naozaj maličkú vodnú plochu, ale aspoň nám poslúžil ako orientačný bod (odbočili sme tu nenápadnou lesnou cestičkou, ktorá nás naviedla zas na modrú turistickú značku. Po modrej sme už pokračovali až do Likavky (teda skoro, lebo sme zle odbočili a ponad pole sme zas zbehli až k hradu:D)

    25km, 3h56min aktívny čas, 4:38 spolu, 1566 nastúpaných metrov
  • Slovenia 2025

    Slovenia 2025

    4 day short trip to Slovenia, on the edge of Triglav National Park. The guys were running the Julian Alps Trail Run and Lucka and I went to support them and do a little running.

    The first day we arrived in the afternoon so the only thing on the to do list was to find a good restaurant, buy groceries and see Lake Jasna.

    Lake Jasna is the name of two interconnected lakes located just a short distance from Kranjska Gora. It is an alpine lake with crystal clear water and breathtaking mountain scenery.

    We also walked through the center of Krajnska Gora, where it was already bustling with the upcoming race. It is a smaller alpine town with a bunch of good restaurants and stalls in the center.

    The guys were supposed to start on Friday evening, and Lucka and I went to run one of the shorter routes from the Julian Alps Trail Run in the morning. We chose a 25km route that took us into the hills above the valley with great views of the Julian Alps, especially the Špik peak. But for our taste, there was quite a lot of asphalt on this route and not enough water:D It took us almost 4 hours to run. In the afternoon, we returned to the restaurant from the previous day (Figo restaurant) where we really enjoyed it.

    25.67km, 3h 51min, 875m ascend

    On Saturday, the plan was to encourage the boys, so we packed the stroller and bike for Anton and ran 15km to the village of Gozd Matjulek – on the way we noticed a turnoff to the waterfalls and that really caught my attention. I would have liked to see them. But there was no time, we got to the refreshment station about half an hour before Jožko, so for now we walked through the village of Dovje, in the middle of it there was a reservoir with water and giant trout in it.

    Trouts

    And it had beautiful views of the Alps. Jožko finished his 107 kilometer at about 3 pm, he was really overheated and his stomach was protesting, but his legs were still going. Miloš was supposed to arrive at 6 pm and that was quite late, we couldn’t wait for him. So we continued running to the last refreshment stop and from there quickly to the finish line where we managed to arrive before Jožko by about a minute 🙂

    From cycle path to Dovje

    And since we wanted to encourage Miloš too, we went back for the last refreshment stop and then back to the finish line. Both guys did it brilliantly in under 24 hours.

    Village Dovje

    On Sunday, no one wanted to go, but I just couldn’t get the waterfalls out of my head, so I set my alarm so I could get around them before the planned departure at 10 a.m. After 3 kilometers of asphalt, I ran into the Martujlek Valley, which is named after the Martujlek stream, which springs high in the mountains. As the stream descends, beautiful waterfalls appear.

    The Lower Martuljek Waterfall is the largest and most impressive of the waterfalls, cascading into a picturesque canyon from a height of over 50 meters. It can be admired from viewing platforms on the hiking trail.

    Lower Martuljeks waterfall

    Above the lower waterfall is the upper Martuljek waterfall, a hidden gem hidden among the rocks of the gorge. The upper waterfall is smaller, but no less magnificent. It is reached by a path secured with safety ropes.

    Upper Martuljeks waterfall
    Some parts of the path were even marked as a ferrata on the map (however, in the photo, the part is marked as a ladder)
    14.25km, 1h 57 min, 479m ascend
  • Slovinsko 2025

    Slovinsko 2025

    4 dňový krátky výlet do Slovinska, na okraj Triglavského národného parku. Chalani bežali Julian alps trail run a my s Luckou sme ich išli podporiť a trochu si zabehať.

    Prvý deň sme prišli poobede a tak bolo na programe už len nájsť dobrú reštauráciu, nakúpiť potraviny a pozrieť si jazero Jasna.

    Jazero Jasna je názov dvoch navzájom prepojených jazier, ktoré sa nachádzajú len kúsok od Krajnskej gory. Je to alpské jazero s kryštáľovo čistou vodou a úchvatnou horskou scenériou.

    Taktiež sme sa prešli centrom Krajnskej gory, kde to už žilo nastávajúcimi pretekami. Je to menšie alpské mestečko s kopou dobrých reštaurácií a stánkami v centre.

    V piatok večer mali chalani štartovať a my s luckou sme doobeda išli odbehnúť jednu z kratších trás z Julian alps trail run. Vybrali sme si 25km trasu, ktorá nás zaviedla do kopcov nad údolie s parádnymi výhľadmi na Julské alpy, hlavne vrch Špik. Na náš vkus ale na tejto trase bolo dosť veľa asfaltu a primálo vody:D Odbehnúť nám to trvalo necelé 4 hoďky. Poobede sme sa zas vrátili do reštiky z predchádzajúceho dňa (Figo restaurant) kde nám naozaj chutilo.

    25.67km, 3h 51min, 875nastúpaných metrov

    V sobotu bolo na pláne povzbudiť chalanov a tak sme zbalili kočík a bike pre Antonka a zabehli 15km do dediny Gozd Matjulek – cestou sme si všimli odbočku na vodopády a tá ma vcelku zaujala. Chcela by som ich vidieť. Ale nebolo času, na občerstvovačku sme sa dostali asi pol hodinku pred Jožkom a tak sme si zatiaľ prešli dedinku Dovje, v jej strede bola nádrž s vodou a v nej boli obrie pstruhy.

    Pstruhy

    A mala krásne výhľady na Alpy. Jožko dobehol na svoj 107kilometer asi o 3tej poobede, bol riadne prehriaty a žalúdok protestoval, ale nohy celkom išli. Miloš mal predpokladaný príchod až o 6tej a to bolo dosť neskoro, na neho sme nemohli čakať. A tak sme behom pokračovali na poslednú občerstvovačku a z tade rýchlo do ciela kde sme stihli prísť pred jožkom asi len o minútu:)

    Z cyklomosta cestou do Dovje

    A keďže sme chceli povzbudiť aj Miloša, zas sme sa vrátili na poslednú občerstvovačku a potom znovu do ciela. Obaja chalani to zvládli parádne pod 24hodín.

    Dedinka Dovje

    v nedeľu sa už nikomu nechcelo, ale mne tie vodopády proste nedali a tak som si nastavila budík aby som ich stihla obehnúť ešte pred plánovaných odchodom o 10tej. po 3kilometroch asfaltu som vbehla do údolia Martujlek, ktoré je pomenované podľa potoka Martujlek prameniaceho vysoko v horách, pri klesaní potoka sa objavujú nádherné vodopády.

    Dolný vodopád Martuljek je najväčší a najpôsobivejší z vodopádov, ktorého voda padá kaskádami do malebného kaňonu z výšky viac ako 50 metrov. Je možné ho obdivovať z vyhliadkových plošín na turistickom chodníku.

    Dolný Martuljekov vodopád

    Nad dolným vodopádom sa nachádza horný vodopád Martuljek, skrytý klenok ukrytý medzi skalami rokliny. Horný vodopád je síce menší, ale nemenej veľkolepý. Vedie k nemu chodníček zabezpečený istiacimi lanami.

    Horný Martuljekov vodopád
    Niektoré časti cestičky boli dokonca na mape značené ako ferrata (na foto je však časť značená ako rebrík)
    14.25km, 1h 57 min, 479 nastúpaných metrov
  • Skymaraton Chopok

    Skymaraton Chopok

    I haven’t raced in a long time, mainly because we have a lot of our own projects and few free weekends:)

    But when I received the entry fee for the Chopok Skymarathon, I didn’t refuse and so on September 6, 2025 I stood at the start under Chopok in front of the Srdiečko hotel.

    The starting gun was accompanied by thunder in the background and even though the storms were predicted for the afternoon, they arrived right in the morning. Within 30 minutes I was soaked to the bone and the conditions were even more difficult, slippery roots, wet stones, mud.. But at least it wasn’t hot.

    During the storm

    After the initial climb to Kosodrevina, there was a traverse almost to the M.R. Štefánik hut and quite a few sections were runnable, from the hut there was a fairly long steep section down to the cave of dead bats, where it was quite slippery. I went relatively slowly and managed it without falling. There was a nice, quite runnable path back to Kosodrevina and so I ran as much as I could.

    There is sun after the storm

    I ran the refreshment stop only with a refill of ionts and a long, really long climb to the Krížské sedlo awaited me. Here I started to feel that my strength was waning and there was a reason, almost 20km and I had eaten almost nothing.. mistake..

    After first half

    I mostly walked to the refreshment stop on Chopok, where I stuffed myself with a banana and a chocolate bar, replenished my fluids, and jumped over the Tatra granite to the Demänovský saddle, where the trail started to rise again. I already felt that today would be very difficult, because I had less strength than I would have liked, especially uphill.

    Half foggy, half sunny

    The descent from Krúpov saddle was steep, rocky, muddy and strenuous, it took a lot of my strength, but the forest from Záver širokej doliny was beautifully foggy, mystical, covered in moss, I enjoyed it..

    Mystical forest

    The last refreshment stop on Biela Púť and now it’s just a climb, I tried to replenish my energy, but I knew that it would be more walking than running.. It was quite easy up to Orlia Skala, I walked quite briskly. But up the slope? That completely turned me off and I could barely move from one foot to the other, my head was starting to hurt, my stomach was protesting… It wasn’t the performance of the year, but I didn’t give up, and I walked all the way to the finish line, I was the 6th woman at the finish line with a time of 7h 33min.

    Slowly and gloomily up the slope, in places the sign was almost invisible
    43,4 km, 7h 33min, 2680m ascend